V roku 1929 vyšiel Nový adresár mesta Košíc a okolia. Hoci je to len „telefónny zoznam“, pre fajnšmekra je to celkom zaujímavé čítanie. Zo slovensko – maďarského vydania sa dozvedáme, aké ulice malo vtedy 70-tisícové mesto, aké profesie tu pôsobili a nájdeme v ňom aj pevnú linku domov na vtedajšieho primátora. Nie je to síce najstarší telefónny zoznam, ktorý sa nachádza vo fondoch SNK, ale jeho zdigitalizovaná podoba sa nachádza aj v Katalógu digitálnej knižnice SNK.
Objavte s nami #pribeh_dokumentu, ktorý nájdete aj v Digitálnej knižnici SNK
V Bratislave bola zásluhou K. Kragla vybudovaná prvá telefónna sieť v roku 1884, o pár rokov neskôr siete zriadili v Košiciach, Nitre a Komárne. V tom čase však bolo telefonovanie drahým špásom – 3 minútový hovor stál toľko, koľko liter vína či 2 metráky uhlia. Hovory zlacneli po roku 1911, kedy začali osádzať verejné telefónne automaty.
Kombinovaná tlačovina bola zrejme aktivitou súkromného Kníhkupectva Gejza Jaschka. Okrem mien obyvateľov ponúkla aj ich telefónne čísla v Košiciach, Prešove, Bardejove, Michalovciach, Krompachoch, Moldave nad Bodvou, Trebišove a ich priľahlých obciach. Rovnako, ako dnes, si solventnejší podnikatelia a firmy priplácali za plošnú inzerciu, menej solventní živnostníci si nechali svoje kontakty vysádzať aspoň boldom. Takmer 400-stranový adresár obsahuje aj členenie podľa profesií, inštitúcií a spolkov.
Zoznam obsahoval i delenie na jednotlivé pracovné profesie. A tak sme zistili, že v Košiciach a blízkych obciach v roku 1929 pôsobili aj advokátni osnovníci, bandažisti, bednári, dáždnikári, majitelia drožiek a fiakrov, handrári, hodvábnici, majitelia obchodov s južným ovocím, obchodníci s koreninami, kušnieri, knoflikári i klobúčnici, prejadcovia krátkeho tovaru, tokári, mydliari, sviečkári i nožiari, octári. No čo, viete ich všetky dešifrovať? V meste dokonca sídlil aj výrobca váh a odlievač zvonov. Zastúpenie tu mali aj Československé štátne aerolínie, pretože od polovice marca do konca októbra bolo košické letisko súčasťou trasy: Praha – Brno – Bratislava – Košice – Užhorod.
Z telefónneho zoznamu sa dozvieme, že v Košiciach predávali benzín 14 „súkromníci“, prakticky existovali len dve naftárske spoločnosti, ako ich poznáme dnes. Dvaja živnostníci zabezpečovali výrobu bryndze. V meste už sídlila filiálka najstaršej a zrejme aj najznámejšej cestovnej československej kancelárie, ktorá vznikla v roku 1920 a celé desaťročia bola pre nás symbolom cestovania a dovoleniek. 
Výrobu a opravu dáždnikov zastrešovali v 70-tisícovom meste a okolí traja dáždnikári.
Taxikári v roku 1929 používali troška iné dopravné prostriedky, ako my dnes, rovnako pravidlá cestnej premávky sa líšili. V tom čase bolo v celom Československu zhruba 70-tisíc vozidiel, čo znamenalo že jedno auto pripadlo na zhruba 300 obyvateľov. Dnes sa už len pousmejeme nad tým, že v obciach bola maximálna povolená rýchlosť 35 km/h a mimo maximálne 50 km/hod. Je zaujímavé, že medzi košickými živnostníkmi – drožkármi figuruje aj žena.
Prelom 19. a 20. storočia prial novým objavom – aj do tejto oblasti sa dostali elektrické vysávače prachu, elektrický mangel, uživili sa 14 predajcovia a servismeni gramofónov. Novinkou, ktorú sa oplatilo inzerovať, bola moderná elektrická čistiareň ďatľových semienok. V meste pôsobilo päť kín, tri plavárne a trojo verejných kúpeľov.
Mgr. Katarína Štefanides Mažáriová
hovorkyňa