Možno aj vy ste ako dieťa túžili mať priateľa na život a na smrť, o akom ste čítali v knihách. Slovenská národná knižnica (SNK) vám ponúka dvojice i trojice priateľov z „rôznych súdkov“, ktorých príbehy oslovujú už mnohé generácie. Ich životné cesty nájdete nielen v knižničných fondoch, ale aj v zdigitalizovanej podobe v Digitálnej knižnici SNK.
Dedukujte, Watson, dedukujte!
Jedného dňa sa do Londýna na Baker Street 221b prisťahuje vyslúžilec z koloniálnej indickej vojny, lekár, John Watson. Urobí tak na žiadosť Sherlocka Holmesa, ktorý hľadá spolubývajúceho. A tým sa začne ich priateľstvo. Nadpriemerne inteligentné súkromné očko s prenikavými očami a tenkým orlím nosom je veľký podivín. Hrá na husle, niekedy celé dni nevyjde z izby a keď náhodou nemá žiadny zaujímavý prípad, ktorý by bol hodný jeho veľkého rozumu, holduje omamným látkam. Škótsky spisovateľ Sir Arthur Conan Doyle touto dvojicou uviedol do svetovej literatúry nový typ postáv: policajta a jeho druha – súkromné očká chodiace v nenápadnom civile a vyvodzujúce fascinujúce logické uzávery zo zdanlivo bezvýznamných maličkostí. Dedukujúci Sherlock sa stal vzorom pre celé generácie spisovateľov. Dočkal sa mnohých televíznych stvárnení, jedným z najlepších bol britský herec Jeremy Brett (1984 – 1994). Vraj práve on prehováral dedičku autorských práv, aby povolila tvorcom seriálu zbaviť Sherlocka závislosti na bielom jede… aby seriál vhodne pôsobil na mládež.
Holmes si svojho druha Watsona nesmierne váži. Nie raz pochybuje o správnosti vziať ho so sebou na riskantnú akciu a tým ho vystaviť nebezpečenstvu. Watson však vždy odpovie v podobnom duchu: „čo by bolo aké nebezpečie, idem s vami!“
Malý pedant
V tieni slávneho belgického detektíva Hercula Poirota bol jeho spoločník, kapitán Hastings. Prvú záhadu vyriešili spolu na zámku Styles v roku 1920. „Čistota jeho obleku bola takmer neuveriteľná, veril som, že smietka prachu by mu spôsobila väčšie utrpenie ako rana po guľke,“ povedal Hastings raz o svojom puntičkárskom „šéfovi“. Drobného Belgičana s navoskovanými fúzikmi vytvorila anglická majsterka detektívok Agatha Christie. Počas I. svetovej vojny pracovala ako zdravotná sestra a ošetrovaním belgických vojakov našla inšpiráciu pre svoju postavu. Lekárska veda jej ponúkla aj rôzne možnosti ako odstrániť nepohodlné osoby. Tie potom jej vrahovia často šikovne využili… teda, vlastne nie až tak šikovne, ako si mysleli. Hoci sú Hastings aj Watson inteligentní, ich šedé mozgové bunky zďaleka nedosahujú rýchlosť myslenia Poirota a Holmesa. A práve takou „pomalosťou“ mnohokrát pomôžu svojim detektívom. Obaja sú profíci v streľbe, pripravení zachrániť vždy a znova život svojim priateľom – Hastings bol vyslúžilcom z I. svetovej vojny a Watson ako lekár zasahoval vo vojne v Indii. Začítajte sa do detektívnych príbehov Agathy Christie. Nájdete tu napríklad Smrť na Níle a ďalšie obľúbené detektívky.
Mladí pátrači
Ale pozor, v americkom Rocky Beach Mountain vyrástla koncom 50.-tych rokov minulého storočia nerozlučná trojica pátračov – tínedžerov. Mozgom tímu, ktorý vypátra všetko, je Jupiter Jones. Športovo najzdatnejší, avšak trocha bojko, je Peter Crenshaw a archivárom a zapisovateľom záhad a fotografom je Bob Andrews. V tajnom bunkri na dvore Jupiterovho strýka Titusa Jonesa rozlúštili viac ako 60 záhad a tajomstiev – strašidelného zámku, zajakavého papagája, stonajúcej jaskyne či šepkajúcej múmie. Otcom troch pátračov je spisovateľ, scenárista, novinár a milovník záhad Robert Arthur (1909 – 1969), ktorý sám niekoľko rokov pracoval pre režiséra hororov Alfreda Hitchcocka. Svoju vášeň pre tajomné a nadprirodzené javy naplno rozvinul v niekoľkých vlastných rozhlasových aj televíznych reláciách, ktoré roky patrili k veľmi sledovaným. Po smrti R. Arthura si osvojili pátračov iní spisovatelia, čím vytvorili veľmi úspešnú detektívnu sériu pre mládež.
S čarovným nápojom
Proti Rimanom sa zas a znova púšťa do boja galský bojovník Asterix so svojím životným druhom Obelixom a jeho malým bielym psíkom Idefixom. Osadu Galov v Británii sa ako jedinú snažia kolonizovať Rimania na čele s Júliusom Caesarom, ale nedarí sa im to, júúúj, nedarí. Dôvodom je čarodejný nápoj, ktorý Asterixovi dodáva chvíľkovú nadľudskú silu. Obelix, samozrejme z nápoja piť nemôže, pretože do neho spadol ako malé bábätko a odvtedy má nadľudskú silu aj bez toho. Autorom postavičiek je René Goscinny, kreslenú podobu im dal v roku 1959 Albert Uderzo. Zaujímavosťou je, že počas práce trpel dočasnou farboslepotou. Prvý diel dobrodružstiev Asterixa a Obelixa vyšiel 29. októbra 1959 v časopise Pilote. Inou zaujímavosťou je, že komiks inšpiroval nemeckého filológa Rothenburga k tomu, že v takejto podobe vydal v latinčine Caesarovo dielo De bello gallico a ilustroval ich Walter Schmid. Obaja tvorcovia veria, že ich komiks o vojne galskej sa ujmú najmä medzi mladými študentami, ktorí
sú unavení z bifľovania.
