Čo odkázal verejne popravený francúzsky kráľ Ľudovít XVI. svojej manželke Márii Antoinette, dcére cisárovnej Márie Terézie, vo svojej poslednej vôli?
V archívoch Slovenskej národnej knižnice (SNK) sa medzi ďalšími významnými dokumentmi nachádza aj historicky hodnotný preklad Oprawdiwého Testamentu Krála Francúského Ludwika XVI. z roku 1792.
Prepis časti Testamentu v historickej slovenčine:
(…)Mogeg milég Manželce porúčám pod Ochranu moge milé Djtki, které ona podla swég materinskég Láski nepochibne opatrovať bude; a predne prikazugem geg, abi gich w Článkoch katolickég kresťanskég Wjre, w dobrých Mráwoch cwjčila, abi budúcňe z nich statečnj Ludé a sprawedliwý Kresťani sa preukázali. Kedbi sa pritrefilo, že bi gich Buh k rozličným wisokým Stawum a k Hodnostám odsúdil, ti má milá Manželko! Predlož gim to: gak welice nesstastliwý sú tý, který w Hodnostách postawený sú, lebo gich strassliwá Smrt očekáwá, a mnohokrát na místo Stesti nenadále Nesstesti nasleduge; preto tohto Sweta hodnoti žádnu Stálost nemagú.(…)
Život na francúzskom kráľovskom dvore vždy fascinoval svojou noblesou, luxusom, bohatstvom a krásou. Každý, kto vo Francúzsku 17. a 18. storočia niečo znamenal, žil v Paríži či jeho okolí a do kráľovej priazne sa snažil dostať na dvore vo Versailles. Priveľmi nákladný život na dvore, zastaraný daňový systém, zlé hospodárenie a účasť Francúzska vo vojnách však postupne celú krajinu uvrhli do veľmi zlej ekonomickej a sociálnej situácie. Teste pred vypuknutím Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 za vlády kráľa Ľudovíta XVI. až jednu pätinu obyvateľov tvorili žobráci. Dane v tomto období platil len „tretí stav“ – teda roľníci a mešťania – čo bolo až 98 % obyvateľstva. Duchovenstvo a šľachta vyberali desiatky a spotrebúvali štátne peniaze. Zavádzali sa špeciálne dane, napríklad z komínov, šiat a okien. Pohár trpezlivosti obyvateľstva začal pretekať. Vypukla revolúcia, ktorej cieľom bolo odstránenie absolutistickej moci francúzskych panovníkov. Súdny proces, odsúdenie a verejná poprava francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., súdeného už ako občana Capeta, boli považované za bodku „kráľovskej“ minulosti.
(…)Gá porúčám a prikazugem mogjm milým Ďjtkam, abi wedla božého Prikázanj wespolek w Lásce a we Swornosti žili, we wssem Matke swegeg poslussni boli, Čest geg prisluchagjcu preukazowali, za wernu Starost a Opatrowánj wdačnými zetrwáwali, a mne w Pamati mali, též y mogu Sestru, gako swú druhu Matku we welikég Wážnosti wžditi držali. (…)
Oprawdiwý Testament Krála Francúského Ludwika XVI., 1793
Gá wdačne odpússčám posledne wsseckým, ai tjm, kterj od Počátku až do Posledku proti mna Rozbrog wedú, a o mú newinu Smrt hragu, a mogeg newinég Krwi wčil napiť sa zádajú. Nachádzam mnoho Ludu pri mne stogjcýho, který slzawu Útrpnosť a Lutost nade mnú má; ale Steklost francúského Národu ke mne ho pristúpiť, alebo w mém posledném Taženj mna Slowom poťessit nedopússča, a zabraňugj.
Dal bi Buh, abi aspon gedno Slowo u toho mého Národu platné bolo. (…)
Dňa 25ho Prasonca 1792
Ludwit
Francúzsky kráľ Ľudovít XVI., ktorý vládol vo Francúzsku v rokoch 1774 až 1792, bol verejne popravený 21. januára 1793. „Ľudia! Z tohto miesta, po ktorom o chvíľu potečie moja krv, vám prisahám, že zomieram nevinný. Odpúšťam svojim nepriateľom a všetkým Francúzom želám, aby boli šťastní,“ vyhlásil tesne pred popravou. Na rovnakom mieste sťali o deväť mesiacov aj jeho manželku Máriu Antoinettu, súdenú ako „vdovu Capetovú“, ktorú Francúzi na rozdiel od Ľudovíta nikdy radi nemali.
Mária Antoinetta bola pätnástym dieťaťom habsburskej cisárovnej Márie Terézie. Bola veľmi pekná, dobre vychovaná a temperamentná. Za Ľudovíta XVI. sa vydala vo Viedni formálne bez prítomnosti ženícha vo svojich 14-tich rokoch. Zaujímavosťou je, že Mária Antoinetta bola aj po siedmich rokoch od sobáša stále pannou kvôli „neschopnosti“ svojho manžela. Všetko vyriešila operácia a manželský pár mohol konečne splodiť potomkov. Kráľovná sa rada parádila, usporadúvala bály a večierky. Spolu s ňou prišiel do Francúzska nový umelecký smer – hravé rokoko. Podľa nej sa riadila móda a dobový vkus, bola ideálom krásy, všetky ženy sa jej snažili podobať. Mala milenca, švédskeho diplomata grófa Axela Fersena, ktorý bol asi jediný muž v jej živote, ktorého milovala. Svojho manžela Ľudovíta XVI. prežila o deväť mesiacov – aj ona prišla o svoju krásnu hlavu pod gilotínou 16. 10. 1793.