Ľudovít Štúr bojoval za učebnice pre žiakov i platy učiteľov


Učiteľské povolanie nebolo v Rakúsko–uhorskej monarchii až také finančne lákavé. Aj napriek tomu sa ale Ľudovít Štúr vydal touto cestou. Okolo roku 1830 dostávali učitelia napríklad okrem ročného platu 25 zlatých odmenu aj v naturáliách v podobe piva a pšenice.

Ludovit Stur

Aj Ľudovítov otec, Samuel Štúr, učil na evanjelickej škole v Uhrovci a a zo zachovaných záznamov sa dozvedáme, že jeho ročný plat sa skladal z peňazí v hotovosti, najmä však z naturálií. Ročne dostával iba 25 zlatých a rodičia mu mali platiť za každého žiaka, ktorý chodil do školy, ročne 1 zlatý. Príjmy mal z ofier, kolied a pohrebov či sobášov. Naturálie mali pre rodinu oveľa väčšiu hodnotu – od panstva ročne dostával 15 meríc raže, mericu pšenice a 1,5 merice strukovín, 4 okovy piva a 10 siah dreva. Okrem toho dostal na obhospodárenie 3,5 brat. merice role, z ktorej však musel platiť nájom 1 zlatý a 30 denárov*. Ďalšie naturálie mu nosili žiaci, okrem toho piekol pre všetkých farníkov oblátky na Vianoce.

„Mladý Ľudovít Štúr poznal dobre situáciu v učiteľských rodinách, takže aj preto bojoval za zlepšenie materiálnej situácie učiteľov. Videl, do akej miery závisia od finančnej situácie v rodinách žiakov, aj ako si musia privyrábať po vyučovaní. Preto požadoval pre nich fixný plat. Rovnako dobre poznal zlé podmienky, v ktorých s deťmi v škole pracovali,“ hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice, Katarína Krištofová.

Vediac, do čoho ide, predsa len Ľudovít Štúr začal kráčať v otcových šľapajách. V roku 1840 začína ako suplent profesora Juraja Palkoviča prednášať na evanjelickom lýceu v Bratislave na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej, ktorú predtým sám navštevoval. Prednáša českú a poľskú gramatiku a dejepis. Práve pri prednáškach z dejepisu sa Štúr inšpiruje aj reprezentantom obdobia klasicizmu a myšlienok o všeslovanskej vzájomnosti – Pavla Jozefa Šafárika.

Stur_rukopis_Dejepis_podle_Safarika_prednasky

 Ľudovít Štúr: Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka
Popis: autograf, zošit, bez datovania, 114 strán, 26 x 21 cm (Literárny archív SNK, sign. M 101 A 3)

Úctu k predstaviteľovi predchádzajúcej literárnej generácie prezrádza aj Štúrova óda Na Šafaříka

Ľudovít Štúr  Na Šafaříka  Popis: báseň, autograf, 12 strán, 21 x 13 cm

Ľudovít Štúr Na Šafaříka Popis: báseň, autograf, 12 strán, 21 x 13 cm

stur_devin

Pohľad na hrad Devín

Dôkazom záujmu o prednášky Ľudovíta Štúra bol aj dnes už historický výlet na hrad Devín, kde aj napriek možným sankciám vybraní štúrovci (záujem o účasť na výlete bol podľa spomienok štúrovcov o veľa vyšší) 24. apríla 1836 prijali nielen slovanské mená, ale priamo na mieste viažucom sa k slovanským dejinám, predniesli aj prednášky a oslavné básne.  V rozpomienkach na Ľudovíta Štúra túto vychádzku opisuje J. M. Hurban „slnce vychádzalo z jasna, keď sme sa približovali k starým hradbám …“ (1959).

stur_19_70_pam_tabula_Devin_1836

Pamätná tabuľa na brale hradu Devín. Slávnostne odhalená 24. apríla 1936. Autor reliéfu: Jozef Pospíšil (Literárny archív SNK, sign. K 19/70)

Ako asi prebiehala klasická výuka na lýceu v prvej polovici 19. storočia, nám približujú aj autentické zápisy rečí Ľudovíta Štúra k poslucháčom lýcea:

Stur_uvitacia_rec_studenti_ 26-C-5_1

Ľudovít Štúr: Vybrali ste se ze sídel rodinných… [1842]

 Stur_uvitacia_rec_studenti_ 26-C-5_2 Stur_uvitacia_rec_studenti_ 26-C-5_3 Stur_uvitacia_rec_studenti_ 26-C-5_4
Stur_uvitacia_rec_studenti_ 26-C-5_5 Stur_uvitacia_rec_studenti_ 26-C-5_6  Stur_uvitacia_rec_studenti_ 26-C-5_7

Ľudovít Štúr: Vybrali ste se ze sídel rodinných… 
Popis: privítacia reč k študentom na katedre čs. reči a literatúry v Bratislave z 10. 9. [1842],
autograf, 7 strán, 23 x 18 cm (Literárny archív SNK, sign. 26 C 5)

Stur_basen_Pri_rozlucenju_1843_1_26-C-1  Stur_basen_Pri_rozlucenju_1843_2_26-C-1

Ľudovít Štúr: Pri rozlúčeňju údov Ústavu Slovenského v Bretislave roku 1843 v mesjaci červnu.
báseň, autograf, 2 strany, 8 x 22 cm (Literárny archív SNK, sign. 26 C 1)

