Margita Pauliny-Tóthová bola cieľavedomá a veľmi pracovitá žena. Tým, že jej manžel bol dlhodobo chorý a neskôr aj v pomerne mladom veku ovdovela, musela si nájsť prácu a sama živiť seba i štyri deti. Popritom sa výrazne angažovala v ženskom hnutí.
V Literárnom múzeu SNK uchovávame jej vyšívaný ľanový vzorkovník s ukážkami rôznych techník vyšívania, plátania, prišívania gombíkov a zapracovávania okrajov látky. „Takýto vzorkovník si dievčatá vyšívali, aby sa naučili to, čo musela v tej dobe ovládať každá domáca pani. Na svojom vzorkovníku si červenou vyšívacou priadzou vyšila aj ozdobne svoje iniciály M M – teda Margita Milcová, čo bolo jej dievčenské priezvisko a rok, kedy ho vytvorila – 1887,“ uviedla kurátorka múzea Adriana Brázdová.
S jej novinárskou a spisovateľskou prácou súvisí slovníček „chybných slov, čechizmov, germanizmov a barbarizmov, rušiacich rýdzosť slovenčiny“, ktorý si sama vytvorila, viedla a dopĺňala a my ho uchovávame v Literárnom archíve SNK. „Slovníček si vytvorila počas spolupráce s Jozefom Škultétym, ktorý jej veľmi pomáhal, keď začala publikovať – opravoval jej napísané texty, vysvetľoval, dodával odvahu do ďalšieho písania. Svedčí naozaj o Tóthovej cieľavedomosti a usilovnosti,“ uviedla Karin Šišmišová vedúca Literárneho archívu SNK
Pracovala ako úradníčka Tatrabanky v Martine, po r. 1918 ako úradníčka politickej správy a súčasne ako úradná prekladateľka a tlmočníčka. Písala črty a poviedky na námety – námetmi jej bol život detí a vydatých žien. Bola predsedníčkou martinského ústredia Živeny, od r. 1919 členkou školského výboru a reprezentantkou slovenských žien na medzinárodných kongresoch. V Turčianskom sv. Martine stála pri zrode spoločnosti Lipa – ľudový účastinný priemysel, ktorej cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo, organizovať výrobu a predaj slovenských výšiviek.
Prečítajte si tiež: