Kiplingova zbierka poviedok v troch zo siedmich kapitol rozvíja príbeh Maugliho, „ľudského mláďaťa“, ktoré v džungli prežilo. V Kiplingovom rozprávaní ho vychovala svorka vlkov na čele s Akelom a vlčicou Rakšou, postavil sa tigrovi Šer Chánovi, zoznámil sa s pytónom Kaa a spriatelil s panterom Baghírom a medveďom menom Balú. Hoci sa však Mauglimu nakoniec podarí Šer Chána sa zbaviť, v džungli ostať nemôže – je človekom a musí sa naučiť žiť s ľuďmi. O tom, že to nie je také jednoduché, sa Maugli spolu s čitateľmi presvedčil v knižnom pokračovaní Druhá kniha džunglí (1895).
Päť z ôsmich príbehových kapitol druhého dielu opisuje udalosti odohrávajúce sa ešte počas Maugliho pobytu v džungli, neskôr sa však Maugli musí vyrovnať aj s obvinením z čarodejníctva či čeliť dôsledkom ľudskej závisti a chamtivosti po tom, čo z džungle do osady prinesie časť strateného pokladu.
Na prvé filmové spracovanie si Kniha džunglí musela počkať do 40. rokov 20. storočia. Hollywoodsky technicolorový film s jednoduchým názvom Jungle Book (Kniha džunglí) z roku 1942 natočili bratia Kordovci maďarského pôvodu: Zoltán (réžia), Alexander (produkcia) a Vincent (umelecká réžia).
Hoci bol snímke vytýkaný odklon od predlohy, jednotlivé významy sa pomerne verne držali predlohy (na rozdiel od neskorších adaptácií sa napríklad pytón Kaa nesnažil Maugliho zjesť, ale pomohol mu) a vytvorili zmysluplný celok. Film zožal úspech a v dobe svojho uvedenia patril k najnavštevovanejším.
Scenárista Laurence Stallings doň spracoval dva príbehy z prvej Knihy džunglí a dva z jej pokračovania. Filmu dominovala téma Maugliho interakcie s ľuďmi a pokusu o začlenenie sa do ich dedinského spoločenstva – hoci však jeho vzťahy so zvieratami (s výnimkou konfliktu so Šer Chánom) ustúpili do pozadia, pointa príbehu stále odkazuje na Kiplingovu lásku k džungli: Maugli, sklamaný prízemnosťou ľudského správania – sprítomneného práve obvinením z čarodejníctva aj ľudskou túžbou po majetku – sa nakoniec vráti k životu medzi zvieratami.
„Diváci však o pôsobivú zložku exotickej prírody ukrátení neostali – filmári pracovali so živým tigrom, panterom či vlkmi, ako aj viacerými animatronickými – na svoju dobu pomerne pôsobivými – zvieracími modelmi (pytón Kaa, krokodíl a i.).“
Tvorcovia navyše využili širokú škálu technických možností, ktoré technicolor ponúkal – ich džungľa, plná exotických rastlín a slnkom presvietených zátiší, hýri celým spektrom jasných nasýtených farieb a maľované kulisy – napríklad tie, ktoré predstavujú starobylé ruiny Studených brlohov – tvoria očarujúce pozadie vo väčších celkoch.
Film nevynikal len technickým spracovaním, ale aj hudobnou zložkou – tú mal na starosti maďarský skladateľ Miklós Rózsa. S bratmi Kordovcami spolupracoval už predtým a počas svojej kariéry získal za svoju tvorbu viacero ocenení – napríklad Oscara za hudbu k monumentálnemu historickému veľkofilmu Ben Hur z roku 1959. Jeho hudba ku Knihe džunglí sa zase stala prvým samostatne predávaným soundtrackom k americkému filmu mimo žánru muzikálov.
Hneď druhá adaptácia Kiplingovho diela však zatienila úspech svojho hraného predchodcu – dvadsaťpäť rokov po hollywoodskom debute vznikol disneyovský animovaný film s rovnomenným názvom Kniha džunglí (The Jungle Book, 1967, r. W. Reitherman). Išlo o posledný film, na ktorom sa podieľal Walt Disney osobne, a zároveň o dlhodobo najpopulárnejšiu adaptáciu Kiplingovej knihy.
Animovaná verzia, na rozdiel od hraného filmu, spracúvala len udalosti prvej Knihy džunglí, teda spomínaných troch zo siedmich kapitol, a v rámci disneyovskej tradície bola doplnená o spievané pasáže. Na prvý film však odkazovala napríklad otváracou sekvenciou, ktorá zobrazovala fyzickú Knihu džunglí s otáčajúcimi sa stránkami.
Tento film si už mohli českí aj slovenskí diváci vychutnať v materinskom jazyku – v roku 1975 bol nadabovaný do češtiny aj slovenčiny. A hoci sa niektoré pasáže zo slovenského dabingu neskôr stratili, pri príležitosti znovuuvedenia filmu do kín v roku 1994 boli dodabované. Túto, s pôvodným dabingom z roku 1975 takmer identickú verziu si ešte stále môžeme vychutnať aj prostredníctvom DVD verzie filmu; s textami piesní podľa úpravy Kamila Peteraja a hlasmi Olda Hlaváčka, Ivana Krivosudského, Františka Zvaríka a ďalších.
