Najstaršie učebnice a učebné texty do roku 1777

Každá doba mala vlastné požiadavky na vzdelanie, a preto aj obsah učebníc vždy závisel od politických a spoločenských pomerov, v ktorých vznikali. S rozvíjajúcim sa množstvom poznatkov, vývojom a špecializáciou jednotlivých vedných disciplín sa aj knihy, ktoré sa používali v školách, v jednotlivých historických obdobiach postupne menili.

Prvé školy na našom území

Od najstarších čias mal človek potrebu učiť sa a navzájom si predávať informácie. Základom bolo naučiť sa zručnosti, ktoré boli nevyhnutné pre život. Do príchodu Slovanov sa na našom území vystriedalo mnoho kmeňov a národov, ale prvé školy začali vznikať až v období Veľkej Moravy. Nemáme o nich veľa poznatkov, s určitosťou však môžeme tvrdiť, že boli školami pre budúcich kňazov. Okrem štúdia Svätého písma sa učili aj hlaholiku, prvú slovanskú abecedu, aby mohli v reči zrozumiteľnej ľudu, staroslovienčine, šíriť slovo Božie. O učebniciach v tomto období je ťažko hovoriť, prameňov máme k dispozícii málo. Z toho, čo sa nám zachovalo, môžeme potvrdiť, že úroveň písomníctva bola pomerne vysoká a hlaholika pretrvala ešte dlho po rozpade Veľkej Moravy aj napriek silnému tlaku franskej kultúry a latinky.

Hlaholské listy hlohovské. Dokument je uložený v Literárnom archíve SNK

Stredoveké latinské školy

V stredoveku bolo školstvo výsostne v rukách katolíckej cirkvi a podľa toho, pri ktorej cirkevnej ustanovizni školy vznikali, delíme ich na kapitulské, katedrálne, farské a kláštorné. Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie si latinčiny a základov kresťanského učenia. Cieľom bolo osvojenie si siedmych slobodných umení (Septem artes liberales) s dôrazom na výučbu latinčiny. V prvom stupni (trívium) sa študenti učili gramatiku, rétoriku a dialektiku a v druhom stupni (kvadrívium) dominovala aritmetika, geometria, astronómia a hudba. Na väčšine škôl však výučba nepresahovala trívium. Vyučovalo sa najmä čítanie, písanie, spev, latinská gramatika, logika a rétorika.

Latinské gramatiky

Cirkev si uvedomovala význam vzdelávania v kresťanskom duchu. V jej záujme bolo vychovať mládež podľa vlastnej ideológie, a tým si upevňovať svoje postavenie v spoločnosti. Otázky vzdelávania boli riešené aj na cirkevných synodách. Od roku 1309 boli prijaté ustanovenia Budínskej synody, ktorej cirkevný snem nariaďoval, aby sa pri každom metropolitnom kostole ustanovil učiteľ vzdelaný v cirkevnom práve a pri katedrálnych kostoloch magister, ktorý sa vyznal v gramatike a zadarmo vyučoval nielen klerikov, ale aj chudobných žiakov. Na základe tohto ustanovenia sa zakladali farské školy a latinčina a latinská gramatika sa stali základom výučby. Svoje pevné postavenie v škole si udržala až do 19. storočia. Vyučovanie na farských školách bolo dostupné aj pre chudobných žiakov.

V prvých ročníkoch žiaci začali s rozoznávaním písmen, postupne ich spájali do slabík. Pokračovali čítaním a zapamätávaním si niektorých slov a modlitieb. Základnou učebnicou pri výučbe latinského jazyka vo vyšších ročníkoch bola gramatika Octo partium orationis Methodus od rímskeho gramatika a učiteľa rečníctva zo 4. storočia Aelia Donata, ktorú niekoľko storočí prepisovali, vydávali v celej Európe a používali na všetkých typoch škôl. Donatus je známy najmä ako autor základných latinských gramatických príručiek Ars minor (Malá gramatika) a Ars maior (Veľká gramatika). Tieto príručky sa používali ako úvod do štúdia latinčiny počas celého stredoveku. Začínalo sa s Ars minor, v rámci ktorej sa vysvetľovali jednotlivé slovné druhy. V Ars maior sa ďalej pokračovalo v spôsobe spájania jednotlivých slov, fonetike latinčiny a štylistike.

V digitálnej knižnici Slovenskej národnej knižnice (SNK) nájdeme aj zdigitalizované vydanie Donatovej gramatiky vydané v Levoči v roku 1700.

Aelii Donati Viri Clarissimi, De Octo Partibus Orationis Methodus. Quaestiunculis Puerilibus undique collectis, illustrata (Levoča, 1700)

Neskôr sa používala veršovaná gramatika, tzv. Doctrinale, od kanonika Alexandra de Villa Dei, ktorý pôsobil vo francúzskom mestečku Avranches. Je to latinská gramatika pre pokročilejších študentov napísaná pravdepodobne v roku 1199 vo veršovanej podobe. Rýchlo sa stala veľmi obľúbenou po celej latinskej Európe. Nahradila antickú Prisciánovu gramatiku. V 14. a 15. storočí bola bežnou jazykovou príručkou pre študentov.

Alexander de Villa Dei, Doctrinale, kapitola V, verše 728 – 851 (2. polovica 15. storočia). Zachovali sa nám časti stredovekého rukopisného pergamenového zlomku, ktoré opisujú tvary slovies v minulých časoch. Zlomky sa našli v prvotlači Inc B 241. Signatúra: Inc B 241

Základy náboženského učenia.

Počas stredoveku bola najmä na kapitulských školách často využívanou učebnicou Historia scholastica od Petra Comestora, kancelára Parížskej univerzity. Pri kláštorných školách mnísi pôsobili nielen ako učitelia, ale zakladali aj knižnice, o ktoré sa zvyčajne ukážkovo starali. Zároveň spravovali skriptória, kde prepisovali a ilumináciami zdobili knihy. Hoci sa to zdá neuveriteľné, tieto vzácne rukopisné knihy slúžili aj ako študijné texty. Rozhodne to však neboli učebnice v takom zmysle, ako ich poznáme dnes, ale veľké a ťažké teologické a filozofické texty alebo traktáty. Ako učebné texty pri štúdiu teológie a cirkevného učenia sa využívali najmä diela cirkevných otcov S. E. Hieronyma, A. Augustína, Bonaventúru a ďalších. Od 13. storočia sa na teologických fakultách po štúdiu Biblie čítali pasáže z diela Petra Lombarda, ktorý v Paríži v rokoch 1150 – 1152 vypracoval Štyri knihy sentencií. V tomto diele systematicky zhrnul celú dovtedajšiu kresťanskú teológiu. Študenti museli písať svoje komentáre k tomuto dielu.​

Petrus Lombardus, Collectanea in epistolas Pauli. In Epistolam ad Colossenses, c. II (2. polovica 13. storočia) Na zachovanom stredovekom pergamenovom zlomku sa nachádza výklad listu apoštola Pavla Kolosanom od Petra Lombardského. Pôvodnými vlastníkmi bola rodina Rosenawer, od ktorých tlač odkúpila kremnická farnosť. Signatúra: IA 984/1 – 2

V stredoveku bola populárna aj učebnica správneho štylizovania listov Epistolarium od Petra de Vineis, kancelára cisára Fridricha II. Je to sumár listov pre cisársku kanceláriu, ktorý sa stal inšpiráciou pre všetky kancelárie strednej Európy. Zachoval sa nám z neho rukopisný stredoveký fragment, ktorý bol v 16.storočí použitý na väzbu tlače.

Andreas Althamer, [Sylva Biblicorvm Nominvm. Qva uirorum, mulierum, populorũ, ciuitatum, montium, fluuiorum, [et] eiusmodi locorum propria uocabula, quorum in sacris Biblijs mentio, explicatur. Denuo diligentius excusa. Basel]: [Wolff, Thomas], [1535]

Humanizmus

V 14. – 15. storočí sa šíri nové myšlienkové hnutie – humanizmus, ktorý postupne rozkladal stredoveký systém. Rozvoj obchodu, nové objavy, rozvoj kultúry a najmä vedy, ktorá postupne vyvracala základné náboženské dogmy, otriasla stredovekým svetom v základoch. Zásadný prelom spôsobil v polovici 15. storočia vynález kníhtlače. Knihy boli postupne čoraz dostupnejšie a dopyt po nich neustále rástol. Naprieč Európou vznikali tlačiarne a boli vydávané tlačené knihy, ktoré sa používali aj v školách a na univerzitách.

Hartmann Schedel, Liber cronicarum (Norimberg, 1493) Signatúra: Inc A 16

Hartmann Schedel, aut Johann Schönsperger, Liber cronicarum cum figuris et ymaginibus ab inicio mu[n]di usq[ue] nu[n]c temporis. Impressum ac finitus in vigilia purificatio[n]is Marie in imperiali vibe Augusta: a Johanne Schensperger, Anno ab incanatio[n]e domini M.cccc.xcvij. (1. 2. 1497) Signatúra: Inc C 42

Guilelmus Textor, [Sermones de passione Christi] [Štrasburg: [Jordanus de Quedlinburg – Husner, Georg], [11. 2. 1496] Prív. 1. Johannes Heynlin, Resolutorium dubiorum circa celebrationem missarum occurrentium… (1494). Signatúra: Inc C 13

Prvá univerzita na našom území – Academia Istropolitana

V tomto období sa rozvíjali mestá, mestské obyvateľstvo si vyžadovalo iný druh škôl i kvalitnejšie vzdelanie. Vznikali mestské školy, kde sa synovia remeselníkov a obchodníkov mohli učiť nielen čítať a písať po latinsky, ale aj študovať matematiku a prírodné vedy, ktoré boli pre ich prax užitočnejšie. V mestách sa postupne čoraz viac začal klásť dôraz na kvalitu vzdelania, vyššie vzdelanie učiteľov a rektorov škôl, zohľadňovali sa však aj morálne vlastnosti učiteľov. Pri výbere za učiteľa boli uprednostňovaní ľudia s univerzitným vzdelaním. Mnohí šikovní učitelia sa uchytili na dvoroch šľachticov a študenti, ktorí túžili po vzdelaní, odchádzali za štúdiom do sveta. V roku 1465 sa vytvorili priaznivé podmienky pre vznik prvej univerzity aj na území dnešného Slovenska. Vtedy požiadal kráľ Matej Korvín pápeža Pavla II. o povolenie založiť univerzitu v Uhorsku. Pápež poveril ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza a pécskeho biskupa Jána Pannónia, aby sa postarali o založenie univerzity v Uhorsku, pretože študenti z Uhorska museli cestovať za vzdelaním do zahraničia. Spočiatku nebolo jasné, kde bude univerzita sídliť, ale v roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho majetok pripadol kráľovi. Kráľ sa rozhodol, že domy po Gmeitlovi využije ako univerzitné budovy a umiestnil univerzitu do Bratislavy. Podľa názvu rieky Dunaj – po latinsky Ister – bola nazvaná Academia Istropolitana a slávnostne otvorená v roku 1467.

Univerzita bola zriadená podľa štatútov bolonskej univerzity. Kancelárom sa stal Ján Vitéz, ktorý zdôrazňoval význam najmä prírodných vied, matematiky, astronómie a medicíny. Univerzita mala štyri fakulty: teologickú, právnickú, lekársku a artistickú (filozofickú). Do roku 1472 ju viedli Ján Vitéz, ktorý sa usiloval pre univerzitu získať najkvalifikovanejších profesorov a pozýval ich z Viedne, Talianska, Francúzska, ako aj z Poľska. Od roku 1467 do 1471 na univerzite pôsobil aj známy nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg, známy aj ako Regiomontanus.

Vicekancelár Juraj von Schönberg získal súhlas, aby profesori mohli používať knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly.

Reformačné školy

Na začiatku 16. storočia Nemecko zaplavilo nové reformačné hnutie, ktoré šírilo myšlienky Martina Luthera o obnove katolíckej cirkvi. V mestách žilo početné nemecké obyvateľstvo, ktoré bolo vďaka kvalitnému vzdelaniu v humanistických mestských školách (Levoča, Bardejov, Prešov a ďalšie) pripravené na zmenu. Študenti z nemeckých rodín a s dobrým vzdelaním získaným na humanistických mestských školách odchádzali študovať na nemecké univerzity, najmä do Wittenbergu. Od samého počiatku reformácie boli naši študenti v centre búrlivých udalostí, vo Wittenbergu, a prinášali domov nové reformačné názory a nálady. Viacerí z nich boli študentmi nielen Luthera, ale aj Philippa Melanchthona. Prvým známym uhorským študentom, ktorý z Wittenbergu doniesol myšlienky reformácie, keď prišiel domov, do Levoče, bol Martin Cyriacus, poslucháč Martina Luthera. Po návrate študentov zo štúdií v Nemecku, zvyčajne začali pracovať v mestských školách. Pod vplyvom nových myšlienok sa humanistické mestské školy menili na reformačné. Na vzdelanie boli kladené vysoké nároky, lebo študenti mali ambíciu ísť študovať na nemecké univerzity. Na pôde týchto škôl sa zrodilo množstvo významných osobností, ktoré výrazne prispeli k pozdvihnutiu úrovne vzdelanosti v 16. storočí. Z nich spomeňme aspoň jedného.

Leonard Stöckel

Leonard Stöckel, významný pedagóg, spisovateľ a teológ, ktorý sa v Bardejove narodil a celý život tam i pôsobil, bol rektorom tamojšej mestskej školy. Najväčší úspech škola zaznamenala v polovici 16. storočia práve pod jeho vedením. Stöckel je autorom zákonov bardejovskej školy (Leges scholae Bartphensis, 1540). Spolupracoval na príprave vyznania viery Confessio Pentapolitana (1549), ktorým sa päť hornouhorských miest prihlásilo k protestantizmu. Zostavil aj učebnicu aritmetiky a dve učebnice o hudbe. Po smrti jeho dedičia vydali v roku 1596 dielo Postilla, sive enarrationes erotomaticae Epistolarum et Evangeliorum anniversariorum, podľa otázok zostavené vyrozprávanie epištol a evanjelií nedieľ a sviatkov. V SNK sú uchované tri exempláre, pričom jeden z nich daroval Stöckelov syn Leonhardus Stöckelius Iunior turčianskemu hlavnému županovi Františkovi Révaiovi a jeho synovi Gabrielovi v Bardejove 30. mája 1596. Na voľnom liste pred titulným listom v tomto exemplári je rukopisný latinský text so životopisom Leonarda Stöckela.

Leonard Stöckel, Postilla Siue Enarrationes Erotematicae Epistolarvm Et Evangeliorvm Anniversariorvm, Tam Dominicalivm Qvam Festorum dierum, quibus etiam nonnulli Sermones, in Festis solennioribus vtiles, Adiuncti sunt. Avthore Clarissimo Viro D. Leonharto Stöckelio Bartphensi, olim Rectore Scholae Bartphanae, annis continuis viginti vno fidelissimo. Ioannis cap: 12. Qui spernit me, nec accipit verba mea, habet qui indicet eum … ille indicabit eum in nouissimo die. Bartphae (1596) Signatúra: SNK SB 8443

Ďalším významným absolventom humanistickej bardejovskej mestskej školy bol kníhtlačiar, vydavateľ, kníhkupec, senátor, v roku 1584 richtár Bardejova a v roku 1598 aj zástupca Bardejova na uhorskom sneme v Bratislave David Gutgesel. Gutgesel vo svojej tlačiarni v Bardejove v roku 1581 vytlačil všetkým známy Bardejovský katechizmus (Malý katechizmus Dr. Martina Luthera), ktorý slúžil ako učebnica náboženstva. Dielo je známe aj pod názvom „najstaršia slovenská kniha“, pretože je to prvá tlačená kniha, ktorá je vytlačená v domácom jazyku – slovakizovanej češtine. V roku 1596 D. Gutgesel vytlačil vo svojej dielni aj Stöckelovo dielo Postilla.

Učebnice na protestantských školách

Na protestantských školách ako učebné texty slúžili najmä diela M. Luthera, P. Melanchthona a ďalších nemeckých protestantských teológov, vďaka ktorým študenti spoznávali teológiu a filozofiu protestantizmu.

Martin Luther, W. G. P. G. Katechysmus D. M. L. kterýž slowe Menssj W nowĕ přehlédnutý, a krátkými gruntownjmi Otázkami a Oedpowĕdmi rozebraný a wyložený, k Cwičenj sprosté Mládeže, W spasytedlné Známosti a Bázni Božj, gak Duchownjmu tak Cýrkewnjmu, a K Sláwĕ Hospodinowé, spořádaný a wydaný, S obzwlásstnj Předmluwau, o Způsobu a Vžjwánj tohoto Katechysmu; a Prjdawkem Pamĕtných Sumiček a Wzdychánj, na wssecka Nedĕlnj a Swátečnj Ewangelia, přes celý Rok. Wytisstĕn w Laubnĕ: v Mikulasse Ssilla, Léta Pánĕ 1785 Signatúra: SNK SE 495

Philipp Melanchthon, Loci Commvnes Theologici Recens collecti & recogniti. Vitebergae: Per Iosephvm Clvg, M.D.XXXV. [=1535] Obsahuje venovanie anglickému kráľovi Henrichovi VIII. Exemplár pochádza z knižnice Učenej spoločnosti malohontskej. Signatúra: SNK ID 99948

Cyriacus Spangenberg, Die Heuptstücke des Heiligen Catechismi/ Jn Gesangweise gefasset/ durch D. Martinum Luther. [Erfurt]: [Georg Baumann St.], M.D.LXX. [=1570]
Signatúra: SNK ID 100198

Učebnice latinčiny

Dôraz na latinskú gramatiku bol aj naďalej prítomný aj na protestantských školách. Popularitu si získala Grammatica Latina od P. Melanchthona a latinská gramatika od Johanna Rhenia.

Philipp Melanchthon, Grammatica Latina Iam Denvo Recognita Et Plerisqve In Locis Locvpletata, Et Avtoris Volvntate Edita. Accesservnt Et Annotationes recentes, de consilio Ioachimi Camerarii utiles futurae tam Magistris quàm Discipulis. Item Tractatus de Orthographia, recens.  Exemplár pochádza z knižnice františkánov v Bratislave. Signatúra: SNKID 101043

Johann Rhenius, Grammatica Latina Cum Paralipomenis Ex veterum & recentium Grammaticorum Coryphaeis in usum praecipué docentium & adultiorum summa cura Autor. Merseburgi: Sumpt. Haered. Frieder. Lanckisii, Anno MCCM. [=1700]

Johann Rhenius, Evangelia Graeco-Latina Dominicorum & Festorum dierum per totum annum. Summo Diligentiae Studio non tantum a foedißimis illis vulgarium editionum vitiis Typographicis liberata, sed & ingratiam. Grammatica analysi Graeci textus illustrata Lipsiae: Sumptibus Haered Thomae Schüreri, Matthiae Götzi, & Friderici Lanckisch, Anno M.DC.LII. [=1652]

Neskôr k obľúbeným učebniciam na evanjelických školách patrili Vestibulum od Jána Amosa Komenského, ktorý krátko pôsobil aj na Prešovskom kolégiu, kde výrazne ovplyvnil viacerých profesorov Kolégia. Od roku 1730 sa často používala aj učebnica Mateja Bela Christophori Cellarii latinitatis probatae et exereitae liber memorialis, ktorá bola upraveným vydaním latinskej gramatiky Christopha Cellaria, doplnenej štvorjazyčným slovníkom.

Jan Amos Komenský, Januae Lingvarum Reseratae Aureae Vestibulum. Quô Primus ad Latinam aditus Tyrunculis paratur. Leutschoviae: Typis Brewerianis, Anno M. DCC. XXII. [=1722]

Okrem teológie a gramatiky sa na nemeckých protestantských univerzitách ako učebnice o dejinách sveta používali Melanchthonova Carionova kronika a Cellariova Historia Universalis, ktorej jeden zväzok pozostával z troch častí, a to Historia Antiqva, Historia Medii Aevi a Historia Nova. Exemplár uložený v SNK pochádza z knižnice evanjelického farára Jána Chalúpku.

