Samo Chalupka

Najstarší zo štúrovcov, ktorý v pravde žil, krivdu bil, verne národ svoj ľúbil…

Čo o ňom vlastne vieme? Učebnice a štúdie predstavujú Sama Chalupku (27. februára 1812 – 19. mája 1883) ako básnika štúrovskej romantickej generácie, autora básnickej skladby Mor ho!, v ktorej vystupuje tzv. kolektívny hrdina. Literát však bol aj ozajstným hrdinom, ktorý trpezlivo vytrval v každodennej práci pre ľudí vo svojom rodisku (v Hornej Lehote ako evanjelický farár slúžil 43 rokov) i pre národ. Odhaľte s nami, čo o osobnosti Sama Chalupku prezradia dokumenty Literárneho archívu SNK.

Chalupka_Samo_podpis

Rod Chalupkovcov

Základ pre budúcu všestrannú činnosť dala básnikovi a národnému buditeľovi rodina. Priame vzory v podobe otca Adama a staršieho brata Jána, oboch významných literátov (Ján Chalupka je autorom prvej slovenskej divadelnej hry – Kocourkovo), dopĺňala hrdosť na predkov rodu, o ktorom podľa J. Mocku slovenská história chyruje už od polovice 16. storočia (biografia Rod Chalupkovcov, In Slovenské pohľady, 1897). To, že rod Chalupkovcov bol na spisovateľov bohatý, svedčí aj fakt, že dvaja z nich nosili meno Samuel. Náš Samo, sa v tvorbe inšpiroval aj svojím predchodcom, cirkevným hodnostárom a spisovateľom Samuelom Chalupkom (1600 – 1664). Tento Samuel, v epickej reflexívnej básni Vandrovka, aneb putování Roziny Puchalky… (1664), opísal zajatie svojej manželky počas tureckých vpádov, ktoré sa šťastne skončilo až zaplatením výkupného. Spomenuli ste si na báseň s protitureckou tematikou z pera neskoršie narodeného Sama Chalupku? Ale poďme my po jeho stopách pekne od začiatku.

Samuel (Samo) Chalupka na svet prišiel 27. februára 1812 na evanjelickej fare v Hornej Lehote v rodine Adama Chalupku a Anny, rod. Prúniovej.

Chalupka_Samo_LA_SNK_K_5-24

Rodný dom Sama Chalupku – evanjelická fara v Hornej Lehote (Literárny archív SNK, sign. K 5/24)

Chalupka_Samo_1812_zapis_o_krste_familysearch

Matrika pokrstených – Horná Lehota, Brezno, 1812 (Zdroj: familysearch.org)

Chalupka_Samo_LA_SNK_K_5-25 Chalupka_Samo_LA_SNK_K_5-29 Chalupka_Samo_LM_SNK_PL_575_Ilecko

Podobizne básnika, učiteľa, evanjelického kňaza Sama Chalupku.

A – Fotografia básnika z ateliéru Sztraka a Würsching, [Banská Bystrica]

B – Reprodukcia kresby z časopisu Sokol z roku 1863 (Literárny archív SNK, sign. K 5/25, 29)

C – Busta Sama Chalupku od Alexandra Ilečka v stálej expozícii dejín slovenskej literatúry v Literárnom múzeu SNK (Literárne múzeum SNK, sign. PL 575)

Všetko, čo sa za mladi naučíš alebo koľko rečí vieš…

Vzdelanie získaval najprv v podnetnom prostredí rodiny (učiteľmi mu boli otec a brat Ján), neskôr na nižšom gymnáziu v Gemeri, na evanjelickom lýceu v Kežmarku (tu sa opäť stretol s bratom Jánom, no už ako jeho žiak), gymnáziu v Rožňave, evanjelickom lýceu v Bratislave, a neskôr na bohosloveckej fakulte na univerzite vo Viedni.

Prečo toľko miest, v ktorých študoval? Mnohonárodnostné Uhorsko na začiatku 19. storočia odzrkadľoval aj školský systém – na gymnáziu v Gemeri Chalupka študoval najmä v maďarčine, v Kežmarku v nemčine, neskôr pribudli latinčina, gréčtina, čeština.

Chalupka_Samo_LA_SNK_M38_B1_Sbornik

Príkladom viacjazyčnej učebnice je Sborník z Kežmarského lýcea (Literárny archív SNK, sign. M 38 B1), z ktorého S. Chalupka pravdepodobne študoval latinský životopis Cicera, archeológiu (k učivu patrilo napríklad aj náboženstvo starých Grékov) a maďarsky písanú geografiu či prírodné vedy.

Jazyk ako nástroj poetiky

Počas štúdia na lýceu v Kežmarku mladého študenta oslovila antická klasická poézia, v Bratislave začal pod jej vplyvom písať prvé básne v biblickej češtine (b. Večer pod Tatrou, Sapho v almanachu Plody). Práve Bratislava, bola zlomová aj z pohľadu jazyka – básnik sa vo svojej tvorbe formou i obsahom priklonil k ľudovej piesni (b. Koníku moj vraní, in Nowý a starý wlastenecký kalendár, 1834). Spolu so spolužiakmi Danielom Gabrielom Lichardom, Samuelom Godrom a Karolom Štúrom tu v roku 1829 založili študentskú Spoločnosť česko-slovanskú, v ktorej pôsobil Chalupka aj ako knihovník a na pôde ktorej neskôr svoju činnosť rozvíjala štúrovská generácia. Samo Chalupka v Spoločnosti „vykladal“ aj verše svojho básnického vzoru – J. Kollára. Jeho prednášky k Slávy dcére i neskoršie vlastné práce, sa stali inšpiráciou aj pre mladších členov Spoločnosti, vrátane Ľudovíta Štúra. Ako to opísal J. M. Hurban: „Osobnosť Chalupkova bola velebná a mestu známa mládenecká krása na nej; vysoký, bledej tváre a jasných veľkých očú, talent básnický a myseľ za ideály zapálená.“ (in Ľudovít Štúr. Rozpomienky. Bratislava 1959, s. 43 – 44).

Starosť o osud Chalupkovho básnictva po jeho svadbe vyslovil Ľ. Štúr v liste C. Zochovi a D. Janovičovi zo 14. októbra 1836: „Sam. Chalupkovi po Všeslávii zazvonili; mne již docházejí pohřební verše. Vzornou tuto horlivost, lichotící žena zakopala. Pokoj prachu!“

Chalupka_Samo_LA_SNK_K_5-26

Podobizeň Sama Chalupku (Literárny archív SNK, sign. K 5/26)

Obavy však nemali opodstatnenie, pretože záujem o jazyk, ktorého význam v živote národa si básnik začal uvedomovať už počas štúdií, uňho pretrval po celý život. Dokumenty S. Chalupku vo fondoch Literárneho archívu SNK obsahujú veľké množstvo jazykových poznámok, komparatívnych textov (v nemčine, maďarčine, slovenčine) a rozborov zameraných na skladbu, prozódiu a ďalšie aspekty jazyka.

Zaujímavými sú najmä básnikove prepracované poznámky ku kodifikačným príručkám štúrovskej slovenčiny, ktoré spracoval ako člen výboru na preskúmanie pravopisných otázok a posúdenie Štúrovej Nauky reči slovenskej v spolu Tatrín.

Chalupka_Samo_LA_SNK_M38-A9_Proti-reci-Sturovej_1   Chalupka_Samo_LA_SNK_M38-A11_Slovencina

V polemickom spise Proti reči Štúrovej a v poznámkach pod názvom Slovenčina (Literárny archív SNK, sign. M 38 A9, A11), priamo na príkladoch poukázal na problematické oblasti v novej gramatike.

Treba poznamenať, že niektoré z jeho pripomienok boli neskôr zapracované do tzv. hodžovsko-hattalovskej úpravy spisovného jazyka (1852) a sám básnik začal tvoriť v novom slovenskom jazyku.

Chalupka, Samo : Proti reči Štúrovej, ukážka

Ukážka z rukopisu Proti reči Štúrovej (Literárny archív SNK, sign. M 38 A9), v ktorej Chalupka poukazuje na potrebu vychádzať zo všetkých nárečí “Prostredňjej Slovenčiny”.

Básnik hrdinov, hrdina básnikov

Básnická tvorba Sama Chalupku je rozsahu síce neveľká, zhrnutá do jedinej vydanej zbierky Spevy (1868), táto však ukrýva mimoriadne literárne hodnoty.

