Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúrkodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik,
politik, publicista, redaktor, pedagóg

29. 10. 1815 Uhrovec – 12. 1. 1856 Modra

Vynikajúca a všestranne činná osobnosť prvoradého významu v slovenských národných dejinách. R. 1827 – 1829 študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, 1829 – 1834 na ev. lýceu v Bratislave, 1838 – 1840 na univerzite v Halle. R. 1834 pisár na Zayovskom panstve v Uhrovci, 1835 – 1837 podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave,  1837 vychovávateľ v rodine Prónayovcov v Novohrade, 1837 – 1838 a 1840 – 1843 námestník prof. J. Palkočiva na Katedre reči a literatúry čs. na ev. lýceu v Bratislave, 1843 – 1845 sa venoval vedeckej publicistike, 1845 – 1848 redaktor a vydavateľ Slov. národných novín, 1848 – 1849 čelný predstaviteľ politických snáh a ozbrojeného Slovenského postavania, od 1850 žil v Uhrovci, 1851 – 1856 v Modre.

Vlastnou básnickou tvorbou a prednáškami o slovenskej literatúre začínal kliesniť cestu slovenskej romantickej poézii a literatúre. Podporoval vydavateľskú aktivitu Spoločnosti, s C. Zochom uverejnil almanach Plody (1836), pripravoval vydanie knihy City vděčnosti.

Jeden z hlavných organizátorov prestolných prosbopisov odovzdaných panovníckemu dvoru r. 1842 a 1844, ktoré požadovali zastavenie maďarizácie a zabezpečenie základných národných práv Slovákov, za čo ho 1843 zbavili funkcie námestníka prof. v Bratislave. Spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom po dôkladnej príprave a konzultáciách s ev. inteligenciou, bernolákovcami a po návšteve J. Hollého kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846), jeho gramatický systém a pravopis kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej (1846). Vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín (1844), člen jeho vedenia. R. 1845 dostal povolenie na vydávanie Slovenských národných novín ako prvého slovenského politického orgánu s literárnou prílohou Orol tatranský. V októbri 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. V revolučnom roku 1848 sa zúčastnil na rokovaniach zástupcov Slovanov monarchie vo Viedni. Predseda zhromaždenia čelných slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa. Aktívny účastník Slovanského zjazdu v Prahe.

Iniciátor vytvorenia Slovenskej národnej rady, po počiatočnom Slovenskom povstaní v septembri 1848 s J. M. Hurbanom sa ešte viac orientoval na Viedeň. Zúčastnil sa na zimnej výprave slovenských dobrovoľníkov. R. 1849 jeden zo zostavovateľov prosbopisu a člen delegácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom, venoval sa vedeckej a literárnej tvorbe. Vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853) a prácu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). Predstavy o budúcnosti Slovákov i o vývoji politického života Slovanov v Európe podal v diele Slovanstvo a svet budúcnosti.

Budúci týždeň Vám priblížime rukopisy Ľudovíta Štúra, ktoré sa nachádzajú v Literárnom archíve SNK, medzi ktorými sa napríklad nachádza aj zatykač vydaný na Štúra, Hodžu a Hurbana

Nauka Reči Slovenskej - Prešporok - 1846

Nauka Reči Slovenskej – Prešporok – 1846

Krátka Mluwnica Slovenská - Prešporok - 1852

Krátka Mluwnica Slovenská – Prešporok – 1852

O národných povestiach a piesňach plemien slovanských - 1832

O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – 1832

O nároných písních a pověstech plemen slovenských - Praha - 1853

O nároných písních a pověstech plemen slovenských – Praha – 1853

Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí - Prešporok - 1846

Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí – Prešporok – 1846

Spevy a Piesne Ludevita Štura - Prešporok - 1853

Spevy a Piesne Ludevita Štura – Prešporok – 1853

Kde leží naša bieda? - Martin - 1848

Kde leží naša bieda? – Martin – 1848