Ako sa z „horkého nápoja“ Aztékov stalo sladké pokušenie a liek modernej doby? Nuž, cesta to nebola jednoduchá, ale našťastie, prvé neúspechy našich predkov neodradili. A tak sa dnes môžme tešiť z jej omamnej chuti. Dokonca sa svet do nej zbláznil tak, že 7. júl sa slávi ako Medzinárodný deň čokolády.
Hovorí sa, že je aj liekom na stres, teda chorobu modernej civilizácie. Ale faktom je, že jej cenu poznali už staroveké kultúry Strednej Ameriky. Placky alebo nápoj pripravovaný z kakaových bôbov boli veľmi obľúbené už u Mayov a Aztékov, ktorí používali plody kakaovníka dokonca ako platidlo. Nuž a objavné výpravy Európanov na nový kontinent priniesli do Európy aj čokoládový poklad. Aztécke slovo xocolātl (jazyk nauatl) pomenúvajuce tento „horký nápoj“ obohatilo mnohé jazyky, tak reči ako aj ústroje ľudského tela. My sme pre vás namiešali špeciálne slávnostné čokoládové menu zo našich kuchárskych kníh. Objavujte s nami čaro už zabudnutých receptov aj to, ako čokoládu využívali naši predkovia.
* Upozorňujeme, že toto menu vzhľadom na jeho energetickú hodnotu nie je vhodné pripravovať a konzumovať v plnom rozsahu. Milovníci diét ho budú považovať za priam škandalózne.
Ani sladká ani tabuľková
Áno, pôvodne čokoláda nebola taká, akú ju dnes poznáme z reklamy! Až do 19. storočia sa pila tekutá nesladená čokoláda, do ktorej sa pridávali napríklad koreniny. Takto si novinku z Nového sveta vychutnávali najprv v Španielsku, odkiaľ sa móda pitia horúcej čokolády rozšírila aj do vyššej spoločnosti vo Francúzsku a Anglicku. Priemyselná revolúcia zasiahla aj potravinárstvo a ajhľa vznikla tuhá čokoláda, ktorú propagovali naše noviny aj pred 100 rokmi.
Nezáleží však na forme, v akej čokoládu konzumujeme, dôležitá je jej kvalita a látky, ktoré obsahuje. Už Terézia Vansová v Novej kuchárskej knihe z roku 1914 píše, že lacná náhrada čokolády a kakaa je „planá, pokazí všetko“ (s. 284).
Všeliek, ktorý nám chutí
Učebnica biológie človeka pre stredné, vyššie dievčenské, hospodárske a priemyselné školy z roku 1872 uvádza konkrétne zloženie čokolády a dôvody, prečo by sme ju mali či nemali jesť. Veď vďaka vysokému obsahu flavonoidov a energetickej hodnote, okrem stresu „lieči“ aj na vysoký krvný tlak či obsah cholesterolu v krvi, o jej alebo pozitívnom vplyve na psychiku ani nehovoriac.
To, že s degustáciou sladkej dobroty nemáme žiadny problém, dosvedčujú aj štatistiky – v priemere totiž každý Slovák skonzumuje až 5,1 kilogramu čokolády ročne (zdroj: Štatistický úrad SR, 2015).
Všetkého veľa škodí, preto aj „hrešiť“ jedením sladkého pokušenia treba s mierou, ale vo svetový deň čokolády (7. júl), by bolo hriechom neosláviť ho aspoň kúskom tmavej sladkosti alebo dezertom z nej pripraveným. Nech sa páči, ponúkame vám výber z návodov, ako pripraviť históriou overené čokoládové dobroty pre mlsné jazýčky a ich chuťové poháriky.
Suroviny na varenie musia byť kvalitné, prečo si teda neurobiť domácu čokoládu podľa Prvej kuchárskej knihy v slovenskej reči.
Základom dobrého obeda je polievka – niečo teplé treba do žalúdka, takže ani čokoládová slávnosť sa bez nej nem§že zaobísť.
Aby sme zostali verní kakau aj pri dezerte – na výber máme z množstva čokoládových tort od Terézie Vansovej.
Dobrú chuť praje Slovenská národná knižnica, kde nájdete veľa zaujímavých i chutných informácii!
Viac receptov nájdete v kuchárskych knihách z časov minulých s malou pomôckou pre „prevod“ receptov na dnešné miery: 1 lót = 1,750 dg; 1 funt = cca 56 dg