Svojský publicista a prekladateľ Dušan Makovický (1866 – 1921) sa dostal do povedomia Európanov najmä ako blízky priateľ a osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého. Patril k silným propagátorom jeho filozofie nenásilia a pasívneho odporu. Dokonca ich objasnil aj mysliteľovi svetového významu Mahátmá Gándhímu. V Makovického knižnici, ktorú tvorí 137 zdigitalizovaných titulov, nájdeme najmä skvosty ruskej literatúry a na svoje si prídu aj znalci azbuky.
Jeho meno je neodmysliteľne spojené s činnosťou slovenských tolstojovcov, ktorí sa sformovali v druhej polovici 80. rokov 19. storočia počas štúdia v Prahe na pôde spolku Detvan. Tu svojim krajanom čítali ukážky z prozaických, dramatických a iných diel L. N. Tolstého.
Pohŕdal úradmi a nezaujímali ho peniaze
„Mladého Makovického zoznámil s Tolstého tvorbou spolužiak a blízky priateľ Martin Kukučín. Myšlienky, filozofia a etický postoj ruského spisovateľa na neho veľmi zapôsobili a čoskoro si ich osvojil ako svetonázor a vlastné mravné princípy. Aj napriek tomu, že neodporovanie zlu násilím, veľmi voľný výklad evanjelia a pohŕdanie štátnymi a cirkevnými inštitúciami ho urobili v tej dobe dosť odlišným od bežných ľudí, on išiel vo svojich zásadách ešte ďalej. Stal sa vegetariánom, abstinentom a nefajčiarom,“ uviedla Jana Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK. Dokonca vykonával lekársku prax najskôr v Žiline a neskôr v Jasnej Poľane takmer úplne zadarmo, pretože ani peniaze neboli pre neho dôležité.
Lekár, vydavateľ i prekladateľ
V roku 1894 sa po krátkych pobytoch v Innsbrucku a Budapešti mladý lekár Makovický usadil v Žiline, kde si otvoril bezplatnú ambulanciu praktického lekára. Z jeho bytu sa čoskoro stalo celoslovenské stredisko tolstojovcov a podľa vzoru moskovského vydavateľa Posrednika založil edíciu Poučné čítanie (1896 – 1898). „Vyšlo v nej 18 brožúr, zväčša mravoučných, nábožensko-filozofických a beletristických Tolstého diel, pričom Makovický preložil deväť z nich. Vydával aj preklady literárnych a publicistických textov Tolstého prívržencov. V roku 1894 preložil a vlastným nákladom vydal aj slávnu Kreutzerovu sonátu,“ doplnila J. Cabadajová.
Pre Tolstého bol sekretárom i svätcom
V roku 1904 sa stal osobným lekárom Leva N. Tolstého v Jasnej Poľane, kde sa stretol aj s Milanom Rastislavom Štefánikom. Svojmu učiteľovi, už v tom čase váženému spisovateľovi, sa stal nielen dôverníkom a „sekretárom pre zahraničie“, ale „svätým Dušanom Petrovičom“. Keď sa ráno 28. októbra 1910 Tolstoj rozhodol, že opustí rodinu i Jasnú Poľanu, zobudil svojho osobného lekára D. Makovického a bez bližšieho určenia trasy išli spolu hľadať pokoj a samotu. Po niekoľkých dňoch putovania ich cestu prerušil Tolstého zápal pľúc a v priestoroch železničnej stanice Astapovo dňa 7. (21.) novembra 1910 ráno Tolstoj zomrel. Keď vyšli informácie o jeho smrti v novinách, mnoho ľudí putovalo do Astapova
i Jasnej Poľany, aby miláčikovi národa vzdali poslednú úctu.
Odpor mu oplatili väzením
Po Tolstého pohrebe žil Makovický v Jasnej Poľane, kde zadarmo liečil chudobných mužíkov a ich rodiny. V pracovni mal množstvo kníh, novín, časopisov, výstrižkov, rukopisov a fotografií. Výber zo vzácneho obrazového materiálu poslal ešte v decembri 1910 balíkom bratovi Vladimírovi do Bratislavy. „Po vypuknutí prvej svetovej vojny Makovický a ďalších 42 ruských tolstojovcov podpísali – v duchu filozofie svojho učiteľa – verejný protest proti vojnovému besneniu. Okamžite ho zatkli a v rokoch 1914 až 1916 väznili v Tule,“ vysvetlila ďalej odborníčka na historické knihy a dokumenty J. Cabadajová. Na jar 1919 ochorel na škvrnitý týfus, pridružili sa ďalšie choroby. Do rodného Ružomberka sa vrátil vedno s manželkou M. K. Orechovovou po strastiplnej ceste až 21. novembra 1920. O necelé štyri mesiace neskôr, 12. marca 1921, skončil svoju životnú púť samovraždou.
Z bohatej zbierky ostalo len torzo
Z prameňov vieme, že Makovický si za života nazbieral oveľa väčšiu zbierku kníh, ako sa nám dodnes zachovala. Veľa cestoval, mal mnoho významných priateľov, ktorí mu knihy darovali, napr. Čechov, Čertkov a iní. „Vzhľadom na jeho životný štýl je logické, že sa nám jeho knižnica nezachovala ako celok. Najmä záver jeho života bol mimoriadne dramatický – väzenie, choroba, strastiplný návrat na Slovensko. Je preto nepravdepodobné, že by si so sebou niesol aj veľkú zbierku kníh. Zobral si len torzo – to, čo mu bolo mimoriadne drahé a vzácne a bolo zároveň ľahko zabaliteľné na ďalekú cestu domov do Ružomberka,“ zdôraznila J. Cabadajová. Aj preto väčšina jeho osobnej knižnice, ktorá sa nám dodnes zachovala, obsahuje najmä menšie ruské tlače – 146 zväzkov, t.j. 137 zdigitalizovaných titulov a 9 duplikátov drobných, zväčša brožovaných tlačí najmä z ruského vydavateľstva „Posrednika“. S redaktormi tohto vydavateľstva Pavlom Ivanovičom Birjukovom a Ivanom Ivanovičom Gorbunovom bol dlhoročným blízkym priateľom. Je pravdepodobné, že vlastnil všetky zväzky tejto edície Posrednika, nielen tie ktoré sa nám dodnes zachovali.
Nájdeme tu Dickensa i Lermontova
V jeho knižnici nájdeme aj drobné tlače z ďalších ruských vydavateľstiev, napr. Vydavateľstva M. V. Pirožkova, Kievskago otdela Rossijskogo obščestva, Knigopečatnaja „Kelet“, vydania Birjukova a podobne. Zachovali sa najmä diela ruských autorov, predovšetkým jeho obľúbeného Tolstoja, Gogoľa, Puškina a Lermontova a mnoho iných – Birjukova, Verigina, Leskova, Gorbunova, Naumova, Nikitina, Surikova, atď. Knižnica obsahuje aj diela svetových autorov, ktoré vyšli v Rusku koncom 19. storočia, napr. Charlesa Dickensa, rozprávky Hansa Christiana Andersena, Victora Huga, Guy de Maupassanta, lorda Byrona a ďalších. Mnohé obálky zachovaných tlačí ilustroval veľký ruský umelec Iľja Repin, s ktorým sa Makovický dobre poznal a nakreslil aj jeho známy kolorovaný portrét. Množstvo fotografického, obrazového a archívneho materiálu zo života Dr. Dušana Makovického nájdeme v Literárnom archíve SNK.
Zdigitalizovanú Makovického knižnicu nájdete na: https://onk.snk.sk/search?collections=608896