Väčšina ľudí si myslí, že v 15.storočí sa tlačili len filozofické, náboženské alebo prírodovedné diela. Rozsahom skromná inkunábula Directorium statuum z 15. storočia však (aj) vďaka zachovaným ilustráciám satiricky vykresľujú morálne poklesky vtedajšej spoločnosti.
Prvé prezentované dielo Monopolium philosophorum, vulgo die Schelmenzunft je prítlačkom Directorium statuum. Najčastejšie sa ako možný tlačiar uvádza Peter Attendorn. Okrem neho sa spomína aj Johann Prüss, ktorý rovnako pôsobil na konci 15. storočia.
Autorom krátkeho satirického textu Monopolium philosophorum je Bartholomeus Gribus. Vieme, že bol mešťanom v Štrasburgu. Svojím spôsobom sa snažil vtipne ilustrovať neduhy a nemravné správanie, ktoré sa v jeho období rozvíjalo na univerzitách. Pomerne rozšíreným švárom bolo opilstvo, čo zobrazuje aj autor drevorezu v zachovanej tlači. Pravdepodobne ide tvorbu významného nemeckého maliara, ilustrátora a drevorytca Hansa Burgkmaira staršieho. Pôsobil predovšetkým vo svojom rodnom meste Augsburg, no počas svojho života tvoril aj v Taliansku, kde sa zoznámil s talianskou renesanciou. Jeho význam dokumentuje tvorba pre kráľa, neskôr cisára Svätej ríše rímskej, Maximiliána I.
Prezentovaná satirický ladená ilustrácia (obr.1) patrí k jeho ranej tvorbe. Zobrazuje pravdepodobne študentov a profesorov univerzity, ktorí, podľa gest a mimiky v nadmernej miere požívali alkohol. Dokazuje to napríklad postava muža ležiaceho na stole, ktorému muž nad ním podáva pohár. Alkohol, respektíve víno a pivo, sa bežne používal na pitie z dôvodu častej kontaminácie vodných zdrojov. Vďaka svojim dezinfekčným vlastnostiam bol považovaný za všeliek. No jeho nadmerné pitie sa rovnako ako dnes odsudzovalo, obzvlášť vo vzdelávacej inštitúcii akou bola univerzita.
Autorom druhého prezentovaného textu Monopolium et societas, vulgo des Leichtschiffs je Galius Jodokus. Po skončení štúdií v Bazileji sa Galius pohyboval v rôznych funkciách na univerzite v Heidelbergu. Pôsobil tam ako rektor a neskôr prevzal aj jednu z farností, pričom sa stal radcom biskupa v Speyeri.
Obsahom satiricky ladeného textu, ktorý prvýkrát autor predniesol na akadémii na univerzite v Heidelbergu v roku 1487, má byť kritika tzv. lovcov titulov. V tomto duchu je realizovaný drevorez (obr.2) pravdepodobne opäť od Hansa Burgkmaira. Zobrazuje loď “Leichtschiffs” s viacerými postavami v hornej časti ilustrácie. V dolnej časti je postava muža a dvojzáprah pravdepodobne s vínom a pohoničom. Alegóriu môžeme hľadať aj v neskoršom zobrazení tzv. lodí bláznov “Narrenschiff” od Sebastiana Branta, ktorý napísal známe satirické moralistické dielo Das Narrenschiff vydané v roku 1494.
Drevorezy Hansa Burgkmaira jednoduchým ale zrozumiteľným spôsobom doprevádzajú morálno-satirické texty, ktoré poukazujú na neduhy vtedajšej spoločnosti. Autori diel nechceli len pobaviť čitateľa alebo niekoho zosmiešniť, ale satirickým spôsobom upozorniť na konanie jednotlivcov alebo širšej spoločnosti, ktoré považovali za škodlivé.
Spomínaný konvolut (zväzok viacerých tlačí) zmenil pred svojim príchodom do fondov Slovenskej národnej knižnice niekoľkokrát vlastníka. Najstarším známym je podľa záznamu v knihe evanjelický farár a člen Učenej spoločnosti malohontskej Peter Pavol Šramko (1775-1839). Ďalší záznam nám odhaľuje vlastníka Imricha Laučeka (1804-1881). Po krátkom presune knižnice Matice slovenskej do Župného múzea v Nitre sa stal zväzok tlačí súčasťou Matice Slovenskej a neskôr Slovenskej národnej knižnice.
Martin Baloga
Oddelenie spracovania HKD a HKF, Slovenská národná knižnica
Použitá literatúra:
Reallexikon der deutschen Literaturgeschichte Band 1. Berlin: Walter der Gruyter, 2001, s. 595.
Franck, Jakob. Gribus, Bartholomäus. In: Allgemeine Deutsche Biographie 9, (1879), s. 652-653. [Online-Version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd104070544.html#adbcontent
Mhlbr. Attendorn, Peter. In: Allgemeine Deutsche Biographie 1, (1875), s. 632 [Online-Version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd128973706.html#adbcontent
Strieder, Peter. Burgkmair, Hans der Ältere. In: Neue Deutsche Biographie 3, (1957), s. 47-49 [Online-Version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd118665200.html#ndbcontent
Klaus Johannes. Ludus philosophicus. Zum medialen Status der akademischen Scherzreden des 15. und 16. Jahrhunderts Kipf, Johannes Klaus. In: Disputatio 1200-1800. Form, Funktion und Wirkung eines Leitmediums, (2009), s. 203-230.
Jankovič, Ľubomír. Inkunábuly: Umenie európskych knižných tvorcov 15. storočia v zbierke Slovenskej národnej knižnice. [1. vyd.]. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014.