Každoročne si 26. februára pripomíname výročie narodenia kultúrneho historika, filológa, archivára, bibliotekára a správcu Slovenskej národnej knižnice (SNK) Antona Augustína Baníka (1900 – 1978). Jeho knižnica, obsahujúca 50 tisíc zväzkov, sa stala najväčšou osobnou knižnicou v správe SNK. Okrem toho mu vďačíme za navrátenie pôvodných matičných zbierok z Maďarska, ktoré boli vyvezené koncom 19. storočia, za uchovanie a organizovanie fondov Matice slovenskej a za vybudovanie dnešného Literárneho archívu SNK.
A. A. Baník sa narodil 26. 2. 1900 vo Valaskej, kde vyrastal pod patronátom miestneho farára Rudolfa Boboka, ktorý ho viedol k láske ku knihám a k hudbe. A veru, zanechal v ňom hlbokú stopu. Bol výborným žiakom a od roku 1909 pokračoval v štúdiu na gymnáziu vo Vacove. Už ako študent bol všestranný, aktívny a plodná. Mal mnoho záujmov.
Zhromaždil 100tisíc vzácnych exemplárov
Jeho životopis, uložený v LA SNK pod signatúrou 132 C I 4, 8, končí v roku 1936. Pracoval v Matici slovenskej, získal doktorát a titul docent a v rokoch 1945 – 54 bol správcom Slovenskej národnej knižnice. Od roku 1956 mal problémy s ŠTB až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1971. Tieto roky boli pre Baníka ťažké, ale mimoriadne plodné. Venoval sa predovšetkým budovaniu a spracovaniu rukopisných zbierok v Literárnom archíve Matice slovenskej. Publikoval viaceré svoje výskumy o starobylosti slovenského jazyka, jeho pôvodnosť a odlišnosti od ostatných slovanských jazykov. Venoval sa biografickým portrétom osobností, ako napr. Bernolák, Fándly, Viktorin, Moyzes a iní. Osobitne sa zaoberal prvej národnej obrane Slovákov z roku 1728 a jej autorovi Jánovi Baltazárovi Maginovi. Baník počas svojho plodného života zhromaždil na naše pomery neobyčajne rozsiahlu a mimoriadne zaujímavú zbierku vzácnych kníh, hudobnín a rytín, ktorú niektorí odborníci odhadovali na 100 tisíc zväzkov. Už v roku 1960 sa rozhodol, že časť svojej zbierky daruje Matici slovenskej.
Daroval 50 tisíc zväzkov
V roku 1973 daroval Matici slovenskej pre Slovenskú národnú knižnicu 50 tisíc zväzkov a tým sa jeho zbierka stala najväčšou a najrozsiahlejšou osobnou knižnicou v správe Slovenskej národnej knižnice. Od roku 1975 bola uložená v dnešnom sídle Slovenskej národnej knižnice, na celom 10.poschodí a postupne bola triedená a spracovávaná. Kvôli nedostatkom priestorov však bola Baníkova knižnica presťahovaná a až v roku 2000 sa opäť začala spracovávať a to aj elektronicky.
Hral aj skladal hudbu
Knižná zbierka odráža jeho širokú škálu záujmov históriu, dejiny literatúry, filológiu, archivistiku, knihovedu, ale aj prírodovednú literatúru, umenie. Sám Baník sa aktívne venoval hudbe – interpretoval ju a sám skladal a vášnivo zbieral notový materiál. V Literárnom archíve SNK nájdeme pod signatúrou A XC/2 jeho notové záznamy, magnetofónové pásky, klavírne skladby, uverejnené ľudové piesne z Baníkových zápisov ako aj rukopisnú a tlačenú dokumentáciu o jeho vzťahoch s Bélom Bartókom. Najviac skladieb v zbierke hudobnín je od Franza Liszta – 322, Schuberta, Chopina, Bethovena, Mozarta, Dvořáka, Smetanu a iných svetových hudobníkov. Zo slovenských hudobníkov nájdeme najmä diela Mikuláša Schneidera Trnavského, Viliama Figuša Bystrého, Gejzu Dusíka a notový materiál zaoberajúci sa najmä ľudovou piesňou. Samostatnú skupinu tvorí zbierka vianočných a pastierskych piesní od Jarka Vodrážku. Početne zastúpené sú muzikologické, teoretické diela, ktoré sú doplnené jeho vlastnoručnými poznámkami. Na základe týchto poznámok je evidentné, že všetky tieto knihy naozaj študoval a dopĺňal vlastnými poznámkami a komentármi.