Chalupka_Samo_Spevy_1829-1898_titul

Chalupka, Samo : Spevy, 1898

Inšpirovaný ľudovou piesňou, vo svojich básňach Chalupka na historickom pozadí reflektuje dobové sociálne, politické a hospodárske problémy. Práve kombináciou histórie a v tej dobe aktuálnych problémov vyzýva k boju za slobodu a spravodlivosť, čo robí jeho básne nadčasovými. Jeho ľudoví hrdinovia sú vždy aspoň morálnymi víťazmi v boji za pravdu a spravodlivosť, hoci ako píše v Kráľohoľskej „V tom našom národe, zle to tam nedobre. Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre!“. Historické námety v tvorbe Sama Chalupku možno rozdeliť na dve hlavné témy – jánošíkovskú a protitureckú. Z ľudovej tradície prevzatý ideál hrdinu, zbojníka a jeho hôrnych chlapcov, ktorí zburcujú ľud, aby povstal proti útlaku, básnik spracoval v básňach Pieseň o Jánošíkovi, Junák, Likavský väzeň (pôvodne uverejnená pod názvom Jánošíkova náumka v časopise Orol tatránski, roč. 2, 10. 7. 1846, č. 35, s. 273–274) a Kráľohoľská.

Chalupka_Samo_Spevy_1829-1898_b_Valibuk_s55

Formou žartovnej básne Valibuk Chalupka oslavuje rozprávkového hrdinu, ktorý sa postaví aj nadprirodzeným silám.

Básne vznikali v priebehu 60. rokov 19. storočia, teda v dobe Memoranda národa slovenského (1861), na ktorom sa Chalupka aj aktívne zúčastnil. Z veršov „Do zbroje! Kto si syn svojho národu hodný, abože mi zahyň, abo buď slobodný!“, tak aj po neúspechu revolúcie z rokov meruôsmych cítiť odhodlanie a snahu zmeniť postavenie národa. Možno v nich badať aj odkaz na búrlivé obdobie mladosti, keď sa ako 19-ročný mladík zapojil do poľského povstania z roku 1831, v ktorom bol aj zranený.

Boj národa proti cudzej presile odráža spracovanie protitureckej tematiky v básňach Branko, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan.

Najznámejšou Chalupkovou básňou sa ale stala skladba, v ktorej reálny historický základ autor prispôsobil na slovanské pomery. Pred Rimana – cára postavil nevelikú družinu cudzích víťazov, ktorí “rostom sú ako jedle, pevní, ani skala” a za národ svoj idú aj do vopred prehratého boja s volaním Mor ho!

Skladbu deklamoval sám básnik aj na pôde Turčianskeho Svätého Martina, keď sem chodieval na valné zhromaždenia Matice slovenskej a tzv. augustové slávnosti po jej zatvorení. Báseň inšpiratívne pôsobila napríklad aj počas 1. svetovej vojny a Slovenského národného povstania, ale presiahla i hranice krajiny – v preklade do ruštiny bola prednesená aj vo Veľkom divadle v Petrohrade.

Chalupka_Samo_LA_SNK_K_5-53 Chalupka, Samo: Spevy, 1898, b. Mor ho! Chalupka_Samo_LA_SNK_K_5-81

Reprodukcia rukopisu, báseň Mor ho! v 2. vydaní zbierky Spevy (1898) a pamätná tabuľa na Čajdovom dome v Martine, kde Samo Chalupka báseň v roku 1868 recitoval. Foto: Filip Lašut, Martin (Literárny archív SNK, sign. K 5/53, 81)

Spisovateľovo literárne dielo neobsahuje len básnickú tvorbu. Ako evanjelický kňaz, sa zaoberal aj duchovnou a náučnou spisbou či pre generáciu romantikov tak charakteristickým zbieraním ľudovej slovesnosti – povestí, uverejňovaných v almanachoch i zbierkach B. Němcovej a P. E. Dobšinského.

V oblasti duchovnej poézie Samo Chalupka spolupracoval na tvorbe Evangelického spěvníka (Pešť, 1842), do ktorého vytvoril viacero vlastných a prepísal 3 piesne zo spevníka J. Tranovského.

Každodenná práca vo farnosti znamenala pre S. Chalupku aj boj proti neduhom národa, ktoré ho oslabujú v snahe pozdvihnúť sa. Za hlavný neduh Chalupka považoval alkoholizmus, preto založil a podporoval spolky striezlivosti (miernosti) a napísal spis Pálenka otrava – Rozprávka k poučení a výstraze starých i mladých, bohatých i chudobných (1843). Išlo o upravený preklad ľudovýchovného spisu od H. Zschokkeho.

