Dotyk dvoch svetov

Dotyk dvoch svetov

V nedeľu 29. augusta 1526 sa pri Moháči odohrala rozhodujúca bitka, v ktorej Osmani porazili vojsko uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. Kráľ v bitke zahynul a v Uhorsku sa začal boj o moc.

DUVAL, Pierre: Hongrie. Par Du Val Geographus de Roy. Paris. 1662. SNK SLCm107.          Sultán Sulejman I.

FOTO vľavo: DUVAL, Pierre: Hongrie. Par Du Val Geographus de Roy. Paris. 1662. SNK SLCm107.  FOTO vpravo: Sultán Sulejman I.

Na uvoľnený trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský, ale časť uhorskej šľachty ho odmietla. Do čela odbojnej šľachty sa postavilo sedmohradské knieža Ján Zápoľský. Zápoľský sa v túžbe po moci spojil so sultánom Sulejmanom I., ktorý ho uznal za kráľa Uhorska, čím sa situácia v Uhorsku ešte viac vyhrotila. V máji 1529 Osmani zahájili expanziu smerom do Uhorska a na Viedeň. V dôsledku nestability v Uhorsku sa im darilo rýchlo postupovať a obsadzovať krajinu: 8. septembra obsadili Budín, 15. septembra dobyli Vyšehrad, 17. septembra obsadili Ráb a Komárno. 24. septembra prešli cez Dunaj okolo Bratislavy. Od 25. septembra až do 14. októbra obliehali Viedeň. Po rozhodujúcom útoku museli Turci uznať prevahu habsburskej kresťanskej armády a odtiahli späť do Konštantínopolu.

CSM1 -Obliehanie Viedne (25. septembra – 14. októbra 1529) In: Ortelius, Hieronymus: Ortelius redivivus et continuatus, Oder Der Ungarischen Kriegs – Empörungen.... Franckfurt am Mayn, 1665, s. 59. snk IB 4073/1-2
CSM1 -Obliehanie Viedne (25. septembra – 14. októbra 1529) In: Ortelius, Hieronymus: Ortelius redivivus et continuatus, Oder Der Ungarischen Kriegs – Empörungen…. Franckfurt am Mayn, 1665, s. 59. snk IB 4073/1-2

V roku 1540 zomrel Ján Zápoľský. Osmani to využili a opäť vtrhli do Uhorska pod zámienkou, že chránia nástupnícke právo Zápoľského maloletého syna. 29. augusta 1541, presne 15 rokov po Moháči, obsadili Budín. Vytvorili Budínsky ejálet (pašalík) a na 150 rokov ovládli južnú a strednú časť Uhorska. Uhorsko sa tak rozdelilo na tri časti: centrálne územie ovládané Osmanmi, Sedmohradsko (formálne samostatné, v skutočnosti pod nadvládou Osmanov) a tretiu časť – územie Slovenska, sever Maďarska a zvyšok Chorvátska, ktoré zostali pod vládou Ferdinanda I. Habsburského. Všetky dôležité úrady a inštitúcie z Budína boli v tom čase presunuté do Bratislavy a cirkevné inštitúcie do Trnavy. V Bratislave sa schádzal krajinský snem. Ten v roku 1536 vyhlásil Bratislavu za hlavné mesto. Až do roku 1848 bola najdôležitejším mestom Uhorska. V tomto období zaznamenala veľký kultúrny a hospodársky rozkvet. Prisťahovalo sa do nej mnoho významných rodín, ktoré si tu budovali paláce. Lesk a slávu mesta umocňovali korunovácie kráľov v Dóme sv. Martina. Po obsadení Budína sa do Bratislavy presťahovala aj Uhorská komora, ktorá spravovala všetky kráľovské majetky vrátane baní, mincovníctva, štátnych financií, výberu daní.

Kolorovaná medirytina Bratislavy z roku 1596
Kolorovaná medirytina Bratislavy z roku 1596.

Po rozdelení Uhorska formálne trval mierový stav, ale susedstvo s Osmanmi nebolo pre naše územie bezpečné. 10. augusta 1543 obsadila osmanská armáda aj Ostrihom, odkiaľ uskutočňovala ďalšie nájazdy, medzi nimi aj na územia dnešného Slovenska. V roku 1552 sa pri Plášťovciach odohrala prvá bitka s Turkami na našom území. V roku 1554 dobyli Fiľakovo a Turci mali na dosah slovenské banské mestá. V oblastiach na juhu Slovenska zakladali svoje vlastné vojensko-administratívne jednotky nazývané sandžaky (Ostrihomský, Novohradský, Sečiansky, Fiľakovský), z ktorých ohrozovali aj stredoslovenské banské mestá. V roku 1566 vyplienili banské mestečká v Štiavnických vrchoch.

