K dlhým zimným večerom neodmysliteľne patrí dobrá kniha. A k tým vianočným večerom, patria aj príbehy, ktoré umocňujú mágiu a kúzlo najkrajších sviatkov roka ale aj nútia k zamysleniu sa. Nazrime do Digitálnej knižnice SNK a zaspomínajte si na tradičné veselé i smutné vianočné príbehy.
Kristína Royová: Šťastlivé Vianoce
Ani tento vianočný príbeh z roku 1906 sa nevymyká tradičným smutným vianočným príbehom. Mladej ženy umreli obe deti, muž jej bol v Amerike na zárobkoch a deň pred štedrým večerom, keď plakala za stolom, jej zaklopalo na dvere malé polozamrznuté dievčatko. „Cítila mladá žena zrazu v srdci, ochladnutom bolesťou, ako čoby teplý vánok sústrasti s cudzím opusteným dieťaťom. Pozdalo sa jej, že je práve také opustené, ako ona sama. Ona nemala deti, nemala komu spraviť radosť, pripraviť stromček. A jemu nemal kto ani len nocľah dať a poskytnúť prístrešie.“ Dievčatko – Anička „pod stromčekom“ nájde najkrajší darček – nový domov. Kristína Royová (1860 – 1936), je autorkou románov, poviedok ale i duchovných piesní, po ktorých veriaci siahajú dodnes. Rozvíjala však i ľúbostné motívy a národnostnú tematiku. Bola spoluzakladateľkou prvej kresťanskej nedeľnej školy na Slovensku, abstinentského spolku Modrý Kríž a v roku 1911 pod jej vplyvom vznikla v Starej Turej aj malá ambulantná nemocnica. Stála pri zrode sirotinca aj domova, kde dožívali starí ľudia a medzi nimi aj samotná Royová.
P. O. Hviezdoslav: Dohviezdny večer
Miláčik národa P. O. Hviezdoslav napísal niekoľko básní s vianočnou tematikou. Báseň Dohviezdny večer je venovaný 24. decembru, teda predvečeru narodenia Ježiška. Naši predkovia tak hovorili Štedrému dňu a skôr, ako zasadli k slávnostnej večeri, muselo byť všetko okolo domu a statku porobené. Vyjadruje to, že každý z nás má na nebi svoju vlastnú hviezdu a narodenie Krista ohlásila hviezda. Báseň pôvodne vznikla ako text náboženskej piesne a bola pripravená pod názvom Ó, hviezdny večer. Vraj kvôli – dnes absolútne nezrozumiteľnému a neprečítateľnému spojeniu „zlkajme skruchou“ – nevyšla podľa plánu v evanjelickom spevníku (Tranoscius). Zlkajme je od slovesa „vzlykajme, nariekajme“ a slovo „skrucha“ v poľskom jazyku znamená pokánie. Nuž a keďže Pavol Országh žil a tvoril v Dolnom Kubíne, slovíčko bolo súčasťou vtedajšieho oravského nárečia. No, schválne – skúste si to nahlas povedať 🙂
Miroslav Válek: Sentimentálne Vianoce
Básnik, autor literatúry pre deti a mládež, publicista ale aj prekladateľ a politik sa radí k modernej slovenskej poézii. Jeho nezabudnuteľná ľúbostná lyrika patrí medzi naše básnické skvosty. Medzi jeho najznámejšie patrí báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, v ktorej popisuje svoju tragickú skúsenosť s vojnou. Jeho diela vyšli v 14 cudzích jazykoch, detských čitateľov si našiel napríklad aj vo Fínsku, Grécku, Maďarsku, Veľkej Británii aj USA. Báseň Sentimentálne Vianoce vyšla v roku 1967 v súbornom diele Tri knihy nepokoja.
Rudolf Jašík: Vianočná balada
Rudolf Jašík začína literárne tvoriť po roku 1940. Zo začiatku to bola nadrealisticky ladená poézia, malé básne, z ktorých väčšinu sám zničil. Jeho tvorba sa začína naplno rozvíjať po oslobodení Slovenska. Práve jeho poviedky Vianočná balada a Mlčanlivé Vianoce 1944 – 45 patrili medzi tie významnejšie. Vianočná balada opisuje posledné hodiny života muža, ktorý práve na Štedrý večer skočí z mosta.
O. Henry: Dary mudrcov od východu
Dojímavý príbeh O. Henryho vyšiel prvýkrát v roku 1905 v americkom The New York Sunday World. Dvaja chudobní a vzájomne sa milujúci mladí ľudia tak zúfalo nemajú deň pred Vianocami peniaze na dar pre toho druhého, že sa rozhodnú vzdať sa toho najcennejšieho, čo majú: Della svojich dlhých vlasov a Jim starožitných zlatých hodiniek, ktoré sa dedili v jeho rodine z otca na syna. V dnešnej konzumnej spoločnosti má príbeh aj po 120 rokoch silnú myšlienku lásky, láskavosti, nesebeckosti a túžby urobiť radosť tomu druhému.
Prajeme vám príjemné vianočné čítanie!