Ľudovít Štúr – ako politik sa bil slovom…

… za toto slovo skoro dostal bitku

Do vysokej politiky sa Ľudovít Štúr dostal 30. októbra 1847, keď oficiálne získal mandát od mesta Zvolen na zastupovanie na uhorskom sneme. Po prvýkrát na ňom prehovoril 17. novembra. Za plamennú reč o slobode kráľovských miest skoro od maďarónov „dostal nakladačku“.

Po tom, čo ho mestská rada Zvolena spomedzi troch uchádzačov vybrala a 30. októbra mu aj mandát udelila, vykonával funkciu poslanca od 7. novembra 1847 až do revolučných udalostí v marci 1848. Celkovo vystúpil na sneme päťkrát.

„Štúr od októbra systematicky zverejňoval na stránkach Slovenských národných novín rozsiahle úvodníky, v ktorých písal o „našich nádejach a žiadostiach“ k blížiacemu sa snemu. V žiadosti o poslanecký mandát sa vzdal nároku na honorár, ktorý mu z účasti na sneme vyplýval. Zrejme chcel takto takticky zvýšiť svoje šance na zvolenie,“ hovorí Katarína Krištofová, riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

Z poverovacieho listu, ktorý vystavil mestský podnotár v mene radničných predstaviteľov vyplýva, že mesto Zvolen malo nárok na vyslanie dvoch poslancov, avšak z finančných dôvodov si to nemohli dovoliť. Preto vyslali len jedného zo štyroch uchádzačov a voľba padla prevažnou väčšinou hlasov na Štúra. Jeho zvolenie podporoval aj Mikuláš Ostrolúcky, otec bývalej Štúrovej lásky Adelky, ktorý ako bývalý podžupan Zvolenskej stolice mal určitý vplyv v rade stoličného mesta.

Z poverovacieho listu, ktorý vystavil mestský podnotár v mene radničných predstaviteľov vyplýva, že mesto Zvolen malo nárok na vyslanie dvoch poslancov, avšak z finančných dôvodov si to nemohli dovoliť. Preto vyslali len jedného zo štyroch uchádzačov a voľba padla prevažnou väčšinou hlasov na Štúra. Jeho zvolenie podporoval aj Mikuláš Ostrolúcky, otec bývalej Štúrovej lásky Adelky, ktorý ako bývalý podžupan Zvolenskej stolice mal určitý vplyv v rade stoličného mesta.

Oznámenie o konaní snemu a poverovací list: Dokumenty vydané slobodným kráľovským mestom Zvolen pre pána Ľudovíta Štúra, ktorý sa zúčastní krajinského snemu v slobodnom kráľovskom meste Bratislava. Popis: rukopis, 1 a 2 strany, maďarsky. Datovanie: 30. 10. 1847 (Literárny archív SNK, sign. M 101 B 5)​

Oznámenie o konaní snemu a poverovací list: Dokumenty vydané slobodným kráľovským mestom Zvolen pre pána Ľudovíta Štúra, ktorý sa zúčastní krajinského snemu v slobodnom kráľovskom meste Bratislava. Popis: rukopis, 1 a 2 strany, maďarsky. Datovanie: 30. 10. 1847 (Literárny archív SNK, sign. M 101 B 5)​

V poverovacom liste sa píše:

Mestská pokladnica je teraz zaťažená veľkými dlžobami a jej sila je oslabená výnimočnými katastrofami a vyslanie dvoch poslancov na snem nie je možné. Nezaťažiac našu pokladnicu ďalšími dlžobami v súlade s našimi možnosťami ako poslanca sme rovnakým hlasovaním (jednohlasne) a spoločnou vôľou zvolili a na snem vysielame veľacteného pána Ľudovíta Štúra prihliadnuc na jeho vernosť (lojalitu) k panovníckemu domu a jeho snahy o verejné blaho k čomu sa zohľadňuje jeho schopnosť, šikovnosť a usilovnosť vo verejnom pôsobení,…

Štúr mal svojím pôsobením vo vysokej politike prispieť k rozvoju verejného blaha a k jeho udržaniu, mal napomáhať zmene a modifikácii zákonov.

Čo patrilo k povinnostiam poslanca uhorského snemu

… prvé povinnosti pána poslanca patrí vzdať hold jeho cisársko-apoštolskému kráľovskému majestátu Ferdinandovi V., ako aj kráľovskému miestodržiteľovi arcikniežaťu Štefanovi, ako aj prítomným kniežatám na dvore, ďalej úctivo predložiť poverovací list Jánovi Zarkovi, tajomníkovi jeho excelencie a tým sa dostať do milostivej ochrany menovaných vzácnych osôb.

Okrem toho, väčšina bodov poslancovi určuje, aby podporoval všetky vystúpenia v sneme, ktoré žiadajú odstránenie krívd na základe zákona z roku 1715, podporovať zákonné práva slobodných kráľovských miest, podľa zákona z roku 1608, aby sa tieto práva priebežne realizovali. Aby podporoval riešenie krívd a nedostatkov a prijímanie takých zákonov, aby podával také návrhy, ktoré by rozvíjali obchod v krajine.