Rytiny
Samostatnú skupinu tvorí aj zbierka rytín, ktoré sa našli úplnou náhodou. Neboli uložené ani autorsky, ani typologicky, len na okrajoch majú ceruzkou zaznamenané drobné poznámky, ktoré nám hovoria o tom, že pochádzajú z kláštorov, ktoré pôsobili na našom území do polovice 20. storočia. Takmer všetky zobrazujú výjavy zo života svätých, Ježiša Krista a Panny Márie. V polovici 20. storočia sa pravdepodobne v rámci konfiškácií cirkevného majetku dostali do Matice slovenskej a keďže v tom čase pre obrázky s náboženskou tematikou nebol v štátnej inštitúcii priestor, Baník sa ich zrejme pokúsil zachrániť a možno plánoval, že ich raz súkromne spracuje. Mnohé sa našli vložené v jednotlivých knihách. Ide o drevorezy, medirytiny, oceľoryty a litografie 17. až 20. storočia. Rytiny sú čiernobiele, farebné a viaceré sú neskôr ručne kolorované. Nájdeme tu diela českých rytcov – Birkhartovcov, Mansfelda, Jágra, Götza, Balzera, či Řebca, Berku a Řeháka. Najviac rytín pochádza z dielní nemeckých a rakúskych autorov napr. Dietela, Schmutzerovcov, Klauberovcov, Pfeffelovcov a ďalších. Pre nás sú zaujímavé aj rytiny od autorov, ktorí pochádzali z nášho územia alebo u nás istý čas pôsobili napr. Ján Blaške, A. A. Ehrenreich, Binder, či Sebastián Zeller (Cziller), ktorý bol žiakom Samuela Mikovíniho.
Tlače 16. storočia
Ich zoznam sa nájde v Generálny katalóg tlačí 16. storočia. Sú zapísané do Ústrednej evidencie historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov (HKD a HKF) na Ministerstve kultúry SR, čím sa zaradili medzi najvzácnejšie historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy na Slovensku. Nájdeme tu veľa zaujímavých titulov – antických a renesančných (Homéra, Ovídia, Vergília, Tacita, Cicera, Petrarku), filozofické diela (Aristoteles, T. Morus), diela reformácie (od Luthera, Calvina, Chemnitza) ako aj biblie latinská aj česká Biblia Králická šestidílna z roku 1579. Baník mal vo svojej zbierke aj dva exempláre neslávne slávneho Malleorum Quorundam Maleficarum z roku 1582, ktoré poznáme ako Hon (Kladivo) na čarodejnice. Dielo popisuje ako nájsť a rozpoznať čarodejnice, spôsoby ich mučenia a praktiky inkvizície.
Náboženstvo, jazyky i folklór
V knižnici sú mimoriadne početne zastúpené diela z teologickej literatúry zaoberajúce sa najmä vzťahom medzi náboženstvom a vedou, dejinami kresťanstva i nekresťanských náboženstiev, rádov a kongregácií, fond vo veľkom množstve obsahuje aj životopisy svätých a pustovníkov, tiež diela pastorálnej teológie, dogmatiky, biblie, ako aj práce s témou reformácie a následnej rekatolizácie. Z oblasti teológie máme až 60 titulov najstarších tlačí 16. storočia, okrem všeobecne známych a vyššie spomínaných diel Luthera, Melanchtona aj menej známe. Vedľa nich sú práce ateistