Evanjelický farár, ľudový liečiteľ a bylinkár, Adam Chalupka, dal základy Bibliotheke Chalupkiana, v ktorej budovaní pokračovali jeho synovia spisovatelia Samo Chalupka a Ján Chalupka. V roku 1861 mala knižnica úctyhodných 980 zväzkov a nechýbali v nej ani diela Martina Luthera, Júlia Caeasara, Josefa Flavia, Imanuela Kanta či veľmi vzácna Benátska Biblia. Žiaľ, aj z nej zostalo rokmi len torzo – 159 titulov, z ktorých sa nám podarilo zdigitalizovať 144.
Adam sa narodil 28. 10. 1767 v Partizánskej Ľupči v rodine klobučníka Michala Chalupku. V rokoch 1786-89 chodil do škôl v Paludzi, Kežmarku, Miskolci, Banskej Štiavnici a v Bratislave. Po krátkom učiteľskom zastavení v Hornej Mičinej, zakotvil v roku 1792 na fare v Hornej Lehote. Bol otcom niekoľkých detí, z ktorých dvaja synovia Ján a Samo ho – ako sa hovorí – „prerástli“. Poznáme ich ako významných slovenských spisovateľov a zároveň pokračovateľov v otcovom zbieraní kníh.
Ján Chalupka – satirou ťal do živého
Ján Chalupka sa narodil ešte v Hornej Mičinej (1791 – 1871) a preslávil sa imaginárnym mestečkom Kocúrkovo, kde je všetko postavené na hlavu, nezmyselné a imaginárne. Vládne tu konzervativizmus, obmedzenosť, rodinkárstvo, nízke prízemné životné ciele, lokálpatriotizmus, ale aj nedostatok ľudskej hrdosti, pätolizačstvo a opičenie sa po módnom. Mestečko sa stalo symbolom slovenského malomeštiactva a „to je ako v Kocúrkove“ používame dodnes veľmi často. Z deviatich hier, ktoré J. Chalupka napísal, sa sedem odohráva práve tu.
Samo Chalupka – reformátor romantickej epiky
Samuel Chalupka (1812 – 1883) sa narodil v Hornej Lehote a je označovaný za reformátora romantickej historickej epiky. Dovtedajších literárnych hrdinov, ktorí boli skutočné historické postavy, nahradil ľudovým hrdinom, ktorého aktívne zapojil do prevratných historických udalostí. Tak vznikol Mor ho!, Turčin Poničan alebo Likavský väzeň. Spojil teda národnú históriu s romantizmom a vytvoril nový ideál, ktorý vychádzal z ľudovej slovesnosti. Romantizmu ostal verný aj po smrti a na svoj náhrobný kameň si v predstihu nechal vyryť epitaf: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“ V roku 1861 bol aj spolutvorcom Memoranda slovenského národa v Martine a účastníkom rôznych podujatí Matice slovenskej.
Chalupkianu daroval ľudu
Samo bol oddaným národovcom a tak niet divu, že rodinnú knižnicu, ktorá obsahovala na tú dobu úctyhodných 980 zväzkov, daroval Národnému domu v Martine. Od počiatku niesla názov Chalupkiana, pretože to bola rodinná knižnica Chalupkovcov a jej súčasťou bola aj knižnica jeho otca Adama Chalupku. Práve ona tvorila najvzácnejšiu časť Bibliotéky Národného domu. V roku 1896 bola začlenená Bibliotéka Národného domu do knižnice Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v roku 1927 splynula s Bibliotékou Matice slovenskej.
Knižnica sa roztratila
Vtedy mala Chalupkiana už len 870 zväzkov a neskôr bola rozptýlená vo fonde Slovenskej národnej knižnice vtedy ešte v Matici slovenskej. „Z pôvodnej Chalupkiany sa nám podarilo zrekonštruovať len knižnicu Adama Chalupku, pretože si svoje knihy poctivo podpisoval. Takto sme dali dokopy 107 zväzkov so 159 titulmi, ktoré boli v roku 2001 vyhlásené za historický knižničný fond, čo je ekvivalent Národnej kultúrnej pamiatky. V Digitálnej knižnici SNK sa však nachádza len 144 titulov, pretože niektoré exempláre sú defektné a nie je možné ich plnohodnotne zdigitalizovať a pár exemplárov sú duplicity, ktoré nedigitalizujeme,“ uviedla Jana Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK.
Čo nájdeme v Chalupkiane?
„Je obdivuhodné, že kňazovi v Hornej Lehote sa z jeho skromných prostriedkov podarilo vytvoriť knižnicu, ktorej až tretinu tvoria diela 16. storočia zastúpené autormi ako Luther, Melanchton, Hugo Grotius, Chemnitz, Sleidan, Creuziger a iní. Ide predovšetkým o náboženských protestantských autorov, pretože Chalupka bol evanjelický kňaz a svoje povolanie a presvedčenie bral naozaj vážne,“ zdôrazňuje J. Cabadajová. Nájdeme tu viacero diel od otca reformácie Martina Luthera, vrátane jeho Haus Postilly vo viacerých zväzkoch a vydaniach, ako aj diela Filipa Melanchtona, ktorý prvý sformuloval luteránske učenie a dal mu filozofický a teologický základ. „Tiež niekoľko zväzkov Chemnitzovho komentára k Tridentskému koncilu, či významné dielo Leonharda Huttera Concordia Concors, ktoré pozná každý dobrý protestant. Mimoriadne vzácna je tzv. Benátska Biblia, teda Biblia česká vytlačená v Benátkach v roku 1506, ktorá nadviazala na Bibliu pražskú a Bibliu kutnohorskú, ktoré vyšli ešte v 15.storočí a spolu s menovanými Bibliami patrí medzi prvé tlače v češtine“, menuje odborníčka na historické fondy J.Cabadajová. Chalupka študoval všetku dostupnú protestantskú literatúru a zároveň bol aj znalcom kvalitnej odbornej historickej literatúry. Nájdeme tu Julia Caesara a jeho komentáre k vojne s Galmi, diela autora slávnej vojny židovskej Josefa Flavia a Cellaria, z neskorších období napríklad aj Millotove Universal historie alter, mittler und neuer Zeiten. Vydané vo Viedni 1794. K vzácnym dielam 16. storočia patria aj diela Josefa Flavia Opera, či Euripidove Tragédie. Keď si predstavíme chudobného kňaza a učiteľa v Hornej Lehote, ktorý sa zaoberá najmä bylinkami a liečiteľstvom, je neuveriteľné koľko vzácnosti nájdeme v jeho knižnici a čo všetko čítal. Okrem už spomínaných klenotov, sú to aj diela jazykovedné a filozofické, napríklad slávne dielo Immanuela Kanta Vorlesungen über die philosophische Religionslehre vydané v Lipsku 1817, ako aj Ciceróna, Lessinga, či Dobrovského.
Hoci u Chalupku nenájdeme veľa slovacík, isté je, že žiadna iná osobná knižnica neobsahuje také množstvo kvalitnej odbornej literatúry so zámerom na najvzácnejšie tlače 16.storočia a 17.storočia, ako Chalupkiana. Tak do nej smelo nahliadnite: https://onk.snk.sk/search?collections=608894