H. Quentell/ J. Heynlin: Prišli traja králi

foto prišli traja králi

Traja králi či mudrci sú súčasťou Vianoc a z filmov a betlehemov máme o nich rôzne predstavy. Vďaka drevorezovej ilustrácii z 15. storočia vieme, ako si ich ľudia predstavovali v stredoveku – akú mali farbu pleti, či pochádzali z rôznych kontinentov a ako skutočne putovali do Betlehema?

Tlač, obsahujúca ilustráciu neznámeho rytca, Resolutorium dubiorum circa celebrationem missarum occurrentium, vyšla u Heinricha Quentella v Kolíne nad Rýnom v roku 1500 a je uložená vo fonde Inkunábuly Slovenskej národnej knižnice. Autorom diela je však je nemecký teológ a filozof Johann Heynlin, ktorý bol aj rektorom Sorbonskej univerzity. Okrem toho stál pri zrode prvej tlačiarne vo Francúzsku v Paríži v roku 1470. Zmieňované pomerne populárne dielo napísal na sklonku svojho života v roku 1492, potom čo sa uchýlil do kartuziánskeho kláštora. Symbolické je, že dielo bolo vydané v Kolíne nad Rýnom – meste, ktoré doposiaľ uchováva údajné pozostatky troch kráľov. Relikvie sú uložené v známom tamojšom gotickom dóme.

Príbeh o príchode troch mágov, mudrcov, neskôr nazývaných aj králi, nachádzame iba v jednom zo štyroch evanjelií, a to v Matúšovom. Ich počet je ale nejasný, pretože v Biblii nie je uvedený – údaj sa odvádza od troch prinesených darov. Avšak na nástenných maľbách v ranokresťanských katakombách sa stretávame aj so štyrmi mudrcmi, niekde sa objavujú aj dvanásti. V 5. storočí dochádza k ustáleniu ich počtu a zobrazovaniu už len troch kráľov. A tak ich vidíme aj na našom drevoreze. Okolo roku 500 boli známe aj mená mudrcov, ako ich poznáme dnes.

foto knihy Resolutorium
Heynlin, Johannes: Resolutorium dubiorum circa celebrationem missarum occurrentium. Drevorez znázorňuje mnoho symbolov, ktoré odkazovali na tradície, vierouku alebo predstavy umelcov a teológov. Neznámy rytec napríklad zobrazil motív jazdy troch kráľov z Jeruzalema do Betlehema. V minulosti aj dnes sa častejšie znázorňuje výjav ich klaňania sa Ježišovi. Ide teda o veľmi netradičné a zriedkavé zobrazenie legendy.

Vľavo dole, najbližšie pri Márii s Ježišom prichádza na koni prvý kráľ – známy ako Gašpar. Jeho meno je pravdepodobne aramejského alebo perzského pôvodu a znamená „strážca pokladov”. Od prelomu 5. – 6. storočia sa jednotliví mudrci rozoznávajú podľa veku, v stredoveku dokonca dostali aj vlastné erby. Gašpar je znázornený ako starec s bradou a jeho kráľovskú hodnosť znázorňuje okrem koruny aj žezlo v ľavej ruke. Pozadie mu robí sprievod, ktorý nesie aj jeho vlajku s troma hviezdami. Okrem veku bývali králi rozdelení podľa rasy alebo svetadielov – Najstarší, Gašpar, symbolizoval Európu.
Melichar, druhý v poradí, je na ilustrácii umiestnený v ľavom hornom rohu. Aj on sedí na koni, na hlave má korunu a v pravej ruke žezlo. Jeho meno je obmenou hebrejskeho mena Melchior, čo znamená „kráľ svetla”. Býva zobrazený ako muž v stredných rokoch. Rozdelenie kráľov podľa veku zas malo symbolizovať obdobia ľudského života. Aj Melichar má svoj sprievod a jeho vlajka zobrazuje polmesiac a hviezdy. Symbolizuje teda Áziu.
Z pravého horného rohu prichádza k Ježiškovi Baltazár. Ide o meno pochádzajúce z Babylonu s pôvodným významom.“ „boh ochraňuje kráľa ”. Aj on je zobrazený v rovnakej pozícii s totožnými kráľovskými atribútmi ako ostatní mudrci, jeho výzor a oblečenie však poukazujú na jeho mladý vek. Vlajka, umiestnená v jeho pozadí, je doplnená hlavou černocha – čo predznamenáva jeho africký pôvod. Zobrazenie posledného kráľa ako muža tmavej pleti sa začalo objavovať v 14. storočí.

Dary, ktoré doniesli malému Ježiškovi, v sebe obsahujú zaujímavú symboliku. Kráľovskú dôstojnosť predstavuje zlato. Kadidlo poukazuje na jeho božstvo a myrha, používaná pri pochovávaní židov, symbolizuje jeho budúce utrpenie a smrť. Ježiško s Pannou Máriou, matkou, sú zobrazení v pravo dole. Ježiš je tu zobrazený ako zhruba dvojročné dieťa a pravou rukou žehná mudrcov. Na základe informácie, že kráľ Herodes dal povraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov sa odvodzuje aj znázornenie jeho veku. Okolo hlavy má tri fialy, ktoré predstavujú čistotu a zároveň sú typickým marianským symbolom.

Okrem popísaných postáv môžeme v hornej časti drevorezu pozorovať pravdepodobne mesto Jeruzalem odkiaľ mudrci putovali do Betlehema. Nad Baltazárom je vidieť hviezdu, ktorá ich cestou sprevádzala. Už od antiky je znamením božstva vladára a podobne správy o hviezde nachádzame aj v židovskej tradícii, kde predpovedala príchod Mesiáša. Hoci v súčasnosti sa príchod mudrcov spája s putovaním na ťavách, v dobovej rytine toto spojenie nie je zakomponované. Ťavy sa zobrazovali ako súčasť sprievodu od 5. storočia a chápali sa ako naplnenie Izaiášovho proroctva (Iz. 60,6): „Záplava tiav ťa pokryje…”.

Kníhtlačiar a vydavateľ H. Quentell je zakladateľom najstaršej a najdlhšie existujúcej rodinnej tlačiarenskej dielne v Nemecku.

foto knihy foto knihy

Drevorezová ilustrácia je súčasťou konvoluútu (dve a viac monografií spojených knižnou väzbou do jedného exemplára), ktorý tvorí až 8 príväzkov zviazaných pravdepodobne už na konci stredoveku, čo dokazuje neskorogotická polokožená väzba. Za najstaršieho známeho vlastníka môžeme považovať evanjelického vzdelanca Johanna Pinnerina. Pochádzal z Nitrianskeho Pravna, študoval vo Wittenbergu a neskôr sa stal evanjelickým farárom a rektorom školy v Banskej Bystrici. Na konci 18. storočia bola kniha vo vlastníctve Andreasa Schwantnera, o ktorom ale nemáme podrobné správy. V 19. storočí sa kniha dostala do Matice slovenskej, no po jej zrušení sa dostala do Župného múzea v Nitre, čo dokazuje aj pečať umiestnená na viacerých miestach. Po obnovení Matice v roku 1919 sa kniha vrátila opäť do Martina a dodnes je súčasťou fondov našich najstarších tlačí.

foto knihy
Po roku 1875 sa konvolút stal majetkom Župného múzea, ako to dokumentuje aj pečať umiestnená na viacerých miestach: Nyitravármegyei Muzeum s datovaním 1900.

Na konci stredoveku strácala tematika klaňania troch kráľov vo výtvarnom umení na popularite. Motív však dodnes prežil vďaka ľudovej slovesnosti, najmä ako súčasť betlehemských hier. Viac sa o tejto tradícii môžte dočítať v knihe Slovenské ľudové betlehemské hry, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Slovenskej národnej knižnice.

Martin Baloga
Oddelenie spracovania HKD a HKF, Slovenská národná knižnica

Kolekciu inkunábul SNK nájdete:
1. časť kolekcie inkunábul SNK
2. časť kolekcie inkunábul SNK

Použitá literatúra:
MÁTHÉ, Piroska, „Heynlin de Lapide, Johannes“ in: Neue Deutsche Biographie 9 (1972), S. 98-100 [Online-Version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd119011700.html#ndbcontent
SCHMITZ, Wolfgang, Familie Quentel, in: Internetportal Rheinische Geschichte, abgerufen unter:http://www.rheinische-geschichte.lvr.de/Persoenlichkeiten/familie-quentel/DE-2086/lido/57c95a01c13112.18683401 (abgerufen am 06.12.2021)
Heinrich Quentell [online], , c2018, Datum poslední revize 10. 12. 2018, 22:43 UTC, [citováno 6. 12. 2021] <https://www.encyklopedieknihy.cz/index.php?title=Heinrich_Quentell&oldid=14155>
ROYT, Jan. Slovník biblické ikonografie. Praha: Karolinum, 2006. 342 s.
LAZORIK, Eduard. Stredoveké rukopisné zlomky zo Slovenskej národnej knižnice vo fonde inkunábul, v základnom fonde a v knižniciach Zaiovcov, Aponiovcov, Učenej spoločnosti malohontskej a Antona Augustína Baníka. ( diplomová práca). Brno: Masarykova univerzita, 127 s.
VRTEĽ, Ladislav. Heraldica Sanctorum: čiže Slovné, Ale Tiež Obrazové Poučenie O Heraldickom Vyjadrení Najsvätejšej Trojice, Panny Márie, Ako Aj O Zobrazovaní a Rozpoznávaní Jednotlivých Svätcoch V Erboch. Vydanie prvé. Bratislava: Veda, 2016. s. 39
BALEKA, Jan. Výtvarné umění : výkladový slovník (malířství, sochařství, grafika). 1. vyd. Praha: Academia, 1997. 429 s.