Jazykovedec, vydavateľ a redaktor Martin Hamuljak sníval o vzniku slovenskej celonárodnej ustanovizne, ktorej by raz odovzdal zbierku svojich kníh. Neúnavne ju budoval celé roky a keď sa jeho pozemská púť napĺňala, odkázal svoju 3 097 zväzkovú knižnicu, zameranú na slovanskú literatúru, katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici. Dnes vám sprístupňujeme 799 zreštaurovaných a zdigitalizovaných kníh Hamuljakovej tzv. Slovanskej historickej knižnice.
Táto vzácna zbierka slovanskej literatúry spolu s Rešetkovou slovenskou knižnicou tvorila základ Slovenskej národnej knižnice už v jej počiatku.
Právnik, jazykovedec i vydavateľ
Martin Hamuljak (19.4.1789 – 31.3.1859) patril do skupiny Oravcov, ktorí sa významným spôsobom podieľali na národnom obrodení Slovákov v 18. a 19. storočí. Mal vynikajúce organizačné schopnosti a postupne sa stal vedúcou osobnosťou budínskych vlastencov. Bol aj známym jazykovedcom, vydavateľom a redaktorom. Založil Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne a inicioval vznik ďalších kultúrnych inštitúcií (napr. Slovenský čitateľský spolok, Slovanská knižnica). Celý život pracoval ako právnik a úradník Miestodržiteľskej rady v Budíne a bojoval proti konfesionálnej rozdvojenosti národovcov. Sústredil okolo seba nielen katolíckych ale aj evanjelických intelektuálov žijúcich v Budíne a Pešti, ktorí výrazne prispeli k formovaniu slovenského politického myslenia (J. Herkeľ, J. Kollár, J. Koiš, M. Godra). Zaslúžil sa o vydávanie slovenských novín a časopisov v Pešti a almanachu Zora (1835 – 1840), do ktorého prispievali stúpenci bernolákovčiny ako aj češtiny. Tento jeho ideál zjednotenia Slovákov aj konfesionálne sa nakoniec naplnil po vzniku Matice slovenskej, ale až po Hamuljakovej smrti.
Knihy mu darovali aj politici
Podstatnú časť svojho života venoval budovaniu rozsiahlej knižnice, ktorá sa zameriavala najmä na slovanskú literatúru a tak túto zbierku aj nazývame Slovanská knižnica. Podľa dedikácii môžeme skonštatovať, že knihy získaval od svojich priateľov a rodákov, napr. M. Hattalu, A. Radlinského. „Väčšinu získal buď výmenou, alebo mu ich darovali kultúrni a politickí predstavitelia takmer všetkých slovanských národov – Čechov, Rusov, Srbov, Chorvátov, Slovincov, Macedóncov, Bulharov a najmä Poliakov, s ktorými udržiaval priateľské a pracovné kontakty. Takže sa jeho knižnica stala najväčšou zbierkou slovanskej literatúry a nazývala sa aj Slovanskou knižnicou,“ vysvetľuje Janka Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK. Nájdeme tu teda tituly vo všetkých slovanských jazykoch a aj obsahovo sa väčšina tlačí viaže k slovanským krajinám. „Je zaujímavé, že aj keď celý život prežil v Budíne, takmer celú odbornú literatúru mal v nemčine. V maďarčine nájdeme len 15 titulov. Veľmi rýchlo pochopil silnejúce maďarizačné tendencie v Uhorsku a preto veril, že sloboda pre Slovákov a Slovanov v monarchii môže prísť jedine z Viedne,“ doplnila J. Cabadajová.
Sníval o Matici
Hamuljak chcel svoje knihy darovať národu, ale uvedomoval si, že Slováci nemajú celonárodnú kultúrnu inštitúciu muzeálneho alebo knižničného typu. Celý život teda sníval o založení Matice slovenskej. „Bol pevne rozhodnutý darovať jej svoju vzácnu zbierku. Žiaľ, nedožil sa jej a tých 3 097 zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín daroval katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici s podmienkou, že keď vznikne celonárodná ustanovizeň, odovzdajú jej ju do vlastníctva,“ upresnila odborníčka z SNK. V darovacej listine doslova píše, že knihy odovzdáva svojej vlasti Austrii a jej národom, ale „najmä vzdelanie potrebujúcim rodákom Slovákom“.
Jeho želanie sa naplnilo v roku 1863. Žiaľ, Matica slovenská bola neustále tŕňom v oku Maďarom a po jej násilnom zatvorení sa fond Hamuljakovej knižnice dostal do Župného múzea v Nitre. „Po jej opätovnom otvorení sa zbierka vrátila z Nitry späť do Martina, ale už nie ako celok. Prišla spolu s ďalšími vrátenými knihami a začlenili ju do fondu matičnej Bibliotéky. Niektoré tituly dokonca putovali do rezervného multiplikátneho fondu. Od roku 1996 pracovníci Slovenskej národnej knižnice pracovali na rekonštrukcii pôvodnej Hamuljakovej knižnice na základe pôvodných rukopisných katalógov v Literárnom archíve SNK. Takto sa podarilo zrekonštruovať 853 zväzkov, ale to sú len knihy, ktoré boli identifikovateľné,“ špecifikovala ďalší osud knižnice J. Cabadajová.
Zbieral knihy ale aj o stravovaní
Vo fonde SNK sa nachádzajú všetky tituly podľa Hamuljakovho katalógu, no je ťažké identifikovať, ktorý exemplár skutočne pochádza z jeho knižnice. „Mnohé knihy boli v minulosti reštaurované, alebo previazané, a tak sa stratili hlavné identifikačné značky, v tomto prípade rukopisná signatúra Hamuljakovej knižnice. Bez dôkazu si nemôžeme dovoliť dané exempláre zaradiť do zrekonštruovanej knižnice,“ zdôraznila J. Cabadajová. Zdigitalizovaných je 799 titulov, ostatné sú duplikáty.
U Hamuljaka sú bohato zastúpené aj gramatiky, slovníky a celkovo jazykovedná literatúra. Skompletizoval takmer celé dielo Dobrovského, Hanku, Palackého, Trnku, Mickiewicza, Katančiča ako aj práce najväčšieho ideológa Slovanov J. G. von Herdera. Nájdeme tu diela z histórie slovanských národov, diela bernolákovcov i Mateja Bela, J. M. Korabinského, J. Kollára a P. J. Šafárika, M. Rešetku, M. Hattalu, D. Čaploviča, A. Radlinského a iných Slovákov. O zberateľovom širokom zábere svedčia aj diela z oblasti filozofie, logiky, matematiky, fyziky, morálky, mineralógie, botaniky, zoológie, chémie, aritmetiky, architektúry a dokonca aj makrobiotiky. Samozrejmosťou každej historickej knižnice diela z teológie a klasickej antickej literatúry, a tak Homér, Cicero, Cézar, Horácius, Vergílius či Seneca nechýbajú ani tu.
