Zatiaľ čo v minulosti zvieratá slúžili človeku, dnes to neraz vyzerá, že pánom tvorstva sú práve naši štvornohí miláčikovia. Naši prastarí rodičia by boli v šoku, keby videli, ako sa mačka vyvaľuje celý deň v posteli a psa v značkovom oblečení nesie panička v kabelke do nákupného centra.
Asi pred dvadsiatimi miliónmi rokov sa začali na Zemi objavovať prvé mačkovité šelmy – väčšie ale aj menšie. Keď sa na scéne zjavil človek a začal hospodáriť a domestikovať zvieratá, objavila sa na scéne aj mačka 😺 Obšmietala sa spočiatku okolo jeho príbytku v juhozápadnej Ázii, len tak si lovila myši a hlodavce a prakticky sa domestikovala sama a rozšírila sa do celého sveta. Prežila vrcholy i pády – bola uctievaná ako bohyňa, ale aj zatracovaná ako jedna z podôb stríg a nositeľka nešťastia. Dokonca má svoju patrónku – sv. Gertrúdu (626 – 659) z Nivelles, ktorá podľa legendy raz vo svojej krajine modlitbou zachránila úrodu od zničenia myšami a potkanmi. V 15. storočí ju modlitbami prosili o pomoc pri invázií hlodavcov aj v Holandsku, Alsasku a Katalánsku. Prenikla do všetkých sfér nášho života a svoju pozíciu si upevnila najmä ako domáci miláčik.
Mnoho slávnych ľudí bolo doslova závislých na týchto chlpatých stvoreniach – Honoré de Balzac, Abraham Lincoln, kráľovná Victoria či Mark Twain – ten mal dokonca v niektorých obdobiach až 19 mačiek a väčšina z nich mala veľmi originálne mená: Belzezub, Zoroaster či Buffalo Bill. Práve kocúr Mačak malého Nikolu Teslu doviedol ku záujmu o elektrinu a mačka Spithead so svojimi mačiatkami vnukla Isaacovi Newtonovi nápad vyrobiť priechodné mačacie dvierka. Edwin Hubble mal kocúra Mikuláša Kopernika a ten veľmi rád okupoval jeho pracovný stôl a rozvaľoval sa mu na nákresoch a výpočtoch. Mačky boli obľúbeným doplnkom na plátne Pierra Renoira i Andyho Warhola a Salvator Dali sa rád prechádzal po meste so svojim ocelotom Babou.
V roku 1919 mačky začínajú dobíjať vesmír – Whoopsie totiž spolu so svojim majiteľom preletela ponad Atlantický oceán (radšej nebudeme písať, že leteli obaja na čierno). Francúzsky najdúch Félicette – išla dokonca ešte vyššie – 18. októbra 1963 sa stala prvou kozmomačkou. Nehynúcu slávu napokon získala aj medzi filatelistami, pretože jej tvárička zdobí známky niekoľkých krajín. V roku 2010 sa kocúr Oscar stal prvým zvieraťom, ktorému lekári implantovali bionické končatiny – stalo sa tak v Anglicku a operácia trvala viac ako tri hodiny. Keď z ryšavočiernej Tami urobili čestnú prednostku stanice, japonskú dedinku Kišigaw začali cielene navštevovať turisti z celej krajiny ale i z ďaleka, čím stanici zachránila existenciu. No a razia si cesty aj na sociálnych sieťach – majitelia z nich robia úspešných influencerov a #mačka bol od vzniku Instagramu použitý viac ako stomiliónovkrát.
Mačkami sa to len tak hemží aj na filmovom plátne – dvaja kocúri Puf a Muf, Azrael poľujúci na Šmolkov, Tom naháňajúci Jerryho, lenivý Garfield, Silvester poľujúci na kanárika Tweetyho, čierny hovoriaci čarodejnícky kocúr Salem (zo seriálu Sabrina malá čarodejnica) či biela mačacia slečna s červenou mašľou Kitty zo seriálu Hello Kitty. Ozaj, viete, že 1. 11. 2024 oslávi pätdesiatku? Meno dostala po mačke, ktorá sa mihla v jednej z úvodných kapitol knihy Alica v krajine zázrakov a v roku 2014 mala v japonskom národnom múzeu svoju retrospektívnu výstavu. Do filmovej histórie sa zapísal aj pruhovaný kocúr Orangey, ktorý za úlohu bez mena v Raňajkách u Tiffanyho (1962) získal cenu pre zvieracieho umelca PATSY.
Je prekvapujúce, že mačkám sa podarilo to, čo máloktorému inému živočíšnemu druhu – veď počuli ste už, žeby sa napríklad škrečok alebo vydra stali starostami mesta, alebo boli členmi advokátskej komory? Aljašské mestečko Talkeetna sa preslávilo práve tým, že sa jeho čestným starostom stal v rokoch 1997 – 2013 bezchvostý kocúr Stubbe, o rok nato sa ocitol aj na kandidátke Aljašky do senátu. V roku 2013 sa v jeho stopách vydal kocúr Morris v mexickom Xalape a v 2018 kocúr Sweet Tart v michiganskom Omene. Príkladov by sme našli viac a v rôznych častiach sveta.
S mačacími knižnými hrdinami sa stretneme skutočne v každom jazyku. Spomeňme ešte raz mačku Škľabku z Alice v krajine zázrakov, Kocúra v čižmách, Mikeša ktorého vytvoril Josef Lada, Rozprávky o psíčkovi a mačičke z pera Josefa Čapka. Karol Reuss počas svojej zberateľskej činnosti natrafil na Gemeri na rozprávku: Had, mačička a psík, Hermiona v Harrym Potterovi (J. K. Rowlingová) mala svojho kocúra Krivolaba a poštárovi Patovi (John Cunliffe) pomáhal nosiť poštu čiernobiely hovoriaci kocúr Jess. O tom, ako si malý ryšavý kocúrik skrotil dve chlpaté príšery v malom slovenskom byte píše Gabriela Futová v Psej škole kocúra Červenochvosta. No a ak by ste mali záujem o školské divadielko, skúste siahnuť po Rozprávke pre mačičku, ktorú do slovenčiny na motívy švédskej rozprávky upravila Alena Tomasová.
Mačky majú svoj rok v čínskom horoskope, svetový deň (8. augusta) a v rokoch 1919 až 1945 mali na Slovensku aj svoj humoristický časopis Kocúr. No povedzte, nevládnu tie mačky svetu? 😀 😺
Prečítajte si aj: