Historická knižnica Františka Berchtolda: Tlače zdobené dielami známych umelcov

foto Historická knižnica F. Berchtolda

Prvým diecéznym banskobystrickým biskupom bol gróf František Berchtold, nazývaný aj  Berchtoldt  barón von und zu Ungarschitz, Fratting und Pullitz, skrátene barón z Uherčíc. Väčšinu života strávil mimo Slovenska a do Banskej Bystrice prišiel až vo veku 46 rokov z poverenia rímskeho pápeža Pia VI. a uhorskej kráľovnej Márie Terézie ako prvý biskup novozriadeného biskupstva. Jeho osobnú knižnicu tvorí 185 zväzkov tlačí 17.-19.storočia. Sú bohato zdobené medirytinami známych umelcov.

Stál pri vzniku Banskobystrického biskupstva
František Berchtoldt sa narodil v Trnave 24. júna 1730 rodičom Františkovi Berchtoldovi (Perchtholth) a jeho manželke Žofii. Pochádzal zo šľachtického rodu Berchtoldovcov z moravských Uherčíc (alebo tiež Ungerschitz). Po štúdiách v Trnave, Viedni a v Ríme sa vrátil do Uhorska a krátko pôsobil ako aulikus ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Čákiho. „Po rokoch pôsobenia na rôznych cirkevných pozíciách sa v roku 1761 stal na krátke obdobie rektorom Pázmánea vo Viedni. Práve Berchtold sa zaslúžil, ako delegát Ostrihomskej metropolitnej kapituly, o jeho opätovné obnovenie,“ vysvetľuje Janka Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK. V roku 1773 sa stal prepoštom Bratislavskej kolegiátnej kapituly. Rok 1776 sa stal historickým pre neho osobne i pre katolícku cirkev na území dnešného Slovenska. Pôvodné veľké ťažko spravovateľné územie Ostrihomského arcibiskupstva bolo po predchádzajúcich konzultáciách uhorského kráľovského dvora kráľovnej Márie Terézie a pápežského stolca rozdelené na štyri časti. Dňa 28. októbra 1776 bol Brechtold slávnostne uvedený do úradu banskobystrického biskupa v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici.

Kniha Sancti Aurelii Augistini Hipponensis Episcopi Opuscula Quibus Institutio z knižnice Františka Brechta je označená Brechtoldovou exlibris.jpg
Kniha Sancti Aurelii Augistini Hipponensis Episcopi Opuscula Quibus Institutio, ktorá je označená Brechtoldovou exlibris.

Platil ho zo svojich peňazí
Ako majetok dostalo nové biskupstvo bývalé ostrihomské arcibiskupské panstvo s kaštieľom vo Svätom Kríži nad Hronom a po zrušenej reholi jezuitov rezidenciu v Banskej Bystrici spolu s Kostolom
sv. Františka Xaverského, ktorý sa stal novou katedrálou biskupstva. Magistrát mesta Banská Bystrica mu daroval starú budovu banskej komory na rohu hlavného námestia a Lazovnej ulice. Dom bol nevyhovujúci a tak ho biskup Berchtold nechal zbúrať a v rokoch 1777-1782 dal na vlastné náklady postaviť novú dvojposchodovú budovu biskupskej rezidencie. Avšak dlho sa z nej netešil – už začiatkom mája 1783 zhorela spolu s knižnicou a archívom počas obrovského požiaru, ktorý zachvátil Banskú Bystricu. „Aj napriek tejto udalosti biskup Brechtold odmietol ponuku panovníka Jozefa II., aby sa chudobné bystrické biskupstvo spojilo so spišským alebo rožňavským biskupstvom. Rovnako tvrdohlavo odmietol i uvoľnené biskupstvo v Győri a opäť v rokoch 1786-1787 investoval vlastné peniaze na opravu zničenej rezidencie. Sám sa nasťahoval do zrekonštruovaného letného biskupského sídla vo Svätom Kríži nad Hronom, kde potom sídlili banskobystrickí biskupi až do roku 1943,“ spresnila J. Cabadajová.

Investoval aj do duchovného „chlebíka“
Berchtold sa usiloval aj o duchovný rast svojho biskupstva. V rokoch 1778 – 1785 sám zvizitoval celé svoje biskupstvo, dištrikt za dištriktom. V snahe priblížiť duchovenstvo bežným ľuďom zriaďoval nové farnosti a miestne kaplánky, ktoré sa po určitom odskúšaní a prehodnotení mali stať plnohodnotnými novými farnosťami. Založil základinu na podporu chudobných kostolov, kňazov, učiteľov a konvertitov a snažil sa všemožne pomáhať chudobným a chorým. Na sklonku života mal sám Berchtold podlomené zdravie. Zomrel vo Svätom Kríži nad Hronom 14. augusta 1793 vo veku 63 rokov. Pochovaný bol v presbytériu starého Kostola sv. Kríža, neskôr boli jeho pozostatky prenesené do biskupskej krypty pod terajším Kostolom sv. Kríža.

Po požiari sa zachovala len časť osobnej knižnice
Popri všetkých materiálnych a duchovných vkladoch zanechal František Berchtold svojmu novému biskupstvu aj svoju osobnú knižnicu, ktorá bola akiste jadrom novej biskupskej knižnice pri jeho nástupe na biskupský prestol. Veľká časť osobnej knižnice padla spolu s knižnicou a archívom biskupstva za obeť požiaru z roku 1783, časť z knižnice sa pravdepodobne podarilo zachrániť a zachovala sa spolu s novobudovanou knižnicou ako pozostalosť po Berchtoldovej smrti v biskupskom kaštieli vo Svätom Kríži nad Hronom. Odtiaľ mohla byť jej časť v 40. rokoch 20. storočia spolu so sídlom banskobystrického biskupa presunutá do biskupskej rezidencie v Banskej Bystrici. Tiež je možné, že časť Berchtoldovej knižnice sa stala už krátko po založení diecézneho seminára v Banskej Bystrici v roku 1807 súčasťou seminárnej knižnice.

Zvyšok režim zničil
V 50. rokoch 20. storočia bol znárodnený biskupský kaštieľ vo Svätom Kríži nad Hronom a bola zničená zvyšná časť biskupskej knižnice Banskobystrického biskupstva – spálením, zošrotovaním a pod. „Niekoľko jednotlivín z osobnej knižnice prvého banskobystrického biskupa je zmapovaných vo farských knižniciach a nespracovanej biskupskej knižnici, ktoré boli deponované v Diecéznej historickej knižnici biskupa Dr. Štefana Moysesa v Kláštore pod Znievom, neskôr presťahované do Badína. Torzo Berchtoldovej knižnice sa v 50. rokoch 20. storočia dostalo do Martina, kde bolo rozptýlené v základnom fonde Slovenskej národnej knižnice a jeho uloženie nebolo vždy pre knihy vyhovujúce. Toto sťahovanie a nevhodné uloženie zanechalo na knihách značné stopy,“ dodala odborníčka z SNK.

Kompletnú zdigitalizovanú knižnicu nájdete:
1. Historická knižnica Františka Berchtolda
2. Historická knižnica Františka Berchtolda