Rytier, ktorý s mlynmi bojoval
Skokom v čase a priestore sa prenesieme do Španielska. Tu v 16. storočí žije syn neúspešného chirurga, dobrodruh, námorník, otrok i väzeň Miguel de Cervantes. V túžbe po zbohatnutí napísal v roku 1605 román o rytierovi Don Quichotovi. Verným zbrojnošom – druhom, ktorý potulného vysokého, chudého rytiera s hrdzavým brnením na zdochýňajúcom koni sprevádza, je Sancho Panza. „Postavil sa bez strachu, zoči voči svetu, pevné jeho rameno dalo mu odvetu. Že blázon bol v živote, to predsa nevadilo, keď zomrel, z čela mu mudrctvo žiarilo,“ – uzatvára sa život rytiera. Román je satirou na rytierske eposy a rokmi sa stal najprekladanejším dielom španielskej literatúry. Cervantesovi síce peniaze a slávu priniesol, ale napokon aj tak zomrel v biede. Všetci za jedného Kto bol na smrť odhodlaný brániť česť krásnych dám a svojho kráľa Ľudovíta XIII.? Proti komu bola garda kardinála Richelieu bezmocná? A to aj v prípade, že by nastúpila v tisícnásobnej presile? Samozrejme, Athos, Porthos a Aramis boli jednoducho neporaziteľní, kým do partie nepribrali drzého mladíka D´Artagnana, ktorý si silou mocou zaumienil, že on tým mušketierom bude a bude a bude… odvtedy boli neporaziteľní vo štvorici! Alexandre Dumas (1802 – 1870) písal mušketierov v spolupráci s profesorom histórie Augustom Maquetom – on vyhľadával témy a načrtol dej, Dumas ho literárne spracoval.
Napokon prišiel Piatok
Ktovie, ako by dopadol Robinson Crusoe, keby sa k nemu na opustenom ostrove nepridal Piatok? Aký to musí byť zúfalý pocit, byť na svete celkom sám… a aká to musí byť úľava, keď zrazu príde niekto… síce vám nerozumie ani zamak, ale aspoň počúva… no, možno ani nepočúva, ale vás to neodradí a rozprávate mu a rozprávate, učíte ho a vysvetľujete. Jednoducho s vami niekto je a dýcha rovnaký vzduch.
Pokrvní bratia alebo „Bratře!… Bratře!“
Chudobný „snílek“ Karl Friedrich May si v 19. storočí vybájil neohrozenú dvojicu Divokého západu – belocha a Indiána. A tí veru zamietli s každým hrdlorezom, zloduchom a banditom, ktorí sa im dostali do rany a bažili po indiánskom zlate. Neohrozenému bojovníkovi – náčelníkovi kmeňa Apačov Winnetouovi jedného krásneho dňa zachránil život fešák Lex Barker… ehm, teda vlastne Old Shatterhand… Vo filme si slávnostne narezali žily na rukách, v knihe vypili kalich krvi toho druhého. Tým sa pokrvne zbratali a poďho zachraňovať tých, ktorí práve ich pomoc v šírej prérii potrebovali.
Mŕtva mačka na bradavice
Mŕtvy ide k čertu,
mačka k mŕtvemu,
bradovice k mačke,
všetci k svojemu!
Toto treba predriekať na cintoríne v noc, kedy pochovajú na cintorín nejakého bezbožníka, mŕtvou mačkou si pritom potierať bradavice a tie potom zmiznú. Najlepší priateľ predsa neporadí zle. Spomeniete si, kto veril v takúto liečbu? Huckleberry Finn chcel takto pomôcť Tomovi Sawyerovi. Príbehy dvoch výmyselníkov s dobrým srdcom z konca 18. storočia napísal americký novinár, satirik a spisovateľ Mark Twain. Zaujímavosťou je, že Twain sa narodil tesne po prelete Halleyho kométy a umrel v roku, kedy sa k Zemi navrátila. Tvrdil: „Prišiel som na svet s kométou. Na budúci rok sa má vrátiť a ja si myslím, že odídem spolu s ňou. Bolo by to moje najväčšie sklamanie v živote, keby sa tak nestalo.“
Samozrejme, dvojčlenné či viacčlenné nerozlučné zoskupenia rôznych pohlaví a živočíšnych druhov by sme mohli menovať ešte veľmi dlho… Nedá nespomenúť ešte Astrid Lindgrenovú a jej Pipi Dlhú Pančuchu s opicou Pánom Galánom, malého Sebastiána a jeho štvornohého kamoša Belu. Zo slovenskej veselej tvorby troch bratov Kristy Bendovej: Jožka, Ferka a Samka a ich opice z police – Fricka Frickovského a Jupka Jupkovského. Terézia Vansová situovala do slovenskej dediny Píla v 50. rokov 19. storočia smutné i veselé príbehy dvoch kamarátov – dieťa z bohatej rodiny Danka a syna chudobného učiteľa Janka.
Spomenuli ste si aspoň na chvíľu na svojho najlepšieho priateľa z detstva, školy, tábora, výšky či bývalej roboty? Čo tak pohľadať jeho číslo a zavolať mu?