Vianoce sú u kresťanov na celom svete po Veľkej noci druhé najdôležitejšie sviatky v roku. Mnohí sa na ne tešia, najmä preto, lebo po dlhom čase uvidia svojich najbližších a nebolo to inak ani v minulosti. Pátrali sme v našich archívoch a veru našli sme pár záberov „spod stromčeka“, ktoré zachytávajú sviatočnú atmosféru našich významných osobností.
Fraňo Kráľ (1903 – 1955)
Fraňo Kráľ sa narodil v americkom meste Barton (Ohio) v rodine slovenského vysťahovalca Michala Kráľa a jeho manželky Evy. Ako dvojročný sa s mamou a súrodencami vracia na Slovensko, kde vládne chudoba a mizéria. Libor Knězek v knihe Fraňo Kráľ (Praha: Československý spisovatel, 1953) píše, že v Smrečanoch sa jeho život nelíšil od iných detí – bývali v rozpadávajucom sa domčeku, otec prestal posielať rodine doláre a tak sa do práce zapojili od útleho detstva aj ostatní Fraňovi súrodenci. Najskôr zbieral s bratom jahody, huby a maliny, ako šesťročný pásol pánske morky, v siedmych rokoch pásol kravy a ako osemročný bol obecným husiarom. Nikdy sa dosýta nenajedol ani nevyspal. Spomienky na ťažké detstvo mu neskôr poslúžili ako inšpirácia v tvorbe. Aj jeho prvá láska bola kvôli chudobným pomerom, z ktorých pochádzal, nešťastná. Tvrdá fyzická práca počas štúdia a zlé stravovanie a hygiena spôsobili, že na internáte vypukla v januári 1922 epidémia týfusu. Aj napriek dlhej liečbe Fraňovi Kráľovi ostali na pľúcach škvrny, ktoré v roku 1925 dali za vznik tuberkulóze, s ktorou bojoval celé roky a napokon sa aj stala príčinou jeho úmrtia.
Fraňo Kráľ vo svojich poviedkach a románoch realisticky zobrazil zlú sociálnu situáciu v československom medzivojnovom období, pričom sa zameral najmä na tie najchudobnejšie vrstvy, ktoré trpeli počas hospodárskej krízy.
Karol Pádivý (1908 – 1965)
Zrejme málokto si meno tohto hudobného skladateľa spojí so štátnym protokolom SR. A predsa je to tak. Od roku 2003 za zvukov Pádivého pochodu Rušaj Junáč Tatier vykonávajú všetky hlavy štátu, ktoré navštívia Slovensko, protokolárnu prehliadku čestných vojenských jednotiek. Pre čestnú jednotku bol zas vybratý pochod Vlasti zdar. Pri slávnostných príležitostiach sa hrá jeho inštrumentácia hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Karol Pádivý je považovaný za najvýznamnejšieho hudobného skladateľa, hudobného teoretika, dirigenta a pedagóga v oblasti dychovej hudby na Slovensku. Jeho skladby patria k povinným skladbám na významných festivaloch dychovej hudby. Slovenský hudobný fond v Bratislave udeľuje od roku 1991 každoročne „Cenu Karola Pádivého“ za rozvíjanie dychovej hudby.
Do povedomia verejnosti sa vryli najmä jeho skladby Dva slovenské tance, Súčasné čardáše či Pochod textilákov. Jeho dielo je veľmi rozsiahle – zahŕňa pochody, polky, valčíky, intermezzá, folklórne fantázie – celkovo viac ako 100 diel.
Gejza Vámoš (1901 – 1956)
Na tohto spisovateľa, lekára a propagátora piešťanských kúpeľov by si kľudne mohli nárokovať aj ďalšie štáty – narodil sa totiž v Maďarsku, študoval v Nitre, Prahe (teda aj Česká republika) a čiastočne aj vo Veľkej Británii, žil a pracoval aj v Číne a Brazílii. Pracoval ako lekár v Piešťanoch, kde sa špecializoval na liečbu reumatizmu. Medzi jeho pacientov patril aj významný anglický spisovateľ, historik a obhajca Slovákov, prof. R. W. Seton (Scotus Viator) či spisovateľ F. X. Šalda.
