Kniha džungle a Mauglího dobrodružstvá sú spojené s detstvom mnohých generácií. Málokto však tuší, ako sa vôbec dostali na Slovensko. Hoci si dnes postavičku malého nezbedníka pamätáme najmä z dielne Walta Disneyho z roku 1967, prvé slovenské deti sledovali jeho dobrodružstvá už okolo roku 1912.
Originálne dielo, ktoré napísal Rudyard Kipling, totiž učarovalo začiatkom minulého storočia slovenskej spisovateľke Margite Pauliny-Tóthovej. Uznajte sami – medzi princeznami, zhavranenými bratmi, obrami, strigami či drakmi sa malé, vlkmi vychovávané chlapča a jeho opatrovníci – medveď Balú a čierny panter Bagíra – vynímali ako povestná päsť na oku.
A takto sa to začalo
Britský spisovateľ, rodák z indického Bombaja, Rudyard Kipling (1865–1936) uviedol svoju Knihu džungle v roku 1894. V tom čase už bol dvojnásobným otcom, takže prvotnými recenzentkami príbehov sa istotne stali jeho dve malé dcérky. O rok neskôr uzrelo svetlo sveta pokračovanie Druhá kniha džungle. Spomedzi siedmich poviedok prvej knihy tvorili tri dominantnú zápletku o ľudskom mláďati Mauglím. V pokračovaní ich bolo spolu päť. V oboch knihách chlapec prežíva neuveriteľné zážitky, ktoré v anglickom origináli dopĺňajú krásne ilustrácie Rudyardovho otca Johna. Bol maliarom, ktorý sa ako štátny úradník dostal do kolonizovanej Indie. A tu sa im s manželkou Alicou narodili Rudyard a jeho sestra Beatrix. Práve v Indii sa deti zoznámili s divočinou a keď ich rodičia v roku 1871 poslali do Anglicka na štúdiá, ich život nabral v najbližších šiestich rokoch nie práve najveselšie kontúry.
Povolenie ako vianočný darček
Dnes už možno presne nevystopujeme, kde si Kipling chodil po nápad. Sám sa rozpamätal na knihu, ktorú čítal ako malý chlapec, o lovcovi levov v Južnej Afrike, ktorý spadol medzi tieto levy. Rovnako mohol čerpať námety z indických príbehov Jataka. Isté však je, že anglické vydanie sa dostalo do ruky jednej veľmi šikovnej slovenskej prekladateľke, Margite Pauliny-Tóthovej a tá sa už v roku 1912 pustila do tlmočenia príbehov o Mauglím. Najskôr len tak – narýchlo pre vlastné deti, keď im vo voľných chvíľach rozprávala a čítala rôzne príbehy. V roku 1921 žiadala Rudyarda Kiplinga už po tretíkrát o rovnakú vec: povolenie prekladať ďalšie jeho práce. Predošlé listy totiž ostali bez jeho odozvy. Do tohto listu, ktorý je súčasťou osobného fondu autorky v Literárnom archíve SNK, však pridala i dôležité zdôvodnenie svojich snáh: „Literatúra je v našej krajine stále v plienkach, a preto chceme našim deťom ponúknuť knihy, ktoré budú cibriť ich vkus.“ – nevedno, či tým polichotila váženému pánovi, alebo ho obmäkčilo jej ďalšie úprimné vyznanie: „Keď boli moji chlapci malí a zaujímali sa o rozprávky, bola som v nedostatku príbehov v slovenčine nútená siahnuť a prerozprávať im príbehy z anglických a nemeckých kníh. Žiadneho hrdinu si tak úprimne nezamilovali ako práve Mauglího,“ Jedno je však isté, odpovede a povolenia sa dočkala!
  |
List Margity Pauliny-Tóthovej spisovateľovi Rudyardovi Kiplingovi z 19. novembra 1921.
Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 2 I 2
O necelý mesiac, tesne pred Vianocami 1921 si v schránke našla list, ktorý k nej dorazil z východného Anglicka, z rodinného sídla Kiplingovcov – Bateman´s vo Východnom Sussexe. Hoci nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1907) naťukal len pár riadkov (možno Kipling, možno pani Kiplingová, možno spisovateľova pisárka či osobný tajomník – ktovie?) a vlastnoručne podpísal musel slovenskej prekladateľke polichotiť. Prisľúbil jej, že ju čoskoro kontaktuje jeho agent pre autorské záležitosti, ktorého už požiadal, aby jej žiadosti venoval všetku pozornosť.
Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 2 L 10
Matka a spisovateľka na plný úväzok
Dobrovoľne upísaná Kiplingovej próze, pustila sa znalkyňa nemčiny, francúzštiny, maďarčiny a angličtiny do ďalšej práce. Po tom, ako v roku 1912 vyšiel prvý preklad Knihy džungle pod názvom Z indických chrastí v časopise Slovenské pohľady, a o rok neskôr, od čísla 2 vychádzali v Živene. nasledovalo jeho knižné vydanie v roku 1921. Už so zvolením samotného autora aj pre ďalšie poviedky. Keďže Pauliny-Tóthová prekladala autora len vo voľnom čase, vyžadovala si jej práca roky. Bola totiž vdovou, živiteľkou i matkou na plný úväzok.
Zaujímavosťou je, že príbeh Mauglího oslovil milióny detí celého sveta. Prekladom sa slovenčina zaradila medzi 36 svetových jazykov, do ktorých bola kniha tlmočená, a to medzi nimi nechýbajú ani exotická svahilština, jidiš, tamilština, hidština či marátština. A aby toho nebolo málo, stále platí, že do dnešných dní slovenské preklady Knihy džunglí sa stali výsostne ženskou záležitosťou.
Prečítajte si aj tieto články:
M. P. Tóthová si vytvorila vlastný slovník slov, ktoré hyzdili slovenčinu