Historická knižnica Dušana Makovického: Andersenove rozprávky i Puškin v ruštine

Svojský publicista a prekladateľ Dušan Makovický (1866 – 1921) sa dostal do povedomia Európanov najmä ako blízky priateľ a osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého. Patril k silným propagátorom jeho filozofie nenásilia a pasívneho odporu. Dokonca ich objasnil aj mysliteľovi svetového významu Mahátmá Gándhímu. V Makovického knižnici, ktorú tvorí 137 zdigitalizovaných titulov, nájdeme najmä skvosty ruskej literatúry a na svoje si prídu aj znalci azbuky. 

Jeho meno je neodmysliteľne spojené s činnosťou slovenských tolstojovcov, ktorí sa sformovali v druhej polovici 80. rokov 19. storočia počas štúdia v Prahe na pôde spolku Detvan. Tu svojim krajanom čítali ukážky z prozaických, dramatických a iných diel L. N. Tolstého.
Makovicky_foto_1

Svojský D. Makovický bol okrem iného aj vegetarián, nefajčiar a prísny abstinet. Zdroj fotografie: Literárny archív SNK (sign. SM 4/66)

Pohŕdal úradmi a nezaujímali ho peniaze
„Mladého Makovického zoznámil s Tolstého tvorbou spolužiak a blízky priateľ Martin Kukučín. Myšlienky, filozofia a etický postoj ruského spisovateľa na neho veľmi zapôsobili a čoskoro si ich osvojil ako svetonázor a vlastné mravné princípy. Aj napriek tomu, že neodporovanie zlu násilím, veľmi voľný výklad evanjelia a pohŕdanie štátnymi a cirkevnými inštitúciami ho urobili v tej dobe dosť odlišným od bežných ľudí, on išiel vo svojich zásadách ešte ďalej. Stal sa vegetariánom, abstinentom a nefajčiarom,“ uviedla Jana Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK. Dokonca vykonával lekársku prax najskôr v Žiline a neskôr v Jasnej Poľane takmer úplne zadarmo, pretože ani peniaze neboli pre neho dôležité.

Lekár, vydavateľ i prekladateľ
V roku 1894 sa po krátkych pobytoch v Innsbrucku a Budapešti mladý lekár Makovický usadil v Žiline, kde si otvoril bezplatnú ambulanciu praktického lekára. Z jeho bytu sa čoskoro stalo celoslovenské stredisko tolstojovcov a podľa vzoru moskovského vydavateľa Posrednika založil edíciu Poučné čítanie (1896 – 1898). „Vyšlo v nej 18 brožúr, zväčša mravoučných, nábožensko-filozofických a beletristických Tolstého diel, pričom  Makovický preložil deväť z nich. Vydával aj preklady literárnych a publicistických textov Tolstého prívržencov. V roku 1894 preložil a vlastným nákladom vydal aj slávnu Kreutzerovu sonátu,“ doplnila J. Cabadajová.

Pre Tolstého bol sekretárom i svätcom
V roku 1904 sa stal osobným lekárom Leva N. Tolstého v Jasnej Poľane, kde sa stretol aj s Milanom Rastislavom Štefánikom. Svojmu učiteľovi, už v tom čase váženému spisovateľovi, sa stal nielen dôverníkom a „sekretárom pre zahraničie“, ale „svätým Dušanom Petrovičom“. Keď sa ráno 28. októbra 1910 Tolstoj rozhodol, že opustí rodinu i Jasnú Poľanu, zobudil svojho osobného lekára D. Makovického a bez bližšieho určenia trasy išli spolu hľadať pokoj a samotu. Po niekoľkých dňoch putovania ich cestu prerušil Tolstého zápal pľúc a v priestoroch železničnej stanice Astapovo dňa 7. (21.) novembra 1910 ráno Tolstoj zomrel. Keď vyšli informácie o jeho smrti v novinách, mnoho ľudí putovalo do Astapova
i Jasnej Poľany, aby miláčikovi národa vzdali poslednú úctu.

