Komentáre k Biblii sa v 15. storočí tešili popularite a patrili medzi často tlačené knihy. Jednu z nich si predstavíme z pohľadu autora, výzdoby, vlastníkov alebo tlačiara, ktorí sa na jej výrobe podieľali. Jedným z populárnych autorov komentárov počas vrcholného stredoveku bol Mikuláš de Lyra, ktorý je autorom prezentovanej tlače Postilla super Epistolas et Evangelia cum Quaestionibus Antonii Bitontini et Alexandri de Hales. Vďaka zvolenému postupu komentovania Biblie inšpiroval aj Martina Luthera. Zaujímavosťou tlače sú drevorezové iniciály a zachované signety (značky) tlačiara a vydavateľa.
Čitateľ hneď po otvorení tejto inkunábuly v Digitálnej knižnici SNK vidí červenou farbou tlačený text s obrázkom rovnakej farby. Latinský výraz „Postilla“ prezrádza, že dielo je výkladom evanjelií (Biblie). Pri podrobnom čítaní natrafíme aj na meno „Nicolai de Lyra“, ktorý je autorom s doplnkom pri mene „ordinis mino[rum]“, čo znamená, že bol členom známeho rádu františkánov. No nebol obyčajným františkánom. V roku 1319 sa stal najvyššie postaveným členom rehole (tzv. provincial) v celom Francúzsku a neskôr aj v Burgundsku. Do tejto vysokej funkcie sa dostal napriek tomu, že bol konvertita, teda pôvodne bol iného náboženstva. Mikuláš bol židovského vyznania, čo sa odzrkadlilo aj v jeho literárnej tvorbe. Vidíme to pri výkladoch písma, ktoré vychádzali zo židovskej tradície doslovného vysvetľovania Biblie. Podobne postupoval aj Martin Luther, ktorého teologické predstavy vyvrcholili v latinskom termíne „Sola scriptura“. V ďalších riadkoch „názvu“ sa dozvieme, že dielo doplnil teológ Antonio de Bitonto.
Pod textom na prvej strane tlače vidíme štvorcový obrázok s florálnou kvetinovou výzdobou. V jeho strede je kruh, z ktorého vychádza dvojkríž. Kruh ohraničuje tri písmená .O. .S. .M., ktoré nám prezrádzajú, že ide o signet vydavateľa Ottaviana Scotta. Signet ako grafická značka bola inšpirovaná notárskými pečaťami, ktoré pri úradných písomnostiach potvrdzovali ich pravosť. Iniciály v kruhu nás informujú o mene vydavateľa a posledné písmeno hovorí o mieste jeho pôvodu v talianskom mesto Monza. Významný bol ako tlačiar a vydavateľ hudobnín.
Ďalšia strana, respektíve list knihy obsahuje začiatok Postiili doplnený o drevorezové iniciály. Iniciálky sú v celej tlači zdobené florálnou výzdobou okrem prvej strany, kde je vtlačená figurálna iniciála. Podľa atribútov svätca zobrazuje sv. Petra, keďže kľúče, ktoré drží, odkazujú na stať z evanjelia, keď Ježiš Petrovi povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.“ Zobrazený je ako starec a okrem kľúča má okolo hlavy svätožiaru. Ak sa bádateľ prelúska celým latinským textom komentárov, na poslednom nájde fóliu nájde filigrán tlačiara. Je podobne florálne zdobený s iniciálami v kruhu: I. H. Pod nimi je monogram s rovnakými písmenami. Tlačiar Johannes Hamann najprv spolupracoval s viacerými vydavateľmi a neskôr začal v Benátkach pracovať samostatne. V tomto severotalianskom meste vytlačil aj opisovanú tlač.
Dozvedieť sa, kto bol pôvodným vlastníkom tlače, je môžné vďaka vlepenému štítku (exlibirsu) na prednom prídoští. Ten obsahuje meno knižnice: Bibliothecae Jaszoviensi, kde bola pôvodne tlač uložená a následne jej vlastníka: Canonicorum Regularium Praemonstratensium. Rukou je napísané aj číslo 30, ktoré určuje jej pôvodnú signatúru. Údaje uvedené na štítku informujú, že bývalým vlastníkom bol premonštrátsky kláštor v Jasove, ktorý vďaka zachovanej barokovej knižnici láka návštevníkov aj dnes.
Dielo od Mikuláša de Lyru prezentuje populárne komentáre k Biblii, ktoré môžu zaujať okrem teológov a bádateľov v oblasti knižnej kutúry aj širokú verejnosť. Dôvodom sú pútavé príbehy tvorcov tlače a zachovaná typografická výzdoba.
Martin Baloga
Oddelenie spracovania HKD a HKF, Slovenská národná knižnica
Literatúra:
RULÍŠEK, Hynek. Slovník Křesťanské Ikonografie. Postavy, Atributy, Symboly. 2. uprav. vyd. Praha: Karmášek, 2006. 493 s.
Encyklopedie knihy: Signet [online], [13. 06. 2022] <https://www.encyklopedieknihy.cz/index.php?title=Signet&oldid=16238>
SCHÄFER, Joachim: Artikel Nikolaus von Lyra. In: Ökumenischen Heiligenlexikon – https://www.heiligenlexikon.de/BiographienN/Nikolaus_Lyrani.html, abgerufen. [13. 6. 2022]
https://edit16.iccu.sbn.it/editore/CNCT000258