Prázdniny boli kedysi riadna drina!

foto prázdniny boli kedysi riadna drina

Dnes sú určené na oddych, záhaľku a leňošenie, prípadne letné brigády. Pôvodne však vôbec nemali nič spoločné s oddychom. Práve naopak – po zaslúženej odmene za vykonanú prácu  – vysvedčeniach, nasledovala „makačka“ na poli, okolo domu a hospodárskych zvierat. Čo? No predsa prázdniny!

FOTO: Vysvedčenie spisovateľa Janka Jesenského zo 7. triedy ev. lýcea.
Vysvedčenie spisovateľa Janka Jesenského zo 7. triedy ev. lýcea v Kežmarku, 1892 v maďarčine. Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 216 HU 30.

Tak, ako zaviedla Mária Terézia v roku 1777 školskou reformou Ratio Educationis povinnú školskú dochádzku, tak jej vďačia žiaci i študenti za dvojmesačné prázdniny. Avšak až Jozef II. v roku 1787 presunul toto veľké „voľno“ na leto. „Pôvodne deti oddychovali od školy v septembri a októbri. Štúdium však nahradili zmysluplnou prácou na poli a v domácnosti. Takže to nebol vôbec oddych ani leňošenie či nebodaj spoločné dovolenky s rodičmi v takom zmysle, ako to poznajú deti dnes. Myslím si, že by si to ani nevedeli predstaviť,“ s úsmevom hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová.

FOTO: Obrázok školy z roku 1907.
Takto vyzerala škola v Uhorsku v roku 1907. Zdroj: Vlasť a svet, 1907,č.38.

Ratio educationis je pre našinca vskutku celkom zaujímavé čítanie. Našim praprarodičom napríklad prísne zakazoval – nielen v škole, ale aj mimo nej – nosiť zbrane alebo používať pušky, vyvolávať škriepky, v noci vychádzať z domu, navštevovať krčmy, v lete sa kúpať v riekach a v zime kĺzať na ľade a sánkovať sa. Hovorí aj o tom, že učitelia nesmú žiakov šticovať, ťahať za uši, buchnátovať či biť prútom. Za dobrý prospech a správanie mohol žiak dostať aj finančnú odmenu, alebo naopak, ak to bol lenivý darebák, mohli ho nechať opakovať ročník a tie najťažšie prípady aj vylúčiť zo školy. Najhorším trestom pre žiaka bolo vylúčenie zo všetkých škôl v Uhorsku.

Ratio educationis (1777)

Prázdniny a voľné rekreačné dni boli pred rokom 1777 dva dni v týždni, potom sa obmedzili už len na štvrtok. Do školy sa nešlo ani 13. mája, kedy slávila narodeniny cisárovná ani 13. marca, kedy sa narodil cisár. Jesenné prázdniny boli na univerzitách a vo vyšších triedach akadémií od 8. septembra a na gymnáziách a gramatických školách od 21. septembra do 1. novembra. Na Veľkú noc nesmeli žiaci opustiť miesto školy a ísť domov k rodičom, aby sa mohli plne venovať a zúčastniť bohoslužieb.

FOTO: Obálka zo školskej reformy Márie Terérie z roku 1777.
Reforma Márie Terézie mala zabezpečiť, že každý poddaný dostal vzdelanie primerané svojmu stavu a povolaniu.

Školské zákony Márie Terézie boli v platnosti až do začiatku 20. storočia, kedy už aj moderné “masmediálne” prostriedky – detské a rodinné časopisy, radili ako stráviť prázdniny či už ako žiak alebo “rechtor” – inšpirujte sa s nami.

Čo sa v mladosti naučíš, aj také príslovie sme sa v škole učili, ale obsahová náplň či učebné osnovy sa s dobou menia. Máme dôkaz! Na zemepise i vlastivede sme sa učili, že najvyšší vrh Slovenska má určitú výšku, skúste ju pri prázdninovom výlete na tieto končiare konfrontovať s náčrtom tatranských štítov z pera Pavla E. Dobšinského. Alebo ako rokmi aj vrchy rastú.

FOTO: Náčrt Vytsokých Tatier, ktorého autorom je Pavol E. Dobšinský. Zdroj: Literárny archív SNK, sign. M 14 G 12.
Autorom tohto náčrtu je známy rozprávkár Pavol E. Dobšinský – Vysoké Tatry – náčrtky zeme i prírodopisno-cestopisné. Zdroj: Literárny archív SNK, sign. M 14 G 12.