Makovicky_foto_2Makovický bol pre starnúceho spisovateľa L. N. Tolstého nielen priateľ, lekár a sekretár, ale pokladal ho za „svätého Dušana Petroviča“. Zdroj fotografie: Literárny archív SNK (sign. ST 97/80)

Odpor mu oplatili väzením
Po Tolstého pohrebe žil Makovický v Jasnej Poľane, kde zadarmo liečil chudobných mužíkov a ich rodiny. V pracovni mal množstvo kníh, novín, časopisov, výstrižkov, rukopisov a fotografií. Výber zo vzácneho obrazového materiálu poslal ešte v decembri 1910 balíkom bratovi Vladimírovi do Bratislavy. „Po vypuknutí prvej svetovej vojny Makovický a ďalších 42 ruských tolstojovcov podpísali – v duchu filozofie svojho učiteľa – verejný protest proti vojnovému besneniu. Okamžite ho zatkli a v rokoch 1914 až 1916 väznili v Tule,“ vysvetlila ďalej odborníčka na historické knihy a dokumenty J. Cabadajová. Na jar 1919 ochorel na škvrnitý týfus, pridružili sa ďalšie choroby. Do rodného Ružomberka sa vrátil vedno s manželkou M. K. Orechovovou po strastiplnej ceste až 21. novembra 1920. O necelé štyri mesiace neskôr, 12. marca 1921, skončil svoju životnú púť samovraždou.

Z bohatej zbierky ostalo len torzo
Z prameňov vieme, že Makovický si za života nazbieral oveľa väčšiu zbierku kníh, ako sa nám dodnes zachovala. Veľa cestoval, mal mnoho významných priateľov, ktorí mu knihy darovali, napr. Čechov, Čertkov a iní. „Vzhľadom na jeho životný štýl je logické, že sa nám jeho knižnica nezachovala ako celok. Najmä záver jeho života bol mimoriadne dramatický – väzenie, choroba, strastiplný návrat na Slovensko. Je preto nepravdepodobné, že by si so sebou niesol aj veľkú zbierku kníh. Zobral si len torzo – to, čo mu bolo mimoriadne drahé a vzácne a bolo zároveň ľahko zabaliteľné na ďalekú cestu domov do Ružomberka,“ zdôraznila J. Cabadajová. Aj preto väčšina jeho osobnej knižnice, ktorá sa nám dodnes zachovala, obsahuje najmä menšie ruské tlače – 146 zväzkov, t.j. 137 zdigitalizovaných titulov a 9 duplikátov drobných, zväčša brožovaných tlačí najmä z ruského vydavateľstva „Posrednika“. S redaktormi tohto vydavateľstva Pavlom Ivanovičom Birjukovom a Ivanom Ivanovičom Gorbunovom bol dlhoročným blízkym priateľom. Je pravdepodobné, že vlastnil všetky zväzky tejto edície Posrednika, nielen tie ktoré sa nám dodnes zachovali.

Nájdeme tu Dickensa i Lermontova
V jeho knižnici nájdeme aj drobné tlače z ďalších ruských vydavateľstiev, napr. Vydavateľstva M. V. Pirožkova, Kievskago otdela Rossijskogo obščestva, Knigopečatnaja „Kelet“, vydania Birjukova a podobne. Zachovali sa najmä diela ruských autorov, predovšetkým jeho obľúbeného Tolstoja, Gogoľa, Puškina a Lermontova a mnoho iných – Birjukova, Verigina, Leskova, Gorbunova, Naumova, Nikitina, Surikova, atď. Knižnica obsahuje aj diela svetových autorov, ktoré vyšli v Rusku koncom 19. storočia, napr. Charlesa Dickensa, rozprávky Hansa Christiana Andersena, Victora Huga, Guy de Maupassanta, lorda Byrona a ďalších. Mnohé obálky zachovaných tlačí ilustroval veľký ruský umelec Iľja Repin, s ktorým sa Makovický dobre poznal a nakreslil aj jeho známy kolorovaný portrét. Množstvo fotografického, obrazového a archívneho materiálu zo života Dr. Dušana Makovického nájdeme v Literárnom archíve SNK.

makovicky_dusan_list_gandhihoV Literárnom archíve SNK uchovávame aj mysliteľa svetového významu Maháthmu Gándhího, ktorý adresoval Dušanovi Makovickému. Indický vodca, ktorý sám vyznával  filozofiu nenásilia ďakuje Makovickému za to, že mu objasnil Tolstého postoje pasívneho odporu.

Zdigitalizovanú Makovického knižnicu nájdete na: https://onk.snk.sk/search?collections=608896

Postupne chceme odborníkom i verejnosti v Digitálnej knižnici SNK sprístupniť aj ďalšie vzácne historické knižnice.