Maďarizácia je už príliš silná a úradníci a policajti tvrdo bojujú proti snahám nemaďarských národov o obrodenie. Vysoko nápomocný im je gróf Karol Zay, novozvolený generálny inšpektor evanjelickej cirkvi a. v., ktorý podporuje myšlienku jediného a jednotného národa v Uhorsku – toho maďarského. Do karát im hrá vek profesora Palkoviča – doslova čakajú na jeho smrť, aby mohli zrušiť katedru. Tlaky na Štúrovo odvolanie zosilnenjú po rozhodnutí o kodifikácii spisovnej slovenčiny (1843) a v decembri 1843 je Štúr aj reálne zbavený funkcie zastupujúceho profesora. Na protest 18 študentov opúšťa evanjelické lýceum v Bratislave, aby 13 z nich neskôr doštudovalo v Levoči. Cestou si spievajú budúcu slovenskú hymnu…

 Ponad_tatrou_blyska_1844_sig_2G-12_1  Ponad_tatrou_blyska_1844_sig_2G-12_2

Vo fondoch Literárneho archívu SNK sa nachádza aj najstarší zápis budúcej slovenskej hymny z roku 1844 – piesne Ponad Tatrou blýska pod titulom Prešporskí Slováci, budúci Levočania (orig. Prešporskí Slováci, budoucí Levočané), v rukopisoch V. Paulínyho (signatúra 2G 12) má táto pôvodná verzia 6 strof. Skladba bola ale opäť populárna aj neskôr v povstaleckých rokoch 1848-1849.

V januári 1845 získal Štúr povolenie vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Kritizoval tu aj problémy školstva – nedostatok vhodných budov a učebníc na výučbu, slabý záujem rodičov o vzdelanie svojich detí, absenciu slovenských škôl a nezrozumiteľnosť vyučovania v inom jazyku. Kvôli zlému finančnému postaveniu nútili rodiny aj nadaných žiakov do remesla a nie do škôl. Jednoducho začarovaný kruh: Slováci sú chudobní a nevzdelaní, lebo nemajú peniaze na vzdelanie a ako nevzdelaní si nikdy nezarobia na to, aby raz mohli byť vzdelaní. A tak sa štúrovci snažili šíriť vzdelanie aj cez nedeľné školy, vzdelávacie spolky a knižnice, prostredníctvom osvety v novinách.

V liste priateľovi Ctibohovi Zochovi 6. marca 1844 píše, že sa treba sústrediť na rozvoj duchovnej sily najmä v národných školách (na „príhodnom mieste“) a napísať a vydať školské učebnice: „Preto nám teraz len o to hlavne a nadovšetko má ísť, aby sme za nastávajúce dva roky pred vtokom cudzieho živlu naše školy národné nielen mužným a spravedlivým bránením, ale aj tvorivou činnosťou, zhotovením, a vydaním kníh užitočných a potrebám týchto škôl primeraných ochránili a ubezpečili. Ak takto nepripravení a bez knižiek pre národné školy ostaneme, teda nastávajúci snem istotne naloží, aby pri nedostatku našich vlastných sa maďarské knižky do škôl našich národných uvádzali, a tak i to ostatné, čo ešte máme , pre vlastnú nedbalosť utratíme,“ píše Štúr. Učiteľov, ktorí by napísali učebnice, navrhoval odmeniť 5 – 10 dukátmi, čo sa však nestretlo s pochopením. A tak on sám chcel jednu takúto odmenu zložiť.

Stur_korespondencia_1844-03-06_zoch_0041  Stur_korespondencia_1844-03-06_zoch_0042
 Stur_korespondencia_1844-03-06_zoch_0043 Stur_korespondencia_1844-03-06_zoch_0044

List Ľudovíta Štúra Ctibohovi Zochovi zo 6. marca 1844, Bratislava
autograf, 4 strany, 23 x 14 cm (Literárny archív SNK, sign. 26 B 11)

V liste Samovi Bohdanovi Hroboňovi zo 17. októbra 1845 sa vyznáva: „Keď ale nechcejú naši, nech že nebude tak a na to miesto viete čo urobím? Otvorím subskripciu v novinách na vydávanie školských kníh a začnem subskripciu sám. Toto teda sa stane a mám nádej, že i daktorí zemania, ktorým sú potrebné noviny, dačo dajú.“

Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0053 Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0054  Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0055
Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0056 Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0057 Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0058
 Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0059 Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0060 Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0061
Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0062 Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0063  Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0064

Stur_korespondencia_1844-10-17_hrobon_0065

List Ľudovíta Štúra Samovi Bohdanovi Hroboňovi zo 17. októbra 1845, Bratislava
Popis: autograf, poškodený, reštaurovaný, 12 strán, 22 x 14 cm + dodatok k listu, 1 strana,
cudzí rukopis, Ľ. Š. dopísal len poznámku pod čiarou (Literárny archív SNK, sign. 26 B 11)

Po roku 1849 sa Štúr, Hurban a ostatní národovci usilujú zriadiť slovenské evanjelické stredné školy, pre výchovu národne uvedomelých učiteľov žiadajú zriadiť slovenský učiteľský ústav a následne napísať učebnice, pre vzdelávanie slovenských remeselníkov, obchodníkov a priemyselníkov zas zriadiť reálky. Domáhal sa, aby sa na všetkých vysokých školách zaviedlo vyučovanie v slovenskej reči. V novinách poukazujú na zaostalosť v remeselníctve a obchode skrz slabú vzdelanosť remeselníkov a obchodníkov. Žiaľ, ešte veľa vody pretečie Váhom, kým sa situácia zmení.

VYSVETLIVKY (*):

merica = cca 90 litrov / 0,19 hektára,
bratislavská merica= cca 60 litrov,
okov = 53 litrov,
siaha = 1,89 metra