Láska a zamilovanosť sa týkajú každého z nás. Nevyhli sa ani najznámejším „velikánom“ dejín našej literatúry. Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú originály ľúbostných listov Andreja Sládkoviča, Ľudovíta Štúra, Pavla Országha Hviezdoslava či Jozefa Miloslava Hurbana.
ANDREJ SLÁDKOVIČ (1820 – 1872)
Osudovou láskou a družkou na ceste životom evanjelického kňaza, básnika a autora Maríny Andreja Sládkoviča (Andreja Braxatorisa) bola Antónia Júlia Sekovičová. Svadbu mali 15. septembra 1847 v Hronseku.
Družka moja srdečná!
Vprostred veselých tvárí, šumných spevov a mladistvých žartov, či spomenieš si Ty časom na druha Tvojho? Spomenieš si hádam aspoň teraz, keď posolkyňu moju uvidíš. (…)
Myslíš Si, hádam, čo robí večný druh žitia Tvojho? Čo by robil? Sedí a díva sa na hodiny, ako sa pohybujú a pomaly vedú ho k zlatej bráne nádeje jeho: teší sa zakaždým, keď jedna z nich odbije a myslí o tom, ako by všetky hodiny sveta napraviť mohol, aby za minútu dva týždne prebehli a potom naveky zastali. Ale nechce sa mu to podariť, a preto nepokoj sedáva na srdci jeho. (…)
List Andreja Braxatorisa Sládkoviča Antónii Júlii Sekovičovej (LA SNK, sign. M 94 B 24)
ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 – 1856)
Srdce Ľudovíta Velislava Štúra si získala mladá, krásna a vzdelaná Adela Ostrolúcka, ktorá ovládala päť cudzích jazykov. Keď 18. marca 1853 Adela vo Viedni podľahla zákernej chorobe, Ľudovít jej venoval báseň. Po jej smrti sa o svojom vzťahu k nej vyjadril v liste priateľovi Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi slovami: „Bol to zvláštny tvor, viac duch ako telo, vzdelanosti a šľachetnosti neobyčajnej, a lásky k nám, ako i z jej písomných pamätníkov vidno, najvrelejšej. Taký tvor sa riedko rodí, a ešte redšie vychová, určený viac Bohu ako svetu….“
Uvädnul si prenáhlo, kvet,
Ty pekný kvet Hrona,
V duši tej svet opúšťala
V láske, viere k svojím stála,
Zbožná Antigona.
(…)
Báseň O. O. venovaná Adele Ostrolúckej (LA SNK, sign. 26 C 1)
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV (1849 – 1921)
Básnik Pavol Országh Hviezdoslav sa zamiloval do Heleny Ilony Novákovej. Ich úprimný vzťah pretrval celý život. Bol vraj taký nesmelý, že svoju milovanú požiadal o ruku písomne – samozrejme, list bol adresovaný jej otcovi. Keď básnik veľmi zriedka vycestoval z rodnej Oravy do sveta, takmer denne posielal svojej manželke pozdravné karty.
Trápi ma veľmi, že tak nepíšeš. Dnes už po druhý raz bol som na pošte – a darmo. Obávam sa, že sa Vám niečo prihodilo. Alebo tak neriadne by Ti dochodily moje karty? Ja aspoň píšem Ti každodenne, niekedy i viac ráz; a predsa od Teba dostal som po teraz iba jeden jediný list, ten ešte od 9/7. (…)
Pozdravná karta P. O. Hviezdoslava manželke Helene Ilone Novákovej (LA SNK, sign. 70 D 15)
JOZEF MILOSLAV HURBAN (1817 – 1888)
Srdce spisovateľa a národovca Jozefa Miloslava Hurbana patrilo Aničke Jurkovičovej, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Anna Jurkovičová bola vzdelaná, inteligentná, odvážna a veľmi pekná. Zaujala nejedného muža a boli do nej zaľúbení aj viacerí Štúrovi študenti. Jej prirodzená inteligencia, odvaha a vrelý vzťah k národu našli odozvu u Hurbana a vzájomná úcta a obdiv prerástli do lásky. Z ich manželstva sa narodilo päť synov a štyri dcéry.
Anička moja, anjel môj!
Píšem Ti po dlhom mlčaní. Daj Boh, aby Ťa tieto riadky našli v dobrom zdraví, Teba i synka i všetkých Vás, na ktorých si tak často spomínam. Nevídané a neslýchané sa vo svete dejú veci. (…)
Pán Boh Ťa opatruj, duša moja. Pozdravujem a bozkávam aj Danka, Julku, Miloslava. Pán Boh Vás všetkých ochráň. S Bohom! Moja duša, ľúb ma ako Ťa ja večne ľúbimTvoj Miloslav
TEXT : Takto písal Jozef Miloslav Hurban svojej Aničke Jurkovičovej. (LA SNK, sign. M 23 CH41)