Slovenské voľby ako ich nepoznáme


Aké jednoduché je v dnešnej dobe voliť – môžu muži, ženy, chudobní i bohatí, volí sa väčšinou pár metrov od domu, ba dokonca na požiadanie príde urna za voličom. Nik nevie, kto koho volil, takže vinu na výsledku nesie celý kolektív. Politických strán a kandidátov sú plné bilboardy so sladkými úsmevmi na tvárach.

Hlasy sa „vážili“

Sladké reči a medové motúzy ťahali politici svojim potenciálnym voličom popod fúz aj v minulosti. Ba ešte skôr. „V Slovenskej národnej knižnici sa nachádza množstvo dokumentov a literatúry s volebnou tematikou. Vďaka Digitálnej knižnici SNK ich dnes môžeme sprístupňovať verejnosti v digitálnej podobe, rovnako ako státisíce ďalších dokumentov. Už z roku 1497 pochádza cenný fragment drevorezu s nemeckým textom z politického letáku Sebastiana Branta, ktorý pojednáva o politike cisára Maximiliána I. Ide o jeden z dvoch doteraz známych exemplárov tohto autora na svete,“ hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice (SNK) Katarína Krištofová. V 15. storočí bol najvyšším zákonodarným orgánom v monarchii dvojkomorový uhorský snem. V jednej komore rokovala vysoká šľachta a úradníci kráľovskej kancelárie, v druhej stredná šľachta a zástupcovia slobodných kráľovských miest. Hlas vyššieho šľachtica bol dôležitejší – teda mal väčšiu váhu – ako hlas stredného šľachtica.

volby_1496_Legenda_aurea

Najstarší dochovaný politický leták u nás – kritika na vládu. Fragment drevorezu s bájnymi zvieratami a psami, s nemeckým textom pochádza z Brantovho politického letáka. Prvý exemplár sa nachádza v Halle, kde bol súčasťou prvotlače s dielom Jacoba de Voragine Legenda aurea Nürnberg 1496.

Voľby bohatých mužov

Voľby do Uhorského snemu sa začali konať pravidelne až v rokoch 1865 – 1910. Volebné právo mali len tí muži nad 20 rokov, ktorí boli majetní a vzdelaní, alebo mali dostatočné ročné príjmy z prenájmu pozemkov alebo kapitálu. Bez ohľadu na majetky aj všetci mešťania, notári, učitelia, kňazi, lekári, inžinieri a členovia Uhorskej učenej spoločnosti. Ženy, samozrejme, nemohli voliť ani byť volené. Samotná volebná kampaň tiež nebola lacnou záležitosťou. V roku 1907 si advokát Milan Ivanka požičal od Andreja Halašu 6 000 zlatých, aby mohol banke splatiť 6 500 zlatých, ktoré potreboval na svoju volebnú kampaň do uhorského snemu.

volby_J_3453_list_Ivanka_Halasa_a volby_J_3453_list_Ivanka_Halasa_b

List Milana Ivanku, kandidáta na poslanca uhorského snemu Andrejovi Halašovi (Literárny archív, sign. J 3453)

volby_SOC_8_46_1

Sociálno-demokratickí poslanci v Ríšskej rade od roku 1897 (Literárny archív SNK, sign. Soc 8/46)

Aby nemohli veriť v hocičo

Z volebného programu Ľudovej strany z roku 1895 sa dozvedáme, že v spoločnosti rezonovala otázka slobody vierovyznania. „Nuž to, že každý môže veriť, čo sa mu páči, čoby hneď k.p. i dáku z mede uliatu figúrku, alebo dákeho egyptského vtáka, alebo keby i naše kavky, vrany držal za Pána Boha a začal sa im klaniať; takéto náboženstvá teraz už práve tak bude ten zákon ochraňovať, ako sväté náboženstvo pána Ježiša Krista,“ píše sa na strane 20.

volby_co_chce_ludova_strana_1895

Volebný leták Ľudovej strany z roku 1895

Dnes možno komicky pre mnohých vyznie iný bod ich volebného programu – dodržiavanie celej nedele (nielen popoludnia) ako dňa oddychu …“ práca vo sviatok, v nedeľu, neni hodná fajky dymu – na práci v nedeľu vykonávanej nespočíva Božieho požehnania“.

