H. von Croaria/ H. Gran: Concilium Constantiense: Acta et decreta

ilustračný obrázok Concilium_Constantiense

Kostnický koncil bol dôležitou udalosťou neskorého stredoveku, ktorá ovplyvnila cirkevný a svetský život v celej Európe. Jeho výsledky v podobe dekrétov a búl sa stali obsahom tlače Concilium Constantiense: Acta et decreta, ktorá vyšla v roku 1500 a je dôležitým prameňom pri výskume cirkevných dejín.

Koncil v Kostnici zasadal z viacerých dôvodov. Zvolal ho Žigmund Luxemburský, ktorý sa v prvom rade snažil vyriešiť problém trojpápežstva a tzv. západnú schizmu. Hoci aj dnes máme žijúcich dvoch pápežov (František a Benedikt XVI.), ale v úrade je iba František. No na začiatku koncilu v roku 1414 sa o pápežský stolec uchádzali hneď traja pápeži: Benedikt XIII., Gregor XII. a Ján XXIII. Táto situácia vytvárala chaos v celej Európe. Podporovatelia jednotlivých pápežov totiž medzi sebou viedli niekoľkoročné spory. Jeden z kandidátov Ján XXIII sa zúčastnil rokovaní v Kostnici, ako to dokladajú aj publikované závery . „Introitus pape Johannis vicesimitertij ad Konsta[n]tia[n]“. Po tlaku cisára sa podarilo dosiahnuť odstúpenie dvoch kandidátov a tretieho zbavili vplyvu v cirkvi, čo umožnilo voľbu nového – Martina V., ktorý mal požadovanú dôveru celej cirkvi.
Ďalším dôležitým bodom koncilu bolo odsúdenie náuky Jána Wicklyfa, Hieronyma Pražského a známeho teológa Jána Husa. Ich učenie bolo odsúdené a Ján Hus bol 5. júla 1415 upálený. Podobne skončil aj Hieronym Pražský. Tlač, o ktorej píšeme, po prvýkrát obsahuje tlačenú pasáž : „Errores Iohannis Wickleff et Iohannis Huss damnati in concilio Constantiensi“.

obrázok strany knihy
V pasáži sú zhromaždené závery a rozhodnutia legátov týkajúce sa náuky týchto dvoch teológov.

Z pohľadu slovenských dejín je koncil zaujímavý z dôvodu účasti viacerých šľachticov, ktorí mali priamy súvis s územím dnešného Slovenska. Väčšina sa koncilu zúčastnila ako sprievod uhorského kráľa Žigmunda. Dobové kroniky zaznamenali príchod kráľovského koniarnika (maršála) Petra Čecha z Levíc. Ten vlastnil okrem iného rozsiahle pastvo patriace pod hrad v Leviciach. Aj súčasníci poznajú Štibora (Stibora) II. zo Štiboríc – ako verný rytier sprevádzal svojho kráľa Žigmunda do Kostnice. Vlastnil niekoľko hradov na Považí a sídlil na hrade Beckov. S jeho menom sa spája prvá historická zmienka o stredovekom Slovensku z 15. storočia, keď sa Stibor v kronike Ulricha Richentala z koncilu v Kostnici spomína ako pán zo slovenskej zeme.
O publikovanie záverov koncilu po vyše 80 rokoch a vôbec prvýkrát v tlačenej verzii sa postaral rodák z mesta Kostnica Hieronymus von Croaria. Pôsobil ako profesor v Tübingene a neskôr ako profesor kanonického práva v Ingolstadte. Zbierku dekrétov publikoval známy nemecký nakladateľ Johann Rynman. Ten najčastejšie spolupracoval s tlačiarom Heinrichom Granom z francúzskeho mesta Haguenau. Preto aj tlač Concilium Constantiense: Acta et decreta publikoval tento tlačiar v roku 1500. Doplnky k dielu v podobe listu a básnickej tvorby pripravili Jacobus Locher a Conradus Summenhart. Prezentovaná tlač je príväzkom. Preto meno vlastníka zistíme na titulnom liste prvého diela, kde je rukopisný provenienčný záznam: Conventus Posoniensis Fratrum Minorum a pečiatka rovnakej proveniencie. Františkáni v Bratislave vlastnili bohatú knižnicu. Keďže koncil v Kostnici mal zásadný vplyv na cirkev, nie je prekvapením, že súčasťou ich knižnice bol aj tento výtlačok dekrétov.

Rozhodnutia na koncile v Kostnici mali a stále majú v mnohých ohľadoch priamy dosah na dnešnú spoločnosť. Ako príklad môže poslúžiť upálenie Jána Husa a odsúdenie jeho náuky. Ten je dodnes považovaný za predchodcu českého protestantského hnutia. Nositeľmi jeho myšlienok je napríklad Cirkev československá husitská. U našich západných susedov v Českej republike je v deň upálenia Jána Husa štátny sviatok: Den upálení mistra Jana Husa.

Martin Baloga
Oddelenie spracovania HKD a HKF, Slovenská národná knižnica

Kolekciu inkunábul SNK nájdete:
1. časť kolekcie inkunábul SNK
2. časť kolekcie inkunábul SNK

Použitá literatúra:
Encyklopedie knihy: Heinrich Gran [online], [16. 06. 2022] <https://www.encyklopedieknihy.cz/index.php?title=Heinrich_Gran&oldid=14164
Encyklopedie knihy: Johann Rynmann [online], [citováno 16. 06. 2022] <https://www.encyklopedieknihy.cz/index.php?title=Johann_Rynmann&oldid=14493>
Solleder, Fridolin. Croaria, Hieronymus von. In: Neue Deutsche Biographie 3 (1957), s. 416-417 [Online] https://www.deutsche-biographie.de/pnd100726879.html#ndbcontent
PAPSONOVÁ, Mária, František ŠMAHEL, Daniela DVOŘÁKOVÁ, Pavel DVOŘÁK. Ulrich: Richental Kostnická kronika: historické rozprávanie o meste, ktoré sa stalo stredom Európy, a čo to znamenalo pre Slovákov a Čechov : [ … grantu č. 2/7174/27 Archontológia slovenských-uhorských dejín]. Budmerice: Rak, 2009. ISBN 978-80-85501-42-1.