Philipp Melanchthon, Chronicon Carionis Expositvm Et Avctvm Mvltis Et Veteribvs Et Recentibvs Historiis. In Descriptionibus Regnorvm Et Gentivm Antiquarum, & narrationibus rerum Ecclesiaticarum, & Politicarum, Graecarum, Romanarum, Germanicarum & aliarum, ab exordio Mundi vsq; ad Carolvm Qvintvm Imperatorem VVitebergae: Excudebant Haeredes Johannis Cratonis, Anno M.D.LXXX. [=1580]

Christophori Cellarii Historia Vniversalis. Breviter Ac Perspicve Exposita, In Antiqvam, Et Medii Aevi Ac Novam Divisa, Cvm Notis Perpetvis. Ienae: Svmiv Io. Felicis Bielckii, M D CC XXXV. [=1735]

Na univerzitách v Nemecku boli pravidelne vydávané aj dizertačné práce študentov. Množstvo z nich nájdeme napríklad vo fonde knižnice Učenej spoločnosti malohontskej.

Johann Botsac – Johann Redeker, Petrologiae, Sive, De hujus oraculi, Salvatoris nostri Jesu Christi Gedani. Typis exscripit suis Georgius Rhetius, Reip: & Gymn: Typograph, An: M. DC. XXVI. [=1636] Ukážka dizertačnej práce študentov na Univerzite v Danzigu (Gedanum). Signatúra: SNK ID 100135/prív. 6

Prvé slovenské učebnice

Pôvodne na protestantských školách prevládali najmä nemecké učebnice. V 17. storočí sa už začali objavovať aj prvé učebnice od slovenských autorov. Za prvú lastovičku označujeme učebnicu latinčiny od evanjelického kňaza a rektora školy v Hlohovci Jána Sinapia-Horčičku Parva schola, ktorá vyšla v Skalici v roku 1658. Ján Sinapius-Horčička vykladal latinskú gramatiku na základe náboženských textov.

Ďalším významným slovenským autorom učebníc bol Matej Bel z Očovej, ktorého poznáme viac ako polyhistora a encyklopedistu, než ako pedagóga a evanjelického kazateľa. Po štúdiách v Halle nastúpil v marci 1710 na miesto rektora evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Pod jeho vedením škola dosiahla najväčší rozkvet. Neskôr pôsobil aj ako rektor gymnázia v Bratislave, kde začal s vyučovaním domáceho jazyka a do vyučovacieho procesu zaviedol predmety ako fyzika, botanika, geografia a pod. Ako už bolo spomenuté, bol autorom viacerých jazykových učebníc. Vo svojich prácach sa zaoberal históriou, geografiou, národopisom, jazykovedou, ekonomikou, prírodnými vedami, uhorskou literatúrou a kultúrou. Jeho najvýznamnejším vlastivedným dielom je Notitia Hungariae novae historico geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súvekom Uhorsku) a Compendium Hungariae geographicum (Zemepisná príručka Uhorska), ktorú osvietenci považovali za hlavnú učebnicu vlastivedy a zemepisu v Uhorsku.

Matej Bel, Grammatica Latina Facilitati Restituta (Levoča, 1717)

Matej Bel, Hungariae Antiquae et Novae Prodromus, cum specimine qvomodo in singvlis operis partibvs elaborandis, versari constitverit (Norimberg, 1723) Kniha pochádza z knižnice Martina Hamuljaka.

Matej Bel, Grammatica slavico-bohemica in qua Praeter Alia, Ratio Accuratae Scrtiptionis et Flexionis quae in hac Lingua magnis difficultatis laborat (Bratislava, 1746)

Katolícke školy

Predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi si pomerne rýchlo uvedomili situáciu, v ktorej sa cirkev v 16. storočí ocitla, a obratom podnikla pre jej záchranu nevyhnutné kroky. Reformácia sa totiž šírila obrovskou silou a rýchlosťou. Protestanti katolíkov predbehli najmä v školstve, pretože od počiatku kládli dôraz na skvalitnenie a sprístupnenie vzdelania širokým masám. Na druhej strane, katolícke školstvo v 16. storočí veľké pokroky neurobilo a stále sa nieslo v duchu stredovekého systému. Pri farnostiach pôsobili farské a elementárne ľudové školy, v ktorých sa učilo predovšetkým náboženstvo a trívium. Aristokracia zakladala latinské stredné školy, napríklad v Bytči, Kežmarku, Levoči, Ružomberku alebo Hlohovci. Na ich čele stál direktor, každá z nich mala osobitné učebné plány a osnovy. Podobne ako na začiatku vývinu školstva na našom území, charakter vyučovania, jeho osnovy i kvalita stále záviseli výlučne od osobnosti učiteľa a rektora. Najpoužívanejšími učebnicami na latinských katolíckych školách boli ešte aj v tomto období Donatove latinské gramatiky, slovníky, encyklopedické diela a učebnice aritmetiky, matematiky a rétoriky.

Aelii Donati Viri Clarissimi, De Octo Partibus Orationis Methodus. Quaestiunculis Puerilibus undique collectis, illustrata. Leutschoviae: [s.n.], Anno M. DCC. [=1700]

Rei Grammaticae Rhemnivs Palaemon de summa grammatices. Q. Terentivs Scavrvs de orthographia. Aelivs Donatvs de barbarismo, pedibus, tonis. Servivs Honoratvs in Aelium Donatũ, et de syllabarũ quantitate. Marivs Victorinvs de enuntiatione literarum, orthographia, et metris comicis. Papyrii Praetextati fragmentum de orthographia. Cornalivs Fronto de differentijs uocabulorum. Quos iam nunc in lucem protulit Adamus Petrus Basileae, mense Augusto. Basileae: Adamus Petrus, mense Augusto. An. M.D.XXVII. [=1527]

Sigismund Schwabe, Arithmetica Historica. Die Löbliche Rechenkunst. Durch alle Species vnd fürnembste Regeln/ mit schönen gedenckwirdigen Historien vnd Exempeln/ Auch mit Hebraischer/ Grichischer/ vnd Römischer Müntze/ Gewicht vnd Maß/ deren in Heiliger Schrifft vnd gutten Geschichts=Büchern gedacht wird/ Der lieben Jugend zu gutte erkleret. Auch denen die nicht rechnen können/ wegen vieler schönen Historien vnd derselbigen bedeutungen lustig vnd lieblich zu lesen. Aus viel gutten Büchern vnd Schrifften mit fleis zusammen getragen. Gedruckt zu Bresslaw: durch Georgium Bawman/. I. In Mitvorlegung Andreae Wolcken, Jm Jhare M. D. XCiij. [1593]

Majetnejší študenti pochádzajúci z nášho územia študovali na európskych univerzitách (Viedeň, Paríž a iné). Oboznámili sa tam s dielami významných učencov svetového formátu. Študovali matematiku, geometriu či astronómiu – napríklad práce od anglického matematika a astronóma Johna Holywooda, spisy nemeckého matematika, astronóma a astrológa Johanna Stöfflera, výklad o astrolábe od nemeckého vzdelanca Jakoba Köbela a ďalšie. Populárne boli astronomické prednášky nemeckého profesora matematiky Christophora Meurera. Významnejšie univerzity od svojich študentov vyžadovali preštudovanie diel antických autorov, najmä Aristotela, ale i diel cirkevných otcov patristiky a scholastiky. Študenti často písali komentáre k dielam filozofov J. D. Scota a Tomáša Akvinského. Predovšetkým v kláštorných školách sa v duchu hesla „spoznaj svojho nepriateľa“ študovali aj diela protestantských autorov Luthera, Melanchthona či Jána Kalvína, ku ktorým následne písali komentáre a polemiky.

John Holywood, Sphaera Mundi. (Impressum Venetiis): (per Melchiorem Sessa), (Anno Salutis M.D.XIII. [1513] Die uero 3. Decembris)

Evclidis Catoptrica, Id Est, Elementa eius scientiae qua uniuersa speculorum uis atqЗ natura explicatur: primum Graece, antehac nunquam in lucem aedita. Argentorati: [Josias Rihel et Theodosius Rihel], M. D. LVII. [1557]

Johannes Piscator, Analysis logica qvinqve postremarum epistolarum Pauli : videlicet Epistolae ad Timotheum prioris, Timotheum posterioris, Titum, Philemonem, Hebraeos. Uná cum scholiis & observationibus locorum doctrinae Herbornae: Ex officina Christophori Corvini, M D xcII.[=1592]

Johannes Zanger st, Practicae Mvsicae Praecepta. Pveritiae Institvendae gratia, ad certam methodum reuocata Lipsiae: In officina Typographica Georgij Hantzsch, Anno 1554

[F. Ioannis Duns Scoti Ordinis minorum, sacrae theologiae doctoris subtilissimi, et omnium scholasticorum acutissimi perutiles questiones. In librum tertium Sententiarum, et quodlibetales, cum collationibus, atque resolutionibus fidelissimè recognitae, expurgatae, adnotationibus exornatae, ac pristino candori restitutae a R P.F. Paulino Berti Lucense Ord. Eremit. S. Augustini congregationis Lombardiae, Sacrae theologiae lectore, et priore. Ad illustrissimus, et reverendissimus D.D. Antonium Grimanum Episcopum Torcelli,et Patriarcam electum Aquileiae.]

Commentarivs D. Doct. Martini Lvtheri in Danielem Prophetam… (Frankfurt, 1544)

Rukopisné učebnice

Mnohí študenti nemali prostriedky na kúpu učebníc, preto ich vlastnoručne prepisovali a neskôr ich prenechávali alebo predávali mladším študentom. Zachovalo sa nám viacero rukopisných učebníc. Z viacerých uveďme napr. zápis prednášok z františkánskeho štúdia v Malackách u lektora Valeriána de Tauris pod názvom Teológia z roku 1667 od Alexia Kostolániho.

Valerianus de Tauris – Alexio Kostolani, Theologia sacra (Malacky, 1667) Rukopis.

Karol Braxatoris, [Všeobecná história Uhorska pre školy] (Hontianske Tesáre, medzi 1836 a 1869) Rukopis uložený v zbierkach Literárneho archívu SNK.

Jozef František Xaver Király, Materia pro 2. Gramm. Eperiessini (1818 – 1819) Krátky zemepis Uhorska…Úvod do dejín Uhorska. Rukopis uložený v zbierkach Literárneho archívu SNK.​

Ars metrica… Rukopisná učebnica študenta z kláštora piaristov z Podolínca. Rukopis uložený v zbierkach Literárneho archívu SNK.

Spoločnosť Ježišova – Jezuiti

Výrazný posun nastal v roku 1534, keď Sv. Ignác z Loyoly založil Spoločnosť Ježišovu (rád jezuitov), ktorých hlavným úsilím sa stala obnova pravej viery vo svete. Boli to misionári, ktorí si uvedomili význam školstva a výchovy mládeže. Vychádzali z myšlienky, že návrat dospelých odrodilcov do lona rímskokatolíckej cirkvi bol prakticky nemožný. Naopak, účinným nástrojom obracania detí a mládeže na katolícku vieru sa stala práve výchova. V duchu protireformácie a rekatolizácie tak jezuiti začali zakladať nové školy, gymnázia a kolégia. V roku 1561 založili prvé jezuitské gymnázium v Trnave. Na žiadosť ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha vzniklo v Trnave šesťtriedne jezuitské gymnázium s vyšším kurzom filozofie a teológie. V 17. storočí jezuiti prebrali kontrolu nad katolíckym stredným a vysokým školstvom. Postupne založili gymnáziá v Kláštore pod Znievom, Trnave, Komárne, Bratislave, Pezinku, Košiciach, Spišskej Kapitule, Trenčíne, Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, Rožňave, Skalici, Levoči a v Prešove. Základné vzdelávanie prenechávali iným reholiam, najmä piaristom, benediktínom, františkánom a premonštrátom. Vo výchove mládeže boli najaktívnejší piaristi, ktorí sa zameriavali najmä na výchovu chudobných chlapcov. Zakladali deväťtriedne gymnáziá, ktoré zahŕňali aj elementárne triedy. Dôraz kládli na výučbu jazykov, matematiky a prírodných vied. V roku 1643 založili prvé gymnázium v Podolínci, v roku 1666 školu v Prievidzi, neskôr v Brezne, Svätom Jure, Nitre a v Krupine.

Trnavská univerzita

Zásluhou jezuitov a rehoľníkov si sieť elementárneho a stredného školstva vybudovali aj predstavitelia katolíckej cirkvi. Napriek tomu však študenti i naďalej museli odchádzať za vyšším vzdelaním na zahraničné univerzity. Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň si tento problém dobre uvedomoval, a tak vynaložil veľké úsilie na získanie súhlasu cisára Ferdinanda II. na založenie domácej univerzity. 13. novembra 1635 bola otvorená univerzita v Trnave s filozofickou a teologickou fakultou. V roku 1667 pribudla právnická fakulta a v roku 1770 lekárska fakulta. Rektorom trnavskej univerzity sa stal jezuita, teológ a pedagóg Martin Palkovič, ktorý bol aj autorom niekoľkých pedagogických prác. Istý čas pôsobil aj ako rektor univerzity v Košiciach, ktorú v roku 1657 založil jágerský biskup a jasovský prepošt Benedikt Kisdy. V roku 1660 cisár Leopold I. schválil návrh na jej zriadenie na úrovni univerzity. Neskôr bola univerzita premenovaná na Kráľovskú akadémiu. Po zrušení rádu jezuitov v roku 1773 boli zrušené aj všetky školy, ktoré jezuiti dovtedy založili. V roku 1777 bola Trnavská univerzita premiestnená do Budína.

Akademická tlačiareň v Trnave

Pri Trnavskej univerzite pracovala aj tlačiareň, v ktorej sa tlačili spisy profesorov a študentov univerzity, ich záverečné habilitačné či dizertačné práce, ale aj knihy slúžiace pre potreby univerzity a najmä učebnice potrebné pre všetky typy katolíckych škôl. V Digitálnej knižnici SNK sa v súčasnosti nachádza 438 zdigitalizovaných titulov vytlačených v Akademickej tlačiarni v Trnave v rokoch 1648 – 1773.​

Titulný list diela Curiosa Et Selectiora Variarum Scientiarum Miscellanea Decadis Secundae Pars Prima od Martina Sentivániho (Trnava, 1691)

Orazio Torsellino, Gemmae Latinae Alísque quam plurimis A Rhetorica Cassoviensi Selectae, proque Facillimo Latinitatis Amantium Usu, Ordine Digestae. Tyrnaviae: Typis Academicis, per Frider. Gall, Anno M. DCC. XVI. (1716)

Lucas a Sancto Edmundo, Arithmeticus Practicus Utilitati Publicae Oblatus (Trnava, 1697)

Juraj Škoda, Philosophiae Morum Seu Politica; A Philosophis Condiscipulis Dicata. Anno M. DCC. XVI Pars Secunda. Tyrnaviae: Typis Academicis, per Frideric. Gall, M.DCC.XVI. [=1716]

Ars Metrica Sive Ars Condendorum Eleganter Versuum; Ab uno e Societate Jesu. Typis Academicis, per Leopoldum Berger

Paulus Somalovics, Quies Metaphysica. Totius Cursus & Discursus Philosophici Honori Reverendorum, Praenobilium, Nobilium, ac Doctissimorum DD. AA. LL. Et Philosophiae Neo-Doctorum. Cum Per R. P. Paulum Somalovics, é Societate Jesu, AA. LL. & Philosophiae Doctorem, ejusdémque professorem Emeritum, ac spectabilis Facultatis Philosophicae p. t. Seniorem. In Alma Archi-Episcopali Universitate Tyrnaviensi supremâ Philosophiae Doctoratus Laureâ solenni ritu condecorarentur. Ab Addictissimis Condiscipulis S. J. dicata Et consecrata. Anno M.DCCIV. Mense. Tyrnaviae: Typis Academicis, 1704

Geographia Nova Veterum Locorum. Regnorumque Nominibus, Et Historica Synopsi Aucta. Opusculum I. In quo Liber I. Isagogicus. Liber II. Europa. Liber III. Lusitania Et Hispania. Tyrnaviae: Typis Academicis Societ. Jesu, Per Fridericum Gall, Anno 1725

Anton Erber, Institutiones Dialecticae Sive Brevis Quaedam Ad Reliquam Philosophiam Introductio.