Sluha nesmie nechať pána v štichu

Slovenská národná strana išla do volieb v roku 1901 s ďalšími – v dnešnej dobe kurióznymi – požiadavkami. Po úspechu vo voľbách si kládli za cieľ zrušiť zákon o bezkonfesionálnosti – nepáčilo sa im, že sa sobášiť mohlo aj civilne (vznikali civilné matriky) a že uhorský občan nemusí patriť ku žiadnemu náboženstvu. Požadovali reguláciu riek na hornom Uhorsku – Torysu, Poprad, Váh, Oravu, Hron, Nitru, Moravu a ochranu robotníkov: „Znemožnenie žeby prácu dávajúci kapitalista (fabrikant) mohol delníka vycicať a na starosť jednoducho preč poslať.“ Žiadali aj dobrý čeľadný poriadok – teda aby sluha nesmel nechať svojho pána len tak bez pomoci, ale aj to, aby sa pán musel ku svojmu sluhovi (čeľadníkovi) správať slušne a neprepustiť ho hocikedy.

Voľba krikom

Na rozdiel od dnešnej tajnej voľby sa kedysi volilo verejne a ústne – každý teda vyslovil nahlas meno kandidáta, za ktorého hlasuje. Častokrát volič ledva stál na nohách a nebolo mu rozumieť, od takej intenzívnej predvolebnej kampane. Kampaňou sa totiž rozumelo nielen „opíjanie“ voličov, ale aj „bezuzdná agitácia, neobmedzený terorizmus – jedným slovom všetky zbrane a arzenál straníckeho fanatizmu,“ – píše o volebnej praxi Slovenská liga v útlej knižočke Uhorské voľby, z roku 1928. Dokumenty o praktikách nachádzame aj v iných archívnych materiáloch. Jeden z kandidátov do uhorského snemu, Ivan Pivko v knihe Môj korteš (1905) priznáva: „Celé obce do chlapa, ktoré na Krupca hlasovaly, boli zbité, boly skopané, vysocané, vyzauškované, klincom dopichané a ľudia prestáli celé mučedlníctvo….Obce, ktoré boly ľudové a maly 60 hlasov, oddaly 15 a miesto týchto hlasovali aj po 10 ráz preoblečení paholci od Herzov a Bihellerov, miesto tých, čo boli v Amerike, hlasovaly najatí ľudia.“

 volby_85_F_26_pisen_volebni_1  volby_85_F_26_pisen_volebni_2

Píseň volebná – báseň, (Literárny archív SNK, sign. 85 F26)

Kalinciak_Restavracia

J. Kalinčiak: Reštavrácia (1928)

Seriózne volebné programy

Keď spoločnosť pochopila silu médií, začalo sa zarábať aj na politických kampaniach a kandidátoch. Zverejňovanie politickej reklamy či antireklamy, politická satira, volebné programy politických strán.

volby_LSB_394_a volby_LSB_394_b

Volebný plagát Slovenskej národnej a roľníckej strany – po roku 1918
(Literárny archív SNK, sign. LSB 394)

Černokňažník_1884_3 Černokňažník_1884_4
 Černokňažník_1901_1 Černokňažník_1901_2
 Černokňažník_1901_3 Černokňažník_1901_4
 Černokňažník_1901_5 Rarášek_1
 Rarášek_2 Rarášek_3
Rarášek_4  Rarášek_5

Ukážka politickej satiry: časopisy Černokňažník (vydania z rokov 1884 a 1901)Rarášek (1872).

Všeobecné volebné právo, vrátane žien, získali až obyvatelia Československa po jeho vzniku v roku 1918. Volebné letáky a plagátiky, brožúrky politických strán sa už teda obracali aj na „starcov i starenky, mládencov a panny po 21. roku“, aby voľby nesabotovali a prišli si vybrať svoju budúcnosť.

volby_SJ_20-5_Juriga_a  volby_SJ_20-5_Juriga_b

Ferdiš Juriga v kroji (Literárny archív SNK, sign. SJ 20/5). V roku 1918 bol jediným slovenským poslancom na zasadnutí uhorského parlamentu Ferdinand Juriga.

Na záver ešte jedna zaujímavosť, výzva všetkým voličom z roku 1905: „Prv, ako by si svoje právo volebné vybavoval, prosím Ťa, urob mi to k vôli, umieň si, zaver sa, pred voľbou dva dni a dve noci nepiť,“ z knihy Ivana Pivka, roľníka z Jasenovej, syna ľudu, Voľby za poslancov krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku: Môj korteš z roku 1905.

Ivan Juraj Pivko bol osobnosť národného a kultúrneho života, statkár, príslušník Slovenskej národnej strany, za ktorú v roku 1905 kandidoval do uhorského snemu.

volby_Moj_kortes_1905

PIVKO, Ivan Juraj: Môj korteš (1905)