Po osudnej bitke pri Moháči (29. augusta 1526) ostalo Uhorsko bez kráľa. Začal sa nielen boj šľachticov o moc, ale aj boj Turkov o nadvládu nad Uhorskom. Obraz o tom, ako vyzerali boje, si môžeme urobiť aj vďaka našim dobovým vedutám.
Na prvej fotografii je Sulejman I., druhá zachytáva Turkov a ich zajatca. Zdroj: Lonicer, Philipp: Chronicorum Turcicorum, Francfurt 1576.
Na jeseň 1529 nabrali udalosti rýchly spád a Turci (Osmani) sa bez väčších problémov dostali do vnútrozemia Uhorska. Dňa 7. septembra 1529 obsadili Ráb (Győr) a Komárno, 8. septembra padol Budín, 15. septembra dobyli Vyšehrad a obsadili Ostrihom. Naplnení dobrým pocitom a istotou v skoré víťazstvo sa vybrali na Viedeň. Sulejman I. ani jeho armáda však zjavne nerátali so zimou a jesennými dažďami, uhorskými pľušťami a následnými rozbahnenými potokmi a riekami. Z historických prameňov a výskumov sa dozvedáme, že vzniknutej situácii nedokázali čeliť. Ich vojská a technika, najmä tá ťažká, ktorá im mala zabezpečiť víťazstvo nad nevercami, sa zabárala do vzniknutých močiarov a museli ju cestou zanechať. Už 25. septembra 1529 k Viedni dorazilo uzimené zdecimované mužstvo s ľahkými zbraňami, z ktorého až taká hrôza nešla. Mesto obliehali do 14. októbra, kedy Sulejman I. o 8. hodine ráno rozkázal zaútočiť z troch strán.
A pravdepodobne tento deň zachytáva aj táto naša veduta. Po dvoch hodinách tvrdého odporu domácich Turci zatrúbili na odchod a spiatočný pochod znamenal definitívny koniec aj zvyška armády.
Prešlo 11 rokov a Osmani využili smrť Jána Zápoľského k útoku na Uhorsko pod zámienkou ochrániť nástupnícke práva jeho maloletého syna Jána II. Žigmunda. Symbolicky na výročie moháčskej porážky 29. augusta 1541 obsadili Budín a následne rozdrobili Uhorsko. Okolie Budína sa stalo Budínskym pašalikom a spolu so stredným Uhorskom ostalo na ďalších 150 rokov pod ich nadvládou. Sedmohradsko (patrila sem aj časť východného Slovenska) po páde Budína získal Ján Žigmund. Zvyšok Slovenska, sever Maďarska a zvyšok Chorvátska zostali pod vládou Ferdinanda Habsburského. Všetky dôležité úrady a inštitúcie sa z Budína presťahovali do Bratislavy, z ktorej sa v roku 1536 stalo hlavné mesto a tak napredovala hospodársky i kultúrne. Jej lesk a slávu zvyšovali korunovácie v Dóme sv. Martina. Do roku 1848 bola hlavným mestom Uhorska.
Rozdelenie Uhorska síce bolo zárukou formálneho mieru, ale noví susedia boli pre nás nebezpeční. V rokoch 1593 – 1606 vypukla medzi Turkami a Habsburgovcami tzv. 15 ročná vojna, kde sa skvelou taktikou vyznamenal kapitán Mikuláš Pálfi. Jeho stratégia postupného získavania hradov a opevnení zabezpečila Uhorsku dočasné víťazstvo.
Postupne boli oslobodené hrady Fiľakovo, Divín, Modrý Kameň, Sečany, Novohrad, Štúrovo, Vyšehrad, Vacov, Ráb (Győr) a ďalšie až po Budín.
Muži v turbanoch sa však len tak nevzdali a v rokoch 1663 – 1664 sa veľkovezír Ahmed Köprülü spolu so 120 tisícovou armádou úspešne dostal na naše územie. Veľmi rýchlo ho obsadil až po Budín a tiahli na pevnosť Nové Zámky (no medzitým si ešte odbehli dobyť Štúrovo – teda Ostrihom). Začali ju obliehať 16. augusta 1663 a keďže kapitán Adam Forgáč odmietol kapitulovať, 50 tisíc Turkov začalo pevnosť dobýjať. Ako vidíme aj na vedute Boj o Nové Zámky, pevnosť bola pod neustálou paľbou, pričom sa sústredili najskôr na jej najslabšie nedostavané časti. Denne ju bombardovali ťažkými delami. Do karát im nahral aj výbuch skladu s pušným prachom, ktorý s pôsobil značné škody – materiálne, ale aj ľudské, pretože veľká časť posádky bola ťažko ranená. A tak sa 24. septembra 1663 kapitán Forgáč vzdal. Pozoruhodná bola veľkorysosť veľkovezíra, pretože všetkým brániacim mužom dovolil slobodne opustiť pevnosť.
Po páde Nových Zámkov už Osmani ľahko postupovali a padal hrad po hrade – Nitra, Levice, Hlohovec, Komjatice, Novohrad a ďalšie. Dobyvatelia postupne spustošili celé západné Slovensko, čo zanechalo ohlas aj v našej literatúre, najmä v tej z obdobia romantizmu.
Najznámejšími dielami s protitureckou tématikou sú básnické skladby Sama Chalupku Turčin Poničan, Branko, či Boj pri Jelšave.
Janka Cabadajová,
Oddelenie správy HKD a HKF
Slovenská národná knižnica
Ďalšie články:
Stretnutie dvoch kultúr. Život na osmansko-uhorskom území v ranom novoveku