Tyrnaviae: Typis Collegii Academici Societatis Jesu, Anno MDCCLXII. (1762)

Octavius Cattaneus, Logicae Summulae Sive Introductio Compendiaria In Aristotelis Logicam. Tyrnaviae: Typis Academicis, Per Joannem Adamum Friedl, M.DCLXXXXI [=1691]

Gaspar Schott, Aritmetika Praktica Generalis In Usum Tyronum Mathematicorum, & aliorum excerpta. Tyrnaviae: Typis Collegii Academici Societatis Jesu, Anno 1769

Georg Worpitz, Manuale Rhetorum Seu Quaestiones In Rhetoricam Reverendi Patris Cyprian Soarii é Societate Jesu. Duarum resolutione, Obscura dilucidantur, & dubia discutiuntur, ad pleniorem Eloquentiae Candidatorum intelligentiam. Tyrnaviae: Typis Academicis, per Leopoldum Berger, Annô 1737

Anton Gabon, Physica Exotica Sive Secreta Naturae Et Artis Laureatis Honoribus. Perillustrium, Reverendorum, Praenobilium, Nobilium Et Eruditorum Dominorum Dominorum Neo-Baccalaureorum. Dum In Alma Archi-Episcopali Universitate Tyrnaviensi Primâ AA. LL. & Philosophiae Laureâ insignirentur ; In Applausum Luci Publicae Data Et Oblata. Anno M.DCC.XVII. Kalendis Junij. Tyrnaviae: typis Academicis, per Frider. Gall, 1717

Školské reformy Márie Terézie a Jozefa II.

V 18. storočí sa zásadne zmenilo aj Slovensko, a to predovšetkým vďaka osvietenským reformám panovníkov Márie Terézie a jej syna Jozefa II. Cieľom reforiem bolo premeniť zastaranú monarchiu na moderný štát. Medzi najdôležitejšie reformy patrila školská reforma, ktorou Mária Terézia poverila slovenského jezuitu, člena Dvorskej študijnej komisie Adama Františka Kollára. Jeho hlavnou úlohou bolo vypracovať návrh na reformu gymnázií v západnej časti ríše. A.F. Kollár bol vymenovaný za riaditeľa dvoch viedenských gymnázií, na ktorých mal svoje návrhy overiť v praxi. Zriadil ústav pre výchovu gymnáziálnych profesorov, pretože jedným z cieľov reformy bolo, mať profesionálnych učiteľov a zabrániť, aby kňazi vykonávali prácu učiteľov na školách. Pre zreformované gymnázia vydával učebnice latinčiny, ktoré boli preložené aj do češtiny. Bol autorom pedagogickej časti Ratia educationis.

Mária Terézia bola presvedčená o tom, že školstvo je predovšetkým záležitosťou štátu. Reformami sa školstvo poštátnilo a zjednotilo, postupne bola obmedzená moc cirkvi a zrušený rád jezuitov. Mária Terézia začala s reformou Trnavskej univerzity, ktorá sa od roku 1770 stala kráľovskou univerzitou, a so zakladaním odborných škôl (1762 zriadila banskú školu v Banskej Štiavnici, ktorá bola v roku 1770 premenovaná na Banskú akadémiu. 1763 založila hospodársku školu Collegium oeconomicum v Senci, ktorá vychovávala úradníkov štátnej správy). Následne pokračovala v zmenách na všetkých úrovniach škôl. Základom školskej reformy Márie Terézie bol dokument Ratio educationis, ktorý vytvoril ucelený systém inštitúcií od katolíckeho ľudového školstva po univerzitu a položil základy povinnej školskej dochádzky. Dôraz sa kládol na výchovu k občianstvu. Aby žiaci lepšie rozumeli tomu, čo sa učia, podporovalo sa vyučovanie aj v materinských jazykoch. Latinčina ako tradičný vyučovací jazyk bola na nižších stupňoch škôl nahradená najprv nemčinou a neskôr materinskými jazykmi. Postupne sa zjednotil aj obsah vzdelávania na všetkých stupňoch škôl. Na žiakov dedinských škôl boli kladené menšie nároky. Mali menej predmetov ako ich rovesníci v mestách, pretože časť roka museli pomáhať pri práci na poliach. Učebné osnovy pre gramatické (latinské) školy a gymnáziá sa zjednotili. Mária Terézia povinnú školskú dochádzku najskôr len odporúčala. Zavedená bola až za vlády Jozefa II. Vyučovaním detí v materinskom jazyku, vydávaním učebníc a šlabikárov, zavedením povinnej školskej dochádzky a zjednotením pravidiel a osnov sa úroveň školstva na našom území výrazne zvýšila. Tak ako v predchádzajúcich, i v tomto období však platila zásada, že najdôležitejší vo výchovno-vzdelávacom procese je ľudský faktor a osobnosť učiteľa.

Autor: Mgr. Jana Cabadajová