Bod 6 menovanému poslancovi prízvukoval, aby konal v súlade s tým, aby snem neodsúhlasil dozorcov nad slobodnými kráľovskými mestami a aby sa ich pôsobnosť a právomoc nerozšírila na mestské pokladnice.

Bod 9 zas hovorí, aby ako poslanec podporoval vznik verejných a ľudových škôl a urýchlenie zakladania reálnych škôl, Polytechniky ako aj ústavov pre slepých, hluchonemých, ustanovizne pre malé deti.

Zaujímavosťou je, že poverovací dekrét ho usmerňoval aj ako konať v súvislosti so stravovaním v armáde a výstavbou kasární a pod.

[Pokyny pre poslanca] – rukopis, 3 strany, maďarsky, 42 x 26 cm. Datovanie: 30. 10. 1847, Zvolen (Literárny archív SNK, sign. M 101 B 5)

 

Štúr vystúpil o šesť dní neskôr, keď sa rokovalo o hlasovacom práve slobodných kráľovských miest. Hovorilo sa o snemovom návrhu, podľa ktorého 48 miest malo dostať iba 16 hlasov. Zvolenský zástupca žiadal rozšírenie ich politických práv.

Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal, … (z prejavu Ľudovít Štúra 17. novembra 1847)

Keby sa tam náhodou nezjavili študenti z redakcie a mešťania, ktorí Štúrovi chceli „čestikovať“ za skvelú reč, bola by sa mu veru „stala urážka“ od bratislavských maďarónskych jurátov. Tak spomína v knihe na búrlivé obdobie Pietor Hostinský v Rozpomienkach od Jozefa M. Hurbana. Povedané modernou rečou, Štúr by bol dostal „nakladačku“.

V decembrovej reči upozorňoval poslanec na biedne postavenie ľudu poplatného, vyplývajúce i z urbárskych povinností, ktorými bol tento viazaný. Ako východisko z ťažkej situácie chudoby, videl Štúr vzdelávanie ľudu, no zároveň triezvo poukázal aj na slabé možnosti realizácie tohto vzdelávania.

V januárovom prejave dôrazne obhajoval potrebu vyučovať na ľudových školách v materinskej reči. Veď každý učiteľ najlepšie vie, že materinská reč je tým najlepším spôsobom, ako sa vzdelávať – nie latinčina, nemčina ani maďarčina pre slovenské deti a mládež:

Že sa živá reč miesto mŕtvej latinskej za diplomatickú vo vlasti našej povýšila, to, ako myslím, každý z a dobré uzná, bo nech mŕtvi pochovávajú mŕtvych, a živí nech žijú medzi živými. …. A zo stanoviska tohoto prosím stavy a rady, aby ráčili také poriadky urobiť, podľa ktorých by sa v takzvaných elementárnych (počiatočných) školách vo všetkom vynaučovaní reč materinská zadržala, menovite v školách ľudu slovenského rečou vynaučnou slovenská ostala. Tak som presvedčený, že to veľmi leží v záujmoch našej krajiny, aby sa ľud tento vzdelal a duchovne nezanedbal. Oslobodený a osvietenejší ľud nemôže slúžiť za podlý prostriedok proti rozvíjajúcej sa slobode, a ľud náš je predsa posiaľ obyčajnými feudálskymi vzťahmi a ťarchami zavalený, a to tým viac, že má neúrodné zeme, a na horných stranách Uhorska v pomere omoc väčší počet aristokracie sa nachádza ako na dolnej zemi, a tak jej vtok na ľud omoc ťažší ako tuto. Schudobnelý, ako írsky, ľud tento musí s hladom bojovať, okrem toho na mnohých miestach vystavali zemskí páni pálenice tak, že už všetok zoslabnutý, zbledlý a len ako tôňa otrhaný sa vláči. …… Preto prosím stavy a rady v záujme ľudu tohoto, aby riadne vyučovanie v materinskej reči dostával a odbavovanie služieb Božích v tej samej reči sa mu neporušené zanechalo.

To sa však už situácia v Rakúsko-Uhorsku radikalizovala. Vo vystúpení 6. marca 1848 Štúr útočí na zrušenie poddanstva a žiada pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov:

Ja najmä o to prosím stavy a rady, aby sa vec táto, t. j. vyslobodenie ľudu spopod urbárskych pomerov, čím najskôr, čím najchytrejšie rozhodla….kroz tieto pomery sa dostal náš ľud do duchovne a hmotne biedneho a nešťastného stavu….Netlačí teda ľud ani daň domáca ani vojenská, ale ho tlačí urbár, ten najväčšmi potlačuje! Ďalej ešte aj o to prosím stavy a rady, aby sa k uskutočneniu odkúpenia ľudu také prostriedky dali, ktoré večité odkúpenie čím najväčšmi poľahčujú….. Ľud poplatný vo vlasti našej, najmä na horných stranách Uhorska, po vlaňajšej hladomre v toľkej dosiaľ panujúcej biede, chudobe a rozličných chorobách stoná, že on veru nemá prostriedkov sa odkúpiť, a keď by sa len jemu samému zverilo večité odkúpenie, to by toľko bolo, ako by sa celkom od neho odtajilo. Kdeže má vziať ľud poplatný toľké peniaze, čo sú mu k odkúpeniu potrebné?

Všetky politické články a reči Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme si môžete prečítať v diele Kde leží naša bieda?