Lontovská knižnica: Vybudovali ju významné uhorské šľachtické rody

Dnes je Lontov maličká obec v levickom okrese, avšak ešte v polovici 19. storočia sa tu nachádzalo až 12 panských kúrií, kde nebola núdza o vzdelanie a kultúru. Celé generácie patrili medzi „knihomilov“, pretože rokmi nazhromažďovali vzácne knihy, ktoré po čase od knihovníkov dostali spoločné pomenovanie „Lontovská knižnica“. V časoch svojej najväčšej slávy, koncom 19. storočia, mala 8 tisíc zväzkov.

Čím je výnimočná?

„V súčasnosti celý fond z Lontova obsahuje 3751 zväzkov, avšak nie je to konečné číslo. Niekoľko desiatok až stoviek titulov je totiž rozptýlených v základnom fonde Slovenskej národnej knižnice (SNK) a v súčasnosti už ťažko identifikovateľných,“ hovorí Janka Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov (HKF) a historických knižničných dokumentov (HKD) SNK. Do Martina sa dostala v rámci tzv. Nitrianskeho zvozu v 50. rokoch 20. storočia. „Jej výnimočnosť je v tom, že nie je knižnicou jednej osoby alebo rodu, ale je zložená z viacerých menších šľachtických knižníc z oblasti Lontova, o čom svedčí aj rozsiahly systém signatúr, exlibrisov a pečiatok. A tu je ďalšia zaujímavosť, lebo nejde o žiadne veľké územie,“ doplnila J. Cabadajová.

foto titulka knihy

Dielo luteránskeho teológa Aegidia Hunniusa: De Persona Christi, Eivsqve Ad Dextram Dei Sedentis Divina. Napísal tiež množstvo dogmatických monografií a komentárov k Matúšovým a Jánovým evanjeliám, Pavlovým listom a prvému Jánovmu listu.

Budovali ju najmä Rakovskí

V Lontove sa postupne usádzali od 13. storočia mnohé významné uhorské šľachtické rodiny S dejinami knižnice sa spájajú hlavne rodiny Rakovských z Lontova, Sentivániovcov a Majténiovcov. Väčšinu knižnice však budovali členovia rodiny Rakovských. Najčastejšie sa vyskytujú podpisy Vojtecha a Štefana Rakovských, Serafíny Rakovskej, Antona, Jozefíny a Jána Rakovských. Z ďalších rodov boli vďaka exlibrisom, podpisom a pečiatkam identifikované záznamy Sentivániovcov, Huňadyovcov, Majténiovcov a Okoličániovcov. „Množstvo kníh dostali Rakovskí darom, pričom najaktívnejším darcom bol istý Karol Šomodi, statkár. Podľa počtu darovaných kníh evidentne udržiaval výborné vzťahy s  Vojtechom Rakovským. Okrem toho, v 19. storočí patril aj k najvýznamnejším sponzorom kúpeľov Santovka. Ďalšími donátormi boli Sečéniovci, Esterháziovci, Pongrácovci, Zičiovci, Prónayovci a Munkáčiovci, s ktorými rodina Rakovských v Lontove udržiavala úzke kontakty.“ menuje odborníčka zo SNK.

Vzácne inkunábuly i postinkunábuly

Fond Lontovskej knižnice, ktorý sa dodnes zachoval reprezentujú diela od začiatku 16. až do polovice 20. storočia, čo poukazuje na fakt, že sa dlho a systematicky budoval. Zachovalo sa nám 184 tlačí zo 16. a začiatku 17. storočia, ktoré boli v roku 2013 zapísané v ústrednej evidencii HKD a HKF na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky pod číslom MK2997/2013-222/17554 a dnes sú už všetky zdigitalizované a sprístupnené pre verejnosť. „Až 114 z nich pochádza zo 16. storočia. Vysoký počet tvoria najmä postinkunábuly, čiže tlače, ktoré boli vytlačené v rozpätí rokov 1500-1550, čo zvýrazňuje hodnotu tejto zbierky,“ vysvetlila J. Cabadajová.