Disneyho animovaný film predstavoval míľnik v adaptovaní Kiplingových príbehov – od roku 1967 sa ich množstvo začalo zväčšovať a rozširoval sa aj výpočet krajín, v ktorých vznikali. Napríklad v rokoch 1967 – 1973 vytvoril ruský režisér Roman Davydov sériu šiestich, približne 20-minútových animovaných filmov, neskôr vzniklo v Japonsku 52-dielne anime Kniha džunglí (Janguru Bukku Shōnen Mōguri, 1989 – 1990, r. F. Kurokawa), ktoré si získalo značnú popularitu v Indii a bolo predabované do hindštiny, a od deväťdesiatych rokov sa tematika Knihy džunglí opakovane pripomína aj slovenskému divákovi v mimoriadne úspešnom detskom animovanom seriáli Rozprávková jazda (Talespin, 1990 – 1991, L. Latham – R. Taylor).
Ten je však s predlohou spojený len voľne a zachované ostali len niektoré postavy a charaktery: medveď Balú – teraz pilot vzdušnej doručovateľskej služby, vypočítavý podnikateľ tiger Šer Chán a orangutan Louie, veselý majiteľ motela a nočného klubu. Aj ostatné postavy sú však zvieracie – ľudia v tomto svete, situovanom približne do 30. rokov 20. storočia, neexistujú. Úlohu Balúovho detského spoločníka tu tak zastáva jeho pomocník, medvieďa menom Kit, pričom na Mauglího a Balúa z pôvodného animovaného filmu sympaticky odkazuje ich otcovsko-synovský vzťah, ktorý si v priebehu seriálu vytvoria.
Hoci sme sa však na prelome tisícročí dočkali v slovenskom jazykovom prostredí aj ďalších adaptácií, ani jedna z nich už nevzbudila takú vlnu záujmu. To sa zmenilo až s najnovšími filmovými adaptáciami, ktoré kombinujú reálnych hercov a CGI animáciu: disneyovskou Knihou džungle (The Jungle Book, 2016, r. J. Favreau) a filmom vytvoreným pre Netflix Mauglí – příběh džungle (Mowgli: Legend of the Jungle, 2018, r. A. Serkis).
Zatiaľ čo Favreauov film je možné považovať za rozšírený remake animovaného filmu z r. 1967 (táto verzia je doplnená o motívy z Kiplingovej Druhej knihy džunglí, napr. naratív „Vodného prímeria“), Serkisov film čerpá z knižnej predlohy: podobne ako prvý hraný film predstavuje pytóna Kaa ako neutrálnu, resp. nápomocnú postavu, pridáva Šer Chánovi pomocníka Tabaquiho a ako jediná zo spomenutých adaptácií pridáva Šer Chánovi aj telesný hendikep, ktorý mu prisúdil Kipling – chromú nohu. Zároveň však Serkisova adaptácia do príbehu vnáša aj zmenu – pridáva postavu britského lovca Johna Lockwooda (v knihe indický náčelník Buldeo, teraz premenovaný na počesť Kiplingovho otca), premenúva vlčích rodičov Mauglího na Nishu a Vihaana a podobne.
Favreauova verzia zase z orangutana Louieho urobila gigantopitheca, živočícha, o ktorom sa predpokladá, že kedysi v Indii skutočne žil. Zmenou, ktorá sa vyskytuje v oboch filmoch a zároveň po prvý raz v histórii, je potom zobrazenie pytóna Kaa ako ženy: vo filmoch mu hlas prepožičali Scarlett Johansson (2016) a Cate Blanchett (2018).
Jedno však majú všetky filmové a seriálové adaptácie Kiplingovej Knihy džunglí spoločné: džungľa v našej predstavivosti žije a stále sa jej darí. Exotika prostredia, divokosť, sloboda a pestrosť života predstavujú výrazný protiklad k našej na technológii založenej civilizácii; ideál neporušenej prírody a bazálnych zákonov prežitia nám pripomínajú nielen náš pôvod, ale aj túžbu utiecť od pokroku a vrátiť sa späť ku koreňom. A v čoraz aktuálnejšej situácii klimatickej krízy sú, napokon, aj varovne zdvihnutým prstom.
Je skvelé, že nás svet prírody a jeho kontrast so svetom človeka neustále zaujímajú – ostáva len dúfať, že sa to nikdy nezmení.
Autorka: Mgr. Jozefa Pevčíková
Otestujte si svoje vedomosti v kvíze Vyznáte sa v džungli?
Prečítajte si aj ďalšie zaujímavosti o hrdinoch malých aj veľkých:
M. P. Tóthová si vytvorila vlastný slovník slov, ktoré hyzdili slovenčinu