Haydn zvečnil Máriu Teréziu v symfónii

Rakúskeho skladateľa Josepha Haydna (1732 – 1809) svet považuje za “otca symfónie a sláčikového kvarteta”. Odpis jeho Symfónie C dur, č. 48, známej pod názvom „Maria Theresia“, je najstarším zápisom a dokladom prepojenia tohto génia so Slovenskom. Pripomeňte si spolu so Slovenskou národnou knižnicou a jej zbierkami Svetový deň hudby (21. jún).

Joseph_Haydn_1791_Thomas_Hardy Haydn_1769_symfonia_Maria_Terezia_1_DI-344

Joseph Haydn a jeho Symfónia in C (Maria Theresia) z r. 1768/69 z fondov Literárneho archívu SNK (sign. D I 344)

Symfónia pre kráľovnú

Pôvodne sa predpokladalo, že dielo napísal pri príležitosti návštevy Jej veličenstva v letnom sídle Esterházy, výskumy napokon dokázali, že tak urobil skôr. Pomáhal mu pritom jeho priateľ a kopista, Joseph Elssler st., ktorý pracoval pre grófa Esterházyho. Stalo sa tak v roku 1769 alebo 1768. Kompozícia je prepísaná „na originálnom esterházyovskom papieri“ a autograf sa doposiaľ nenašiel. Jedná sa o štvordielnu symfóniu: I. Allegro; II. Adagio; III. Menuetto, Trio; IV. Finale. Allegro, ktorá bola zaradená do výberu dokumentov z fondov SNK, prezentovaných v Svetovej digitálnej knižnici – World Digital Library.

Maria_Theresia_1759_Martin_van_Meytens  Maria_Theresia_1765_erb

Mária Terézia (1717 – 1780), cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, Arcivojvodkyňa Rakúska, Vojvodkyňa Parmy a Piacenzy, Veľkovojvodkyňa Toskánska a jej panovnícky erb

 Haydn_1769_symfonia_Maria_Terezia_2_DI-344  Haydn_1769_symfonia_Maria_Terezia_3_DI-344
 Haydn_1769_symfonia_Maria_Terezia_4_DI-344 Haydn_1769_symfonia_Maria_Terezia_5_DI-344
Haydn_1769_symfonia_Maria_Terezia_6_DI-344  Haydn_1769_symfonia_Maria_Terezia_7_DI-344

Symfónia in C (Maria Theresia) od J. Haydna z r. 1768/69 z fondov Literárneho archívu SNK (sign. D I 344) – part Violino Primo

Hoci okolnosti vzniku tohto diela sú doposiaľ záhadné, symfónia Maria Theresia mohla byť predvedená pri príležitosti niektorej návštevy Jej Veličenstva. Korunovácia v Dóme sv. Martina, či neskoršie časté návštevy osvietenskej panovníčky, koncerty v šľachtických rezidenciách, boli významnými udalosťami na predvádzanie váženej hudby. Tá častokrát jednak dotvárala oslavný charakter udalostí, ale veľmi často bola dôvodom spoločenských stretnutí.

Sláčikové kvartetá pre mecénov

Paláce šľachtických rodín, ako boli Esterházyovci, Amadéovci, Keglevichovci, Aponiovci, Erdödyovci, Pálfyovci, Zayovci, Grassalkovichovci, ožívali rôznymi formami umenia, ktoré tieto rodiny ako mecéni podporovali. Práve s Aponiovcami z Oponíc, ktorí v 19. storočí v Bratislave (vtedy Prešporok, Pressburg) sprístupnili svoju rodinnú knižnicu verejnosti (aj dnes ju môžete navštíviť v Oponiciach), sú spojené aj veľké mená svetovej hudby. Niektoré zo skladieb Haydna, Mozarta, Beethovena, Liszta či Chopina vznikli na objednávku Aponiovcov alebo boli členom rodiny autormi venované. Aj dnes si môžete vypočuť Haydnovo či Beethovenovo sláčikové kvarteto nazvané podľa šľachticov z Oponíc – String Quartet Op. 74 (Apponyi) alebo Op. 18, No. 5 (Apponyi – Lichnowsky 1795).

3_music_Aponi_kniznica_final

Bratislava, Košice boli hlavnými centrami hudobného diania a pozdvihovali hudobnú náladu územia Slovenska. Bratislava ako hudobný „živiteľ“ menších regiónov (Trnava, Trenčín, a pod.) podnecovala profilovanie sa regionálnych skladateľov. Tí vychádzali najmä zo vzoru klasicistických velikánov a rýchlo dosahovali významné spoločenské postavenie i obľubu publika. Ich zásluhou sa dostali diela európskych klasikov až do jednotlivých regiónov.

Hudobné vzdelanie z kostolných lavíc

Ďalším strediskom uvádzania a šírenia hudby klasicizmu boli kostoly a kláštory ako živná „pôda“ pre výchovu vzdelaných aktívnych hudobníkov, skladateľov, kopistov, kantorov. Výuke hudby sa venovali najmä neskôr zrušení jezuiti, ktorých priestory prevzali piaristi; františkáni, dominikáni, trinitári, atď.

Na obdobie tzv. zlatého tereziánskeho veku, ako aj na tvorbu Josepha Haydna, nadviazalo veľké množstvo domácich skladateľov a interpretov. Svedčia o tom početné manuskripty zachované aj v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice, ktoré sú dôkazom veľmi rušného hudobného života na území Slovenska.