Dnes je Lontov maličká obec v levickom okrese, avšak ešte v polovici 19. storočia sa tu nachádzalo až 12 panských kúrií, kde nebola núdza o vzdelanie a kultúru. Celé generácie patrili medzi „knihomilov“, pretože rokmi nazhromažďovali vzácne knihy, ktoré po čase od knihovníkov dostali spoločné pomenovanie „Lontovská knižnica“. V časoch svojej najväčšej slávy, koncom 19. storočia, mala 8 tisíc zväzkov.
Čím je výnimočná?
„V súčasnosti celý fond z Lontova obsahuje 3751 zväzkov, avšak nie je to konečné číslo. Niekoľko desiatok až stoviek titulov je totiž rozptýlených v základnom fonde Slovenskej národnej knižnice (SNK) a v súčasnosti už ťažko identifikovateľných,“ hovorí Janka Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov (HKF) a historických knižničných dokumentov (HKD) SNK. Do Martina sa dostala v rámci tzv. Nitrianskeho zvozu v 50. rokoch 20. storočia. „Jej výnimočnosť je v tom, že nie je knižnicou jednej osoby alebo rodu, ale je zložená z viacerých menších šľachtických knižníc z oblasti Lontova, o čom svedčí aj rozsiahly systém signatúr, exlibrisov a pečiatok. A tu je ďalšia zaujímavosť, lebo nejde o žiadne veľké územie,“ doplnila J. Cabadajová.
Budovali ju najmä Rakovskí
V Lontove sa postupne usádzali od 13. storočia mnohé významné uhorské šľachtické rodiny S dejinami knižnice sa spájajú hlavne rodiny Rakovských z Lontova, Sentivániovcov a Majténiovcov. Väčšinu knižnice však budovali členovia rodiny Rakovských. Najčastejšie sa vyskytujú podpisy Vojtecha a Štefana Rakovských, Serafíny Rakovskej, Antona, Jozefíny a Jána Rakovských. Z ďalších rodov boli vďaka exlibrisom, podpisom a pečiatkam identifikované záznamy Sentivániovcov, Huňadyovcov, Majténiovcov a Okoličániovcov. „Množstvo kníh dostali Rakovskí darom, pričom najaktívnejším darcom bol istý Karol Šomodi, statkár. Podľa počtu darovaných kníh evidentne udržiaval výborné vzťahy s Vojtechom Rakovským. Okrem toho, v 19. storočí patril aj k najvýznamnejším sponzorom kúpeľov Santovka. Ďalšími donátormi boli Sečéniovci, Esterháziovci, Pongrácovci, Zičiovci, Prónayovci a Munkáčiovci, s ktorými rodina Rakovských v Lontove udržiavala úzke kontakty.“ menuje odborníčka zo SNK.
Vzácne inkunábuly i postinkunábuly
Fond Lontovskej knižnice, ktorý sa dodnes zachoval reprezentujú diela od začiatku 16. až do polovice 20. storočia, čo poukazuje na fakt, že sa dlho a systematicky budoval. Zachovalo sa nám 184 tlačí zo 16. a začiatku 17. storočia, ktoré boli v roku 2013 zapísané v ústrednej evidencii HKD a HKF na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky pod číslom MK2997/2013-222/17554 a dnes sú už všetky zdigitalizované a sprístupnené pre verejnosť. „Až 114 z nich pochádza zo 16. storočia. Vysoký počet tvoria najmä postinkunábuly, čiže tlače, ktoré boli vytlačené v rozpätí rokov 1500-1550, čo zvýrazňuje hodnotu tejto zbierky,“ vysvetlila J. Cabadajová.
Najstaršia je z roku 1501
Najstaršou knihou vo fonde sú Juvenalove Satyrae vydané v Benátkach v roku 1501. V minulosti bola tlač zaradená do fondu prvotlačí, pretože obsahuje veľké množstvo prvkov typických pre úpravu prvotlačí. K tomuto dielu je priviazané aj dielo básnika Marca Valeria Martiala Epigrammata. Medzi ďalšie vzácne diela patria, napríklad Biblia (Paríž,1519), Pharmaca Simplicia (Štrasburg, 1531), dielo Theophrasta z Hohenheimu Compendium philosophiae et medicinae (Bazilej, 1543). Zaujímavé sú aj práce reformačných teológov, napríklad Martina Luthera s názvom In Epistolam S. Pauli ad Galateas (Frankfurt, 1563) alebo dielo Georga Majora s názvom Series et dispositio orationes in epistola Pauli ad Romanos (Witemberg, 1558). Vo fonde sa nachádza aj 243 tlačí zo 17. storočia.
Aktívne 18. a 19. storočie
Obdobie osvietenstva (18. storočie) bolo zlatým vekom zberateľov a budovateľov knižníc. Ľudia dychtili po vzdelaní a nových vedomostiach, čo sa odrazilo aj v zberateľskej aktivite a takisto aj vo vydavateľskej činnosti. Vidíme to aj vo fonde Lontovskej knižnice, kde sa z tohto obdobia nachádza najväčší podiel kníh, spolu 1 331 zväzkov. Podobný počet 1 336 zväzkov sa zachoval aj z 19.storočia. Nájdeme tu vysoký počet politických, právnických a hospodárskych titulov, ale aj množstvo titulov z krásnej literatúry, čo je podobné zloženie ako v iných šľachtických knižniciach. 292 tlači pochádza zo začiatku 20. storočia a 317 titulov má poškodený titulný list a neidentifikovaný rok vydania.
Obsahovo rozmanitý fond
Dominovala história, geografia, právo, beletria a ekonómia. Dnes v ňom chýbajú akurát rukopisné tituly, ktoré sú uložené v Literárnom archíve SNK. Najpočetnejšiu skupinu však tvorí beletria a nechýbajú tu diela Leva Nikolajeviča Tolstého alebo Móra Jókaia. Nájdeme tu aj významné diela antických, stredovekých i novovekých autorov – napríklad Aristotela, Flavia, Senecu a Ovidia, Tomáša Akvinského, Nicolu Machiavelliho, Johanna Wolfganga Goetheho. Zo slovenských dejín spomeňme diela Petra Pazmáňa, Karola Ondreja Bela (otca Mateja Bela), Jána Baptista Horvátha či Karola Juraja Rumiho.
Fond nie je kompletný
Ako sme už spomenuli, celý fond z Lontova obsahuje 3751 zväzkov. „Mnohé sa roztratili pri zvozoch kláštorných a šľachtických knižníc v 50. rokoch 20. storočia. Časť titulov sa zničilo a časť knižnice rodina Rakovských rozpredala a rozdala ešte pred vojnou. Napríklad v roku 1936 bolo na bratislavskej colnici zadržaných 6 prepraviek kníh, ktoré vyvážala z kaštieľa v Lontove maďarská občianka Marianna Talliánová, dcéra Štefana Rakovského,“ dodáva J. Cabadajová. Podľa dobových záznamov z Archívu pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktoré publikovala Henrieta Žažová, medzi knihami, ktoré sa pokúsila Tiliánová vyviezť, bolo aj mnoho cenných prvotlačí a slovacík, ktoré nakoniec skončili v Univerzitnej knižnici v Bratislave.