V roku 1939 sa Gejza Vámoš vysťahoval do Číny – na bratislavskú stanicu ho v podvečer 13. marca 1939 prišli vyprevadiť jeho priatelia Ján Poničan a Jozef Gregor Tajovský s manželkou Hanou Gregorovou. Tá si na rozlúčku spomína takto: „S Gregorom Tajovským a ak sa dobre pamätám s Poničanom čakali sme za súmraku na bratislavskej stanici rýchlik z Piešťan. Vystúpil z neho náš priateľ, slovenský spisovateľ Dr. G. Vámoš. Duša plná slz, oči usmiate. ,Do videnia doktore‘, dotkol sa Tajovský zľahka s láskou líca odchádzajúceho do neistoty.“ (Literárny týždenník, z 29.11.2006, č. 19)
Po vojne sa vysťahoval do Brazílie, kde v roku 1956 umrel. Aj napriek tomu, že niektorí ľudia sa ho snažili pritiahnuť späť do vlasti, odmietal to. Kritici a historici ho nazvali aj „enfant terrible slovenskej medzivojnovej literatúry“. Jeho najznámejšími dielami sú Atómy Boha z lekárskeho prostredia a Odlomená haluz, ktoré kritici dokonca považujú za najlepšie dielo.
Albert Škarvan (1869 – 1926)
Spisovateľ a šíriteľ myšlienok nenásilia a mieru L. N. Tolstého študoval medicínu na niekoľkých školách. Po promócii roku 1894 nastúpil na polročnú vojenskú službu do nemocnice v Košiciach, ktorá ho definitívne utvrdila v rozhodnutí odoprieť túto „chlapskú povinnosť“. Nezmenil ho ani na nátlak snúbenice a rodiny a bol odsúdený na 55 dňové väzenie, pobyt na psychiatrii vo Viedni (diagnóza: „náboženská pomätenosť spletená s ideami Tolstého“) a stratu lekárskeho diplomu. Chýr o mladom lekárovi obletel doslova celý svet a o jeho ďalšom osude rozhodla ponuka Tolstého robiť mu osobného lekára. Keďže s nepochopením sa Albert Škarvan stretával na každom kroku, asi nemal veľmi o čom rozmýšľať a po prepustení z väzenia odišiel do Ruska. Časť jeho diela ostala v rukopise, v slovenskej tlači i v tlači amerických Slovákov vychádzali najmä Škarvanove preklady ruských velikánov. Prostredníctvom Tolstého sa zoznámil aj s esperantom. V roku 1907 zhotovil a vydal spolu s N. P. Evstifejevom prvú slovenskú učebnicu esperanta „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“. Jej druhé vydanie vyšlo v roku 1918 v Amerike a tretie v roku 2007 pri príležitosti 101. ročníka svetového kongresu Esperanta.
Natália Oldenburgová (1854 – 1937)
Hoci sa narodila vo Viedni, ako 8-dňové bábätko ju priniesli do Brodzian, kde napokon prežila aj väčšinu svojho života. Rodičia barón Viktor Gustav Vogel von Friesenhof (1807–1889) a Alexandra Nikolajevna Gončarovova (1811–1891) vlastnili Brodziansky kaštieľ a po ich smrti sa stala jeho poslednou majiteľkou. Natália Oldenburgová nemala veľké šťastie na ľudí, a tak svoju lásku venovala vo zvýšenej miere zvieratám, najmä psom. „Pani osvícená“, ako ju volali Brodzanci, sa stala prvou chovateľkou leonbergerov a Slovensku. Psov, ktoré obľubovala nielen cisárovná Sisi, ale tiež nemecký kancelár Otto von Bismark či hudobný skladateľ Richard Wagner. Láske k zvieratám učila i svoje dve deti – dcéru Frederiku a syna Alexandra. Natália bola mecénkou umenia a v jej príbytku dlhodobo i krátkodobo pobývali niekoľkí významní umelci svojej doby. Práve jej zásluhou sa Brodzany rozvíjali. Štedrá však bola i k obyvateľom dediny – pod stromček dávala darčeky tunajším deťom. Vraj od rodičov zisťovala, čo by si deti priali a oni si to potom na Štedrý večer našli.
