Johann Petri: Herbarius latinus

ilustračná foto J. Petri: Herbarius latinus

Ľudia sa vracajú k tradičným remeslám a prácam, chovu hydiny či kváskovaniu, niektorí sa počas prechádzok v prírode nadchnú pre zber liečivých rastlín. Internet nás bombarduje nápadmi na pestovanie superzdravých rastlín, tvorbu bylinkových záhradiek či prípravu liečivých čajov a k tomu sa hneď núkajú návody na ručne zhotovené herbáre. Prelistovaním stredovekého Herbaria latina z roku 1486 možno načerpáte inšpiráciu na tvorbu svojho vlastného.

Herbáre v 15. storočí patrili medzi populárne knihy. Slúžili ako príručka liečivých rastlín používaných v medicíne. Ich prínosom boli drevorezové ilustrácie rastlín, ktorých popis sa nachádzal pod každým obrázkom. Spomínaný Herbarius latinus (1486) ponúka okrem iluminovaných drevorezov rastlín aj rukopisné poznámky v slovenčine a iných slovanských jazykoch. Za jeho vznikom stojí tlačiar Johann Petri, ktorý pôsobil v nemeckom meste Passau. Počas svojej činnosti najčastejšie vydával teologické a liturgické diela, napríklad od Tomáša Akvinského a Anselma z Canterbury. V menšej miere tlačil liturgické knihy najmä pre miestnu cirkev.

Dielo obsahuje 150 drevorezov.

Dielo obsahuje 150 drevorezov. Pri ilustráciách sa passovský tlačiar inšpiroval herbárom od Petra Schöffera vydaného len o dva roky skôr. Ten pri zostavovaní vychádzal z gréckych a arabských rukopisov. Kompiláciu z týchto textov pravdepodobne vytvoril nemecký lekár, farmaceut a botanik Johannes von Cuba.

Zbierky liečivých bylín a rastlín nadväzujú na antickú tradíciu. Z pohľadu výtvarného umenia mali tieto diela s početnými ilustráciami vplyv na dobové maliarstvo a grafiku. Poznáme už egyptské ilustrované papyrusové herbáre. Grécke botanické diela ilustrované neboli, ale zobrazenia rastlín obsahuje byzantské dielo Codex Julany Anicie z roku 383, ktoré ikonograficky ovplyvnilo aj stredoveké rukopisné a tlačené herbáre. Drevorezové ilustrácie rastlín sú v herbári vytlačené čiernou farbou, dodatočne sú kolorované predovšetkým zelenou, žltou alebo červenou farbou. Z pohľadu dnešného čitateľa sú to ilustrácie jednoduché, čo vyplýva z doby vzniku a použitej metódy (drevorez). Napriek tomu môžeme podľa nich spoľahlivo identifikovať rastliny aj bez znalosti latinského jazyka a aj mladší čitatelia spoznajú napríklad “vii”. cesnak (lat. allerum) s typickou cibuľou, ktorú tvorí niekoľko strúčikov.

Dnes nám prídu ilustrácie jednoduché. Napriek tomu stále vieme niektoré rastlinky podľa nich spoľahlivo identifikovať aj bez znalosti latinského jazyka a aj mladší čitatelia spoznajú napríklad “vii”. cesnak (lat. allerum) s typickou cibuľou, ktorú tvorí niekoľko strúčikov.

Text pod kolorovanými ilustráciami rastlín je písaný latinsky, ale názov rastlín je uvedený v latinčine a nemčine. Zhruba 130 exemplárov je obohatených o rukopisný názov v cyrilike, (pravdepodobne ide o bosnančinu), menšie množstvo má rukopisné názvy v latinke, inom slovanskom jazyku alebo v slovenčine a maďarčine.

Zbierky liečivých bylín a rastlín nadväzujú na antickú tradíciu. Z pohľadu výtvarného umenia mali tieto diela s početnými ilustráciami vplyv na dobové maliarstvo a grafiku.
Zbierky liečivých bylín a rastlín nadväzujú na antickú tradíciu. Z pohľadu výtvarného umenia mali tieto diela s početnými ilustráciami vplyv na dobové maliarstvo a grafiku.

Dôvod prečo táto tlač obsahuje názvy rastlín písané v cyrilike môžeme hľadať u jeho pôvodného vlastníka – františkánskeho kláštora v Skalici. Františkáni začali pôsobiť v Skalici už v polovici 15. storočia. Rehoľníci väčšinou pochádzali zo Sedmohradska, Dalmácie a Chorvátska. Pôvod prichádzajúcich františkánov do mesta na Záhorí nám pravdepodobne objasňuje rukopisné záznamy. Herbár bol podľa množstva zachovaných poznámok využívaný ešte dlho po jeho vytlačení. Na poslednom voľnom liste nájdeme aj rukopisnú tabuľku s názvom Pondera pharmaceutica, ktorá zrejme zobrazuje špecializovaný lekárnický systém merania hmotnosti a objemu.

Martin Baloga
Oddelenie spracovania HKD a HKF, Slovenská národná knižnica

Použitá literatúra:
BALEKA, Jan. Výtvarné umění: výkladový slovník : (malířství, sochařství, grafika). Praha: Academia, 1997,
GELDNER, Ferdinand. Inkunabelkunde: Eine Einführung in die Welt des frühesten Buchdrucks. Erster Band. Wiesbaden: Ludwig Reichert, 1978. 403 s.
GAJDOŠ, J. Vševlad. Staroslovenské pamiatky vo františkánskych knižniciach na Slovensku. In: Kultúra, 16, 1944, s. 420-429.
KIRINOVIČOVÁ, Naďa. Františkáni- observanti a ich stavby na území Slovenska v 15. storočí. In: Monument revue, roč.1, č.2, 2012, s .2-4.
Herbář (tištěná kniha) [online]. c2019 [citováno 14. 03. 2022]. Dostupný z WWW: <https://www.encyklopedieknihy.cz/index.php?title=Herb%C3%A1%C5%99_(ti%C5%A1t%C4%9Bn%C3%A1_kniha)&oldid=17394>
HEILMANN, Karl Eugen. Kräuterbücher in Bild und Geschichte. München: Verlag Konrad Kölbl, 1973, 425 s.