Biele Vianoce z pohľadu storočných novín

Biele Vianoce vo filmoch i v reklame, sneh na adventných kalendároch, pohľadniciach a servítkach, Mikuláš na sánkach a dokonca vianočné svetre a ponožky s bielymi fliačikmi – z každej strany nám niekto vnucuje predstavu, že Vianoce jednoducho musia byť biele. Keď sa 24. decembra zobudíme a na okno nám bubnujú dažďové kvapky, zrazu najkrajšie sviatky roka stratia kus príťažlivosti a my sme sklamaní. Naozaj však naši prastarí rodičia zažívali len biele Vianoce? Skúsme nájsť odpovede v (nielen) storočných novinách, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica.

„Storočné noviny sú mimoriadne úspešný projekt Slovenskej národnej knižnice, ktorý sme spustili v roku 2014, v čase realizácie národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, a stále je čitateľsky i mediálne atraktívny. Čítaním o historických míľnikoch, starých kauzách, vynálezoch i bežných udalostiach sa vraciame v čase a máme pocit, ako by sme tie udalosti prežívali na vlastnej koži,“ uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

2019_12_18_Vas_1900 2019_12_18_VaS_1912
Stavanie ľadových sôch v Tatrách bolo populárne už v roku 1912.
 in: Vlasť a svet, 1900, č. 1; Vlasť a svet, 1912, č. 4.

2019_12_18_LA_1 2019_12_18_LA_2
V albume Révayovcov (Literárny archív SNK) sú krásne zábery zasneženého Turca z konca 19.storočia.

Mrazy a fujaky bývali v októbri
V novinách a časopisoch, ktoré vychádzali v Uhorsku, sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov a zanietencov. Až po roku 1900 sa v Slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav.
2019_12_18_VaS_1890-2 2019_12_18_VaS_1890_1 2019_12_18_VaS_1890-3
Sklamanie tesne pred Vianocami – to poznáme aj dnes. Ale taký extrém, aby celé more zamrzlo, sa nám dnes zdá už nemožné. V polovici 19. storočia merali teplotu v  stupňoch Réaumura (° C = ° Ré : O,80000) in: Vlasť a svet, 1890, č. 1.

Mrazy ale aj fialky navôkol
Pátranie výhradne po bielych Vianociach na Slovensku začneme až pred 173 rokmi a to v Orlovi tatranskom. Dozvedáme sa, že zima 1846 bola krátka a slabá, ale práve 24.12. (Kračún alebo Dohviezdnij deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25.12. píšu, že v Ľvove mesto zriadilo „teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť.“ Tesne pred Kračúnom sa v Krakove na Visle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie. Hoci by sa o všetkých 173 sviatkoch dalo napísať, čím boli pre našich predkov výnimočné, vyberieme len to skutočne najzaujímavejšie.
2019_12_18_Obzor_1878Príroda je jednoducho nevyspytateľná – aj v minuosti sa vedelo počasie s ľuďmi pohrať. Stalo, sa že, miesto čečiny mali na Štedrý večer vo vázach ratolesť a v miske jahody. in: Obzor, 1878, č. 4

2019_12_18_tabulka_1

Dlho pátrať nemusíme, vraj medzi 22. novembrom 1855 a 28. februárom 1856 bolo veľa snehu a Slováci mali 75 nocí, kedy mrzlo a 52 dní, počas ktorých maximálna denná teplota nevyšla nad 0 °C.  Keď sa teda Ľudovít Štúr v Modre na poľovačke 22. decembra 1855 postrelil, zima bola mrazivá.
2019_12_18_SN_1858
Naopak, prvý sviatok vianočný 1857 po Gemeri poletovali včely, kvitli kvety a ani najstarší obyvatelia si veru nespomenuli, kedy mali naposledy takéto sviatky. in: Slovenské noviny, 1858, č. 4 
.

U nás holomrazy a v Indii sneh
Vianoce rok 1858 sa stali pamätnými ukrutnými holomrazmi, ktoré trvali od Lucie až do Nového roku 1859. Z USA prichádzali správy o mrazoch až do – 30 °C a vraj v Afrike a Ázii, kde ani najstarší živí sneh nevideli, boli mrazy a sneh. Rovnako v Indii snežilo a mnoho ľudí zamrzlo, pretože nemali dostatočne teplé oblečenie ani úkryty.
2019_12_18_tabulka_2

Sviatky zimy 1868 boli síce bez snehu, ale pamätnými sa stali vďaka búrke a orkánu, ktoré sa prehnali 28. 12. 1868 severným Slovenskom od Javoriny cez Turiec až po Prešov. V Banskej Štiavnici vyvrátila
3 000 jedlí, v susedných Čechách vraj knieža Schwarzenberg prišiel o 3 000 000 stromov aj s koreňmi. Na rozdiel od letnej búrky sa počasie oteplilo, že podľa píšuceho učiteľa z Veľkého Slatína, mali 8 °C a „včely hraly jako na jar vo včeliene.“

2019_12_18_Obzor_1869
Dňa 3. januára 1869 bolo veselo aj vo včelíne v Novohrade a vlastne v celej strednej Európe: kvitli egreše aj orgován, fialky. Priam rozprávková neidylka – chýbala už len Maruška a jahodyin: Obzor, 1869, č. 4.

Vianoce 1870 a aj 1871 boli naopak mrazivé „až vianočné halelujah v ústach zamrzlo“ a krásne biele s hlboko zápornými hodnotami na teplomery.
2019_12_18_tabulka_3

Silvester naboso
Extrémne plusové teploty si pamätníci spojili aj s Vianocami 1872 – boli totiž kvetinami vyzdobené, kvitli púpavy a iné jarné kvietky, stromy pučali a 31.12.1872 vraj ľudia bosí chodili po uliciach. Obzor z 15.1.1873 prináša list z Banskej Štiavnice: „Naše vianočné a novoročné sviatky boli záhradnými kvetinami ozdobené, ba i poľné kvietky, menovite pumpavu a jarné fialky, vidieť bolo na kopcoch v úslniach ležiacich. A samý deň Silvestra oteplilo sa tak mimoriadne, že bosích ľudí bolo vidieť,“ písal mešťan Matiáš Chrien.
Obzor_1873_č.2_15.jan_str.10
Sviatky zimy 1872 boli ozdobené jarnými kvietkami a nie preto, že by ich tak vyzdobili kvetinárky. In: Obzor, 1873, č. 2.

2019_12_18_SN_1873
Učiteľ z Kovaroviec k tomu pridáva aj vlastné poznatky o extrémne teplých zimách. in: Slovenské noviny, 2. 1. 1873.

Smutný, neveselý bol koniec roka 1875  – krátko pred Kračúnom totiž nastal silný odmäk, ktorý spôsobil veľké záplavy na mnohých riekach a kumulovali práve počas sviatkov. Na Silvestra však prituhlo až
do – 15 °C a snežilo.
2019_12_18_tabulka_4

Krásne filmové
Pre výrobcov reklám a filmu by práve Vianoce 1885, 1886 a 1887 boli ideálne – boli totiž kalamitné: na nový rok (1.1. 1886) mali v Skalici dvojmetrové záveje a ľudia sa museli odhrabávať a uvoľňovať cesty lopatami.
2019_12_18_VaS_1886Kalamita v roku 1886 vyzerala troška inak, ako dnes, ale ľuďom narobila rovnaké starosti. in: Vlasť a svet, 15. 1. 1886.

December 1887 bol ešte belší – vlaky meškali z Viedne aj z Pešti a naopak, do týchto miest sa nedalo dostať z celej monarchie a teplota? Nuž, na Štedrý slnečný deň namerali v Košiciach – 23 °R (- 28 °C). Len čo sa gazdovia dôkladne nachystali na snehové prívaly, prišla zima 1888 – bolo také teplo, že v Oslanoch vraj ľudia chodili na Silvestra bosí. Aj Vianoce 1890 sa zapísali do kroník – aspoň v Pešti určite: radní páni vraj išli zbankrotovať na mužoch, ktorým museli platiť za odpratávanie snehu z ulíc, aby sa po nich dalo ísť pešo i koňmi.
2019_12_18_tabulka_5

 

2019_12_18_VaS_1899
Vo Vlasti a svete z 31.12.1899 píšu, že túto zimu je „ľadu všade dosť“, ale čistého veru len na Štrbskom plese je najviac. A tak si viedenský dvor dal doviesť „tisíc centov ľadu“, čo je v prepočte  100 ton. in: Vlasť a svet, 31 .12. 1899.

2019_12_18_tabulka_6

2019_12_18_VaS_1892Tak toto dôverne poznáme aj v 21. storočí – tesne pred cieľom sa naše nádeje rozplynú. in: Vlasť a svet, 1. 1. 1892.

Nové storočie prišlo s teplom
Zo storočných novín vieme vyčítať, že prvá dekáda 20. storočia sa niesla v znamení pomerne teplých sviatkov.
2019_12_18_tabulka_72019_12_18_SN_1900
Už pred 120 rokmi sa vedci zamýšľali nad tým, že podnebie sa v Európe zmenilo. Čo by povedali naň dnes? in: Slovenské noviny, 9. 1. 1990.
2019_12_18_tabulka_82019_12_18_ST_1919Zima roku 1918 už síce bola prvou „mierovou“, pre chudobných ľudí a vydrancované krajiny bola požehnaním. Tuhá zima by totiž kvôli nedostatku surovín znamenala mnoho ďalších obetí. in: Slovenský týzdenník, 10. 1. 1919.

Milí naši používatelia, veríme, že toto vianočné čítanie vnieslo trocha oddychu do vášho uponáhľaného adventného obdobia. A ak sa na Štedrý deň prebudíte do upršaného rána, spomeňte si, že ani našim predkom Perinbaba nepriala každé Vianoce. Slovenská národná knižnica Vám praje, aby Vaša vianočná nálada nebola ovplyvnená prípadným nepriaznivým počasím! :-)

UPOZORNENIE: Článok vznikol na základe údajov z novín daného obdobia. Nemusia sa zhodovať s údajmi profesionálnych meteorológov.