Veľká noc je pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom spojený s utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. Filmy nám dnes ponúkajú rôzne pohľady na tieto udalosti. No kedysi mali ľudia len svoju fantáziu, ktorú ovplyvnil opis týchto udalostí v Biblii, alebo predstavivosť maliarov, ilustrátorov či grafikov.
Dielo Passio domini nostri Jesu Christi na prvej drevorezovej ilustrácii zobrazuje ukrižovaného Ježiša. Keďže bolo vydané niekedy po roku 1500, priraďujeme ho k postinkunábulám.
Autora diela nepoznáme, hoci v literatúre sa spája s františkánom Danielom Meyerom. Tlačiarom je Michael Furter, ktorý pôsobil v Bazileji. Často v dielach využíval početné drevorezové ilustrácie známych grafikov, akými boli Urs Graf alebo Albrecht Dürer. V tlači sa orientoval aj na učebnice alebo encyklopédie. Konvolút, ktorej súčasťou je toto dielo, patrilo v minulosti Spišskej Kapitule. Reštaurátori väzby nám zachovali pôvodný ranorenesančný poťah s ornamentálnou výzdobou a pôvodnými sponami.
Dielo predstavuje Kristove umučenie na základe udalostí, popísaných vo všetkých štyroch evanjeliách. Primárne malo slúžiť kazateľom ako homiletická pomôcka, čo zobrazuje aj ilustrácia na rube prvého fólia, kde je zobrazený rehoľník, (pravdepodobne františkán), ktorý stojí na kazateľnici a káže.
Nepoznáme ani meno grafika, pretože drevorez neoznačil monogramom ani inou značkou. Z pohľadu výtvarného stvárnenia ide o typické dielo neskorogotickej grafiky. Okrem kvality prevedenia to dokazuje aj oblečenie rímskych vojakov, ktorí majú na sebe stredoveké brnenie. Tendencia dobovo modernizovať odev je totiž príznačná pre toto obdobie, zatiaľ čo v renesancii sa vojaci zobrazovali oblečení podľa zvykov v antike.
Hoci ukrižovanie patrí v kresťanskom umení medzi najviac zobrazované témy, v rannom kresťanstve sa takmer nezobrazoval. Takáto smrť bola totiž považovaná za veľmi potupnú a ponižujúcu. Okrem toho, na trest ukrižovaním bývali odsúdení väčšinou vzbúrenci alebo otroci a ich smrť nastala po hroznom utrpení pomalým udusením. Približne od 6. storočia sa začalo meniť vnímanie symbolu kríža a bežne sa začal používať. Od 9. storočia sa vplyvom byzantského umenia Ježiš začal zobrazovať ako trpiaci Kristus a neskôr od 14. storočia sa do popredia dostávalo naturalistické stvárnenie ukrižovania.
Drevorezová grafika pod názvom diela zobrazuje viacero postáv. Ústrednou je ukrižovaný Kristus s nápisom INRI pripevneným v hornej časti kríža. Táto latinská skratka znamená: Iesus Nazarenus Rex Iudeorum (Ježiš Nazaretský kráľ židovský). Scénu dopĺňajú dvaja lotri ukrižovaní s Ježišom. Po jeho pravici visí tzv. dobrý lotor (zvykne sa nazývať Dismas), ktorý mal podľa Biblie Ježiša prosiť, aby si na neho spomenul, keď príde do svojho kráľovstva. Ježiš mu na to odpovedá: “Dnes budeš so mnou v raji.” Tento výrok je stvárnený anjelom, ktorý berie dušu v podobe malého “človiečika” do neba. Na ľavo od Ježiša je tzv. zlý lotor, ktorý sa mal Ježišovi posmievať a jeho dušu si berie diabol. Obaja zločinci majú vykrivené ruky a nohy, čo poukazuje na skutočnosť, že im boli polámané kosti, aby došlo k urýchleniu ich smrti, keďže na druhý deň bol veľký židovský sviatok. Pod dobrým zločincom, najbližšie pri Ježišovi je Panna Mária, hneď za ňou stoja sv. Ján Evanjelista a sprevádzajúce ženy. Mária Magdaléna kľačí a objíma kríž. Rímski vojaci, pod zlým lotrom, sú odetí do stredovekého plátového brnenia. Vojak v popredí, držiaci kópiu, ukazuje na kríž a podľa evanjelií svedčí o Kristovi.
Celá kompozícia postáv, symbolika a zobrazenie udalostí, vychádzajúce z biblických prameňov, je charakteristické pre obdobie gotiky. Gestá a stvárnenie postáv umožňujú obyčajným ľuďom pochopiť posolstvo (písané v latinčine) bez podrobného poznania latinského textu diela.
Veľká noc sa na Slovensku spája s viacerými symbolmi a zvykmi, od tradičných jedál po šibačku a oblievačku. No kresťanský pôvod a podstata slávenia sviatku ostáva aj po vyše dvoch tisícročiach nemenná, ako to nadčasovo zachytáva drevorez prezentovanej tlače.
Martin Baloga
Oddelenie spracovania HKD a HKF, Slovenská národná knižnica
Použitá literatúra:
BALEKA, Jan. Výtvarné umění : výkladový slovník (malířství, sochařství, grafika). 1. vyd. Praha: Academia, 1997. 429 s.
LE GOFF, Jacques, a Jean – Claude SCHMITT. Encyklopedie Středověku. 1. vyd. Praha: Vyšehrad, nakladatelství, 2002. 935 s.
PFISTER, Arnold. Furter, Michael. In: Neue Deutsche Biographie 5 (1961), s. 737 [Online-Version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd102766193.html#ndbcontent
ROYT, Jan. Slovník biblické ikonografie. Praha: Karolinum, 2006. 342 s.
RULÍŠEK, Hynek. Slovník Křesťanské Ikonografie. Postavy, Atributy, Symboly. 2. uprav. vyd. Praha: Karmášek, 2006. 493 s.