Najstaršia je z roku 1501

Najstaršou knihou vo fonde sú Juvenalove Satyrae vydané v Benátkach v roku 1501. V minulosti bola tlač zaradená do fondu prvotlačí, pretože obsahuje veľké množstvo prvkov typických pre úpravu prvotlačí. K tomuto dielu je priviazané aj dielo básnika Marca Valeria Martiala Epigrammata. Medzi ďalšie vzácne diela patria, napríklad  Biblia (Paríž,1519), Pharmaca Simplicia (Štrasburg, 1531), dielo Theophrasta z Hohenheimu Compendium philosophiae et medicinae (Bazilej, 1543). Zaujímavé sú aj práce reformačných teológov, napríklad Martina Luthera s názvom In Epistolam S. Pauli ad Galateas (Frankfurt, 1563) alebo dielo Georga Majora s názvom Series et dispositio orationes in epistola Pauli ad Romanos (Witemberg, 1558). Vo fonde sa nachádza aj 243 tlačí zo 17. storočia.

foto titulka knihy

V knižnici nájdeme aj dielo Gaia Júlia Caesara: Commentariorvm C. Ivlii caesaris de bello Gallico lib. VII. et civili . V ňom Caesar píše o svojej vojne proti Gnaeovi Pompeiovi a rímskemu senátu.

Aktívne 18. a 19. storočie

Obdobie osvietenstva (18. storočie) bolo zlatým vekom zberateľov a budovateľov knižníc. Ľudia dychtili po vzdelaní a nových vedomostiach, čo sa odrazilo aj v zberateľskej aktivite a takisto aj vo vydavateľskej činnosti. Vidíme to aj vo fonde Lontovskej knižnice, kde sa z tohto obdobia nachádza najväčší podiel kníh, spolu 1 331 zväzkov. Podobný počet 1 336 zväzkov sa zachoval aj z 19.storočia. Nájdeme tu vysoký počet politických, právnických a hospodárskych titulov, ale aj množstvo titulov z krásnej literatúry, čo je podobné zloženie ako v iných šľachtických knižniciach. 292 tlači pochádza zo začiatku 20. storočia a 317 titulov má poškodený titulný list a neidentifikovaný rok vydania.

Obsahovo rozmanitý fond

Dominovala história, geografia, právo, beletria a ekonómia. Dnes v ňom chýbajú akurát rukopisné tituly, ktoré sú uložené v Literárnom archíve SNK. Najpočetnejšiu skupinu však tvorí beletria a nechýbajú tu diela Leva Nikolajeviča Tolstého alebo Móra Jókaia. Nájdeme tu aj významné diela antických, stredovekých i novovekých autorov – napríklad Aristotela, Flavia, Senecu a Ovidia, Tomáša Akvinského, Nicolu Machiavelliho, Johanna Wolfganga Goetheho. Zo slovenských dejín spomeňme diela Petra Pazmáňa, Karola Ondreja Bela (otca Mateja Bela), Jána Baptista Horvátha či Karola Juraja Rumiho.

foto titulka knihy

V Lontovskej knižnicic nesmú chýbať diela Aristotela.

 

Fond nie je kompletný

Ako sme už spomenuli, celý fond z Lontova obsahuje 3751 zväzkov. „Mnohé sa roztratili pri zvozoch kláštorných a šľachtických knižníc v 50. rokoch 20. storočia. Časť titulov sa zničilo a časť knižnice rodina Rakovských rozpredala a rozdala ešte pred vojnou. Napríklad v roku 1936 bolo na bratislavskej colnici zadržaných 6 prepraviek kníh, ktoré vyvážala z kaštieľa v Lontove maďarská občianka Marianna Talliánová, dcéra Štefana Rakovského,“ dodáva J. Cabadajová. Podľa dobových záznamov z Archívu pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktoré publikovala Henrieta Žažová, medzi knihami, ktoré sa pokúsila Tiliánová vyviezť, bolo aj mnoho cenných prvotlačí a slovacík, ktoré nakoniec skončili v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

1. časť zdigitalizovanej knižnice Lontova.
2. časť zdigitalizovanej knižnice Lontova.