Z článkov, ktoré Samo Chalupka publikoval v časopisoch Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Obzor či v Letopise Matice slovenskej, vidieť jeho široký rozhľad, keď formou publicistiky vyjadroval svoj názor na problémy obyčajných ľudí i diela antických spisovateľov.

O bohatej činnosti literáta a kňaza napovedajú spomienky jeho súčasníkov, archívny materiál či priamo torzo jeho osobnej knižnice. Básnikom vlastnoručne spísaný Soznam Kníh Knižnice Sám. Chalupku, darovanej slovenskému národu a cirkvi ev. turč. sv. Martinskej do opatery danej (Literárny archív SNK, sign. C 355) odkazuje na 647 titulov v 1024 zväzkoch, ktoré tematicky delí na históriu, zemepis, jazykoslovie a literatúru, no zachované ostalo iba torzo tejto zbierky (dnes v správe SNK). Na základe katalógu a skúmania historických knižných fondov si možno predstaviť spracovanie aspoň teoretickej rekonštrukcie osobnej knižnice Sama Chalupku a jeho otca a brata – tzv. Chalupkiany.

Zaujímavý je však aj zápis na poznámkach, v ktorom sa autor vyznáva, že keby pokračoval v ich zapisovaní, mohol urobiť viac…

Chalupka_Samo_LA_SNK_M38_A6_Discenda

Discenda /et/ Observanda [Učenie a poznámky], 1 jd, 5 s. (Literárny archív SNK, sign. M 38 A 6)

Inventár osobného fondu S. Chalupku odkazuje aj na účty, jednoduché zápisy nápadov, koncepty kázní, korešpondenciu a pod. Kedysi naši predkovia totiž aj žiadosť o stretnutie museli napísať a v prípade ctihodného pána farára Chalupku tých žiadostí bolo veru dosť.

Chalupka_Samo_LA_SNK_M38_A3_list_od_Kuzmanyho

Z korešpondencie adresovanej Samovi Chalupkovi – žiadosť o stretnutie od Karola Kuzmányho, [b. d.] (Literárny archív SNK, sign. M 38 A3)

Na faru v Hornej Lehote tak zavítali mnohí jeho priatelia a spolupracovníci – Ľudovít Štúr, J. M. Hurban, A. Sládkovič, J. B. Klemens či B. Němcová a ďalší.

Výsledky Chalupkovej práce na poli literárnom i spoločenskom hovoria samé za seba a preto epitaf (úryvok z básne Branko) vytesaný do náhrobku básnika vystihuje pravdu: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som. To jediná moja vina a okrem tej žiadna iná.“

Chalupka_Samo_LA_SNK_K_5-30

Náhrobný pomník a hrob Sama Chalupku a jeho manželky Eufrozíny Chalupkovej, rod. Turanskej na cintoríne v Hornej Lehote. Fotograf: Libor Knězek, Bratislava (Literárny archív SNK, sign. K 5/30)

Pamätná tabuľa na rodnom dome Sama Chalupku (autor: J. Pospíšil) Zhromaždenie pri odhaľovaní pamätnej tabule na rodnom dome S. Chalupku z r. 1927

Pamätná tabuľa na rodnom dome Sama Chalupku (autor: J. Pospíšil) a pohľad na účastníkov jej slávnostného odhalenia z 22. mája 1927. (Literárny archív SNK, sign. K 5/36, 49)

Pamiatka Sama Chalupku sa uchováva v jeho diele, ktoré inšpirovalo mnohé osobnosti nielen na Slovensku. Spisovateľa si pripomínali napríklad aj členovia akademického spolku Detvan a ďalších ustanovizní v Prahe, a tak ako sa vyslovila spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová pri 100. výročí básnikovho narodenia, Samo Chalupka, „sa nemusí báť zabudnutia“.

Literatúra:

MOCKO, J. Rod Chalupkovcov. In Slovenské pohľady, 17, 1897, č. 3, s. 129 – 136.

Samo Chalupka 1812 – 1883. Banská Bystrica – Bratislava, 1983 (zborník).

Biografické štúdie 36. Martin : Slovenská národná knižnica, ISBN 978-80-8149-017-0. Príspevky z odborného seminára Samo Chalupka v slovenskej literatúre a kultúre, usporiadaného v Martine 6. 6. 2012. s. 11 – 96.

Biografický lexikón Slovenska. Zv. IV. Ch – K. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. ISBN 9788089301577. 587 s. s. 15 – 16 Chalupka, Samo.

[snk_web]