Fiľakovo 1593. In: Ortelius, Hieronymus: Ortelius redivivus et continuatus, Oder Der Ungarischen Kriegs – Empörungen.... Franckfurt am Mayn, 1665, s. 140. snkIB 4073/1-2
Fiľakovo 1593. In: Ortelius, Hieronymus: Ortelius redivivus et continuatus, Oder Der Ungarischen Kriegs – Empörungen…. Franckfurt am Mayn, 1665, s. 140. snkIB 4073/1-2

 V rokoch 1593 – 1606 vznikol konflikt, ktorý nazývame 15-ročná alebo Dlhá turecká vojna. V tejto vojne sa najviac vyznamenal kapitán Bratislavského hradu a župan Bratislavskej župy, od roku 1584 aj kapitán Komárna a župan Komárňanskej župy, Mikuláš Pálfi. Vypracoval stratégiu, ktorá spočívala v postupnom získavaní hradov a opevnení. Prostredníctvom nej prispel k víťazstvu cisárskych vojsk a k oslobodeniu hradov Fiľakovo, Divín, Modrý Kameň, Sečany, Novohrad, Štúrovo a ďalších hradov a pevností až po Budín. Za tieto zásluhy získal Mikuláš Pálfi od Rudolfa II. titul ríšsky gróf.

Komárno 1594. In: Ortelius, Hieronymus: Ortelius redivivus et continuatus, Oder Der Ungarischen Kriegs – Empörungen.... Franckfurt am Mayn, 1665, s. 154. snkIB 4073/1-2
Komárno 1594. In: Ortelius, Hieronymus: Ortelius redivivus et continuatus, Oder Der Ungarischen Kriegs – Empörungen…. Franckfurt am Mayn, 1665, s. 154. snkIB 4073/1-2

Po obsadení Ostrihomu v Komárne začali stavať protitureckú pevnosť (1546), ktorá v roku 1594 odolala mesačnému obliehaniu stotisícovej osmanskej armády. Po obsadení Nových Zámkov v roku 1663 začali stavať novú pevnosť, a tak vytvorili najväčší fortifikačný systém na Slovensku.

Najväčší vpád Osmanov do Uhorska sa odohral v rokoch 1663 – 1664, keď pod vedením veľkovezíra Ahmeda Köprülü armáda v počte 120 000 vojakov veľmi rýchlo obsadila územie Uhorska. O necelé tri mesiace už boli pri Budíne a smerovali na pevnosť Nové Zámky. Osmanské vojská dobyli aj Ostrihom a 16. augusta 1663 obkľúčili pevnosť Nové Zámky. Kapitán Adam Forgáč odmietol kapitulovať, a tak 50 000 Turkov začalo obliehať a dobýjať pevnosť. Pevnosť bola vystavená neustálej delostreleckej paľbe, najskôr ostreľovali najslabšie nedostavané časti opevnenia a denne ju bombardovali delami ťažkých kalibrov. Výbuch skladu s pušným prachom spôsobil značné škody a časť posádky bola ťažko zranená alebo zabitá. 24. septembra 1663 sa musel kapitán Forgáč vzdať. Po kapitulácii veľkovezír dovolil všetkým členom brániacej sa posádky slobodne opustiť pevnosť a v Nových Zámkoch vznikol ejálet (pašalík).

Nové Zámky ( 16.augusta- 25.septembra 1663). In: WAGNER, Johann Christoph: Delineatio provinciarum Pannonie et imperii Turcici in Oriente. Augspurg 1685, s. 162. snkIB 4079.
Nové Zámky ( 16.augusta- 25.septembra 1663). In: WAGNER, Johann Christoph: Delineatio provinciarum Pannonie et imperii Turcici in Oriente. Augspurg 1685, s. 162. snkIB 4079.

Po páde Nových Zámkov Osmani ľahko postupovali a dobýjali ďalšie hrady: Nitru, Levice, Hlohovec, Komjatice, Novohrad atď. Územie Slovenska tvorilo severnú hranicu Osmanskej ríše. Osmanské vojská postupovali údoliami Váhu, Hrona, Rimavy a Ipľa na sever. Dostali sa až po Hlohovec, Nitru, Žarnovicu, Poniky a Plešivec. V roku 1685 kresťanské vojská pod vedením Karola Lotrinského oslobodili Nové Zámky, poslednú osmanskú pevnosť na slovenskom území. V roku 1686 oslobodili Budín, 1687 zvíťazili pri Moháči a roku 1697 pri Zente. V roku 1699 bol pri Karloviciach podpísaný mier medzi Svätou ligou a Osmanskou ríšou. Posledných 20 rokov bolo najťažším obdobím v susedstve Osmanov, ktorí postupne spustošili celé západné Slovensko. 150-ročné susedstvo s Osmanskou ríšou zanechalo veľký ohlas aj v literárnej tvorbe.

Mgr. Janka Cabadajová