Ráno otvoríme ústa a už to ide – materinský jazyk, aká to samozrejmosť, rutina. Ani si neuvedomujeme, že v mnohých krajinách ho bežne ľudia nepoužívajú a tým pádom mu hrozí zánik. hrozí, že jazyky, ktoré sa nepoužívajú, zaniknú. Vedeli ste, že existuje Atlas svetových jazykov v ohrození (Projekt UNESCO Atlas of the World’s Languages in Danger)?
Jazyk je súčasťou identity každého národa. UNESCO v roku 1999 stanovila 21. február ako Medzinárodný deň materinského jazyka. V tento deň v roku 1952 boli v Bangladéši zabití 4 študenti, ktorí protestovali za používanie svojho materinského jazyka – bengálčiny. Hoci uplynulo 70 rokov, odborníci stále predpokladajú, že viac ako 20 % svetovej populácie nemá prístup k vzdelávaniu v jazyku, ktorým hovorí alebo ktorému rozumie.
Ani na Slovensku to nebolo vždy možné, hoci už v 19. storočí sa jazyk považoval za jeden z určujúcich atribútov národa. Tzv. Aponiho zákony z roku 1907 túto tézu v Rakúsko-Uhorsku popreli. Potlačilo sa jeho používanie v školách a po slovensky sa nedalo dohovoriť ani na súdoch či úradoch. Náš jazyk ale napriek zlým podmienkam nezanikol – prežil v ústnom podaní, knihách a časopisoch. Tie sa zachovali v knižniciach.
Dobová tlač o používaní slovenčiny: vľavo: Národný Hlásnik č.2 z roku 1910 a vpravo Slovenské ľudové noviny č. 52 z roku 1917.
Učebnice slovenského jazyka drvivá väčšina žiakov pokladá za najnudnejšie veci na svete. Vždy ale vysvetľovali ako správne a spisovne používať materinský jazyk. S pribúdajucim vekom týchto kníh sú informácie z nich stále zaujímavejšie, pretože priamo popisujú vývoj jazyka. Pokiaľ sa vám doma nezachovali knihy po prapraprababičke, nájdete ich už len u nás v tzv. slovacikálnom fonde, ktorý uchovávame pre budúce generácie. No a vďaka digitalizácii ich nájdeme už aj online.
Kým prvá gramatika slovenského jazyka od Antona Bernoláka bola napísaná v latinčine (1787), príručky z tzv. druhej kodifikácie slovenčiny (1843) boli už zrozumiteľné a písané v novej spisovnej reči. Systematicky ale knihy na výuku slovenského jazyka začali vychádzať až po roku 1863. Jedným z autorov učebníc (nielen slovenského jazyka) bol Ján Zigmundík (1846 – 1938) – písal ich, prekladal i vydával. Okrem toho študoval aj prírodné vedy, botaniku, medicínu, literárnu históriu, dejepis a zemepis. Propagoval zdravotnícku osvetu, publikoval úvahy o politickom dianí, hospodárstve, sociálnej práci, literatúre, biografii a histórii.
Vpravo: Jan Zigmundík: Škola reči slovenskej -cvičenia mluvničné, pravopisné a slohové v 500 úlohách : (pre 4.-6. ročník ľudových škôl), Trnava: Fr. Urbánka, 1923. Vpravo: Slovenská Mluvnica stručne so sbierana skrz Jána evan. Galbavy-ho farára v Jablonove v r. 1863, Jablonov.
Náš jazyk nevznikol sám za zatvorenými dverami. Neustále sa mení aj pod vplyvom iných jazykov. Opäť nemusíme ísť ďaleko do minulosti, veď ešte nedávno sme sa jazykovo vysporiadavali s vyjadrením “browsovať v on-line katalógu knižnice zobrazenom na displayi nášho mobilného telefónu.” Veru, kedysi sme telefón nazývali aj “ďalekozvuk” a tiež chvíľu trvalo, kým sa “display” poslovenčil na “displej”. V knižniciach nájdete množstvo príkladov, ako sa jazyky medzi sebou “dohovoria” a ako neskutočne sa aj ten náš jazyk vyvíja. Je to predsa živý organizmus, ktorého „bunky“ = slová starnú a sú neustále nahrádzané novými domáceho pôvodu i importovanými zo zahraničia. Nie iba anglikanizmy totiž vládnu naším malým jazykovým svetom. Mnohokrát ani netušíme, že v slovenčine vlastne často sekáme latinu alebo sa inšpirujeme od susedov – skriňa, šarlatán, karanténa a mnoho ďalších tu neboli odjakživa, aj keď sa to nezdá.
Jazyk sa teda mení, ale napísané zostáva – najmä v knižniciach. Preto si môžete prečítať napríklad Shakespearovho Hamleta v rôznych prekladoch a porovnať ich – inak ho totiž preložil Pavol Országh Hviezdoslav v roku 1903 a inak Zora Jesenská v roku 1948 – to isté dielo v angličtine, ten istý slovenský jazyk, avšak bude vyjadrený inými slovami.
Vľavo preklad Pavla O. Hviezdoslava: Hamlet, kráľovič dánsky – tragédia v 5. dejstvách, Turčiansky Sv. Martin: Slovenské pohľady, 1903. Vpravo preklad Zory Jesenskej: Hamlet, princ dánsky, Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1948.
Dôkaz, že slovenčina prešla naozaj dlhú cestu. Oslávme preto medzinárodný deň materinského jazyka, napríklad čítaním obľúbenej knihy, časopisu alebo písaním sms s diakritikou a bez pomoci automatického doplňovania slov.
Prečítajte si aj: