Bol veľkou osobnosťou slovenskej kultúry. Kňaz, pôsobiaci v Hornej Súči, bol neúnavným zberateľom kníh a osvetovým pracovníkom. Celý život túžil po tom, aby jeho knihy slúžili všetkým. A tak v súlade s týmto želaním Slovenská národná knižnica sprístupňuje v Digitálnej knižnici SNK prvú národnú slovenskú knižnicu – Bibliotheku Uhro-Slowenskú Michala Ressetku. V jeho knižnici, ktorá mala v čase rozkvetu vyše 1 600 kníh a hojne ju navštevovali aj štúrovci, nájdeme najmä slovaciká.
Michalovi Rešetkovi sa podarilo v skromných podmienkach založiť takú knižnicu, ktorá mala už v čase svojho vzniku (okolo roku 1820) atribúty národnej knižnice. Mala slúžiť verejnosti a zachrániť slovenské knihy pre budúce generácie. „Systematickou digitalizáciou nášho písomného kultúrneho dedičstva a jeho následným plnotextovým sprístupňovaním, na ktorých Slovenská národná knižnica programovo pracuje, napĺňame aj toto posolstvo Michala Rešetku. Odborníkom i verejnosti v Digitálnej knižnici SNK okrem iného sprístupňujeme aj najvzácnejšie historické zbierky. Ako prvú sme vybrali práve jeho osobnú historickú knižnicu, ktorá spolu s knižnicou Rešetkovho priateľa Martina Hamuljaka tvoria základ fondov dnešnej Slovenskej národnej knižnice,“ zdôvodnila výber generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Kňaz i zberateľ
Michal Rešetka (1794 – 1854) sa okrem na prácu kňaza orientoval aj na šírenie osvety vo svojej farnosti, a to nielen kultúrnej. Bojoval proti alkoholizmu zakladaním spolkov miernosti a pre tých najchudobnejších zakladal školy a nedeľné školy, kde ich učil aspoň čítať, písať a počítať. Podľa dobových svedectiev mal celkom úspech, pretože často sa mu na vyučovaní zišlo i 80 dospelých. Okrem toho dbal o skvalitnenie života svojich farníkov – napríklad robil veľkú osvetu očkovaniu proti kiahňam.
Bibliotheka Uhro-Slowenská Michala Ressetku
Taký bol pôvodný názov knižnice, ktorú založil. Od počiatku bola verejnou, pre bohatých i chudobných a ani vierovyznanie nehralo úlohu. Snažil sa ju vybudovať ako stredisko všestrannej výchovy. Len v období medzi rokmi 1820 – 1841 požičal 2 244 kníh čitateľom z celého Považia. Ako uvádza v treťom čísle Časopisu Slovenskej muzeálnej spoločnosti z roku 1910 Augustín Horislav Škultéty: “používať kníh Rešetka často povolával k sebe celé obce, takže ani v Hornej Súči, knihovňa jeho nebola zakopaná a mávala zo všetkých stavov vyše 200 čitateľov.“
Hoci bol stúpencom Antona Bernoláka, veľmi úzko spolupracoval aj so štúrovcami. V knižnici si tak prišli na svoje katolíci aj evanjelici, čo na začiatku 19. storočia nebolo zvykom. Mnohí tu našli podklady pre svoju tvorbu, ktorá sa časom zaradila medzi významné diela slovenskej literatúry. Napríklad Michal Chrástek a jeho Dejiny reči a literatúry slovenskej, Jozef M. Hurban tu čerpal námety do Slovenských Pohľadov a pre svoje dielo Slovensko a jeho život literárny. Jej vernými návštevníkmi však boli aj Andrej Radlinský a Ľudovít Štúr. Rešetkovou zásluhou vyšli aj mnohé známe diela, napríklad Hugolína Gavloviča: Valaská škola mravuv stodola a Kázne príhodné. Jeho životopisec, Michal Chrástek vyrátal, že ich bolo 13.
Biblioteka v centre záujmu
 |
 |
 |
 |
Prepis Rešetkového predhovoru k dielu H. Gavloviča Valaská škola mravuv stodola z roku 1829 (sign. 224 C23) je uložený v Literárnom archíve SNK.
O jej význame svedčí záujem národovcov v polovici 19. storočia. Po vzniku Matice slovenskej (1863) sa jej predseda Štefan Moyses dohodol s nitrianskym biskupom Roškoványm, že knižnicu získajú ako základ matičnej bibliotéky. Najskôr bola uložená v Banskej Bystrici, po šiestich rokoch ju na krátky čas previezli do Martina. Po násilnom zatvorení Matice slovenskej fondy totiž presunuli do Nitry a Budapešti. Do Martina sa síce navrátila po obnovení Matice slovenskej, avšak nie je isté, či sa navrátili aj všetky knihy. Každé sťahovanie je totiž pre knižničné fondy pohroma – každým presunom sa totiž poškodzujú, ničia a najmä tratia. Ani táto knižnica nebola výnimkou – jednotlivé knihy sa aj počas jej ďalšieho presunu postupne rozdeľovali a žiaľ, aj tratili. V spomenutom článku z roku 1910 A. H. Škultéty spomína, že „zanechal po sebe okrem 600 latinských, nemeckých, francúzskych, maďarských a inoslovanských diel ešte slovenskú knihovňu, do 1 000 diel, od viac než 300 známych i neznámych samých slovenských spisovateľov, zčiastky ešte v rukopisoch.“
Pátranie po skutočných katalógoch
„Informácie o pôvodnej knižnici sme čerpali z viacerých prameňov a zistili sme, že existovali dva pôvodné katalógy Rešetkovej knižnice. Prvý Catalogus librorum Michaelis olim Ressetka, ktorý sa spomína v korešpondencií biskupov Moysesa a Roškoványho. Druhý Catalogus Librorum Latinorum, Hungaricorum et Germanicorum Michaelis Resetka Parochi Felsö Sucensis 1852 obsahuje 679 záznamov a roky bol uložený na fare v Hornej Súči,“ uviedla Jana Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK. Dodala, že knižnica sa pôvodne delila na slovenskú a inorečovú a spolu mali viac ako 1 600 zväzkov. „Čisto slovenskú knižnicu tvorilo asi 1 000 kníh, čo je na tú dobu obrovské množstvo. Väčšina z nich sa však stratila už predtým, ako knižnicu previezli do Martina. Pramene hovoria, že sem došlo z Hornej Súče len 454 zväzkov,“ uviedla ďalej odborníčka na historické knihy a dokumenty J. Cabadajová. Knižnici veľmi poškodilo aj viazanie kníh do priemyselnej väzby – kedysi bežná vec – pretože sa tým stratilo mnoho identifikačných znakov. „Po rekonštrukcii knižnice dnes s určitosťou vieme o 133 knihách, ktoré sú označené Rešetkovým exlibrisom. Väčšina z nich sa nachádza vo fonde Slovenskej národnej knižnice, tri exempláre vlastní Országos Széchény Könyvtár v Budapešti a šesť zväzkov bolo do roku 2015 uložených na farskom úrade v Hornej Súči, ktorá bola Rešetkovým posledným pôsobiskom. SNK ich odkúpila a natrvalo ich zaradila do fondu Rešetkovej knižnice v SNK,“ dodala pre úplnosť J. Cabadajová. V roku 2001 bola zapísaná v Ústrednej evidencií historických knižničných dokumentov a fondov na Ministerstve kultúry SR a vyhlásená za historický knižničný fond.
Čo nám Rešetka ponúka?
Najviac sú zastúpené tlače 18. a 19. storočia, väčšiu polovicu tvorí náboženská literatúra. Svoje zastúpenie tu však majú aj prírodovedné, filozofické a jazykovedné diela a učebnice, biografia a geografia, dokonca tu nájdeme aj prácu z fyziky. V tomto období sa medzi čitateľmi tešili obľube tzv. kroniky – príbehy so svetskou tématikou, ktoré ukazujú človeka s jeho cnosťami aj slabosťami. Zastúpené sú napríklad prekladmi príbehov zo slávneho diela Decameron od Giovaniho Boccaccia: Kronika o Perytonovi, Přikladná kronika o velmi trpělivé pani Kryzeldě…. V knižnici prevládajú najmä územné slovaciká. Najviac tlačí pochádza z tlačiarní v Trnave a Skalici, ale nájdeme tu aj knihy vytlačené v Bratislave, Žiline, Levoči, Banskej Bystrici a Košiciach. Nuž, a aký by to bol základ národnej knižnice, keby v nej chýbali práve najväčšie diela v prvej kodifikovanej slovenčine? Veru, ani u nás nechýbajú diela Antona Bernoláka, prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti od Jozefa Ignáca Bajzu a rovnako jeho Anti-Fándly, ako aj diela Juraja Fándlyho.
Zrekonštruované torzo pôvodnej Rešetkovej knižnice je dnes v dobrom fyzickom stave, no stále hľadáme ďalšie stratené knihy z pôvodného katalógu a snažíme sa ich získať, aby boli Rešetkove knihy opäť spolu. Zdigitalizovanú Rešetkovu knižnicu tvorí 115 dokumentov (z toho 114 tlačených a 1 rukopis; ďalších 14 dokumentov sú duplikáty).
Postupne chceme odborníkom i verejnosti v Digitálnej knižnici SNK sprístupniť aj ďalšie vzácne historické knižnice.