Vedeli ste, že Národný cintorín v Martine, kde spí svoj večný sen zhruba 400 predstaviteľov našej histórie, vznikol pred zhruba 240 rokmi? Lipy, ktoré sú jeho minimálne vizuálnou dominantou, mnohí nazývajú „stáročnými“ a „memorandovými“. Sú stáročné a pamätajú štúrovcov či Máriu Teréziu alebo sú len storočné a matne pamätajú vznik Československa?
Cintorín založili okolo roku 1780 na základe nariadenia miestodržiteľskej rady v Bratislave z roku 1741, podľa ktorého mali byť všetky vnútromestské cintoríny a krytpy zrušené a z hygienických dôvodov premiestnené (založené) za obce a mestá. A tak postupne aj v Turčianskom sv. Martine upúšťali od pochovávania okolo katolíckeho kostola sv. Martina a mŕtvym vytvárali nové miesto posledného odpočinku – na Hore (niekedy Veľkej hore). Pomaly sa rozrastal a z kameňov, ktoré mešťania dali doviezť v rokoch 1859 – 60 až z úpätí vrchov Malej Fatry, vzniklo oplotenie. V roku 1860 vysadili v niektorých častiach lipy – píše o tom aj Michal Eliáš – slovenský literárny vedec, kultúrny historik, archivár, editor a pedagóg a Zdenko Ďuriška, autor knihy Národný cintorín v Martine, pomníky a osobnosti.
V roku 1879 žiadal Ján Lilge Osikovský obecné zastupiteľstvo o zaplatenie 22 zlatých za vysadenie hory a cintorína. Je to prvý doklad o tom, že mešťanom záležalo aj na vzhľade a dôstojnosti pietneho miesta (viď Pamätník Mestečka Sv. Martina … J263, Literárny archív SNK).. Mohli by tie najstaršie lipy pochádzať z tohto obdobia?
Tilia cordata – teda Lipa malolistá, obľubuje tienisté lokality s výživnou pôdou a môže sa dožiť až 600 rokov. Ako slovanský symbol sa v minulosti s veľkou obľubou sadil do parkov a na cintoríny. Na Národnom cintoríne v Martine dnes rastie 13 líp, ktorých obvod kmeňa je väčší ako 300 cm, pričom najširší má 379 cm.
Podľa Petra Hoťku z Oddelenia genofondu a špeciálnych zbierok Arboréta Mlyňany, lipy v aleji na fotografii spred roku 1918 mohli mat podľa lesníckych prepočtov cca 70 – 80 rokov: „Ale pokojne by mohli byť aj staršie, 90 až 110 rokov, pretože v lesnom poraste dosahujú iné prírastky ako vysadené na cintoríne. Dnes sú techniky na presádzanie aj podstatne starších stromov, vtedy neboli, myslím, že sa sadili jedince nie staršie ako 7 – 10 rokov.“ Vek líp v aleji, ktorá vedie od hlavnej brány po hrobku Karola Kuzmányho, dnes môže byť zhruba 200 rokov – už ony sú teda stáročné. Tie s kmeňom nad 300 cm sú ešte staršie. „Ak má lipa malolistá, ktorá rastie ako solitér mimo lesa a v stredne vhodných podmienkach obvod kmeňa 379 cm t.j priemer jej kmeňa je cca 120 cm, tak podľa tabuliek môže mať vek cca 215 rokov resp. 230 rokov a teda bola vysadená v okolo roku 1809 resp. okolo roku 1790 – samozrejme, presne by sa to dalo určiť podľa letokruhov,“ uzavrel výpočty P. Hoťka. To by však už bol pre tú lipu výpočet konečný.
Podľa toho by tá najstaršia lipa pamätala koniec vlády Jozefa II. i deň, kedy sa z martinskej časti Hora stalo miesto posledného odpočinku, dnes známe ako Národný cintorín – kde našli svoj večný odpočinok skutočné osobnosti. Nielen lipy, ale aj iné stáročné stromy dokresľujú tunajší kolorit – jasene strážia napríklad večný spánok Janka Kalinčiaka či Andreja Kmeťa, pod brezami leží Ján Kadavý a Janko Francisci Rimavský. Tis obkolesuje Vladimíra Roya a tuja sa čnie nad hrobom Františka Hečka.
Fotografie cintorína v Martine spred roku 1918. (PM 15/515 a PM 15/516, Literárny archív SNK).
Ako sa Martin postupne v 19.storočí stával centrom kultúry a spoločenského života, posledný odpočinok si tu želalo nájsť stále viac a viac osobností. Začal sa profilovať ako „národný“, keď na ňom postupne pribúdali hroby osobností, ktoré v Martine pracovali – redaktorov, vydavateľov, spisovateľov a tlačiarov, múzejníkov, divadelných ochotníkov, slovenských podnikateľov. Hoci sa doba zmenila, stále je vyhľadávaným miestom posledného odpočinku našich významných rodákov.
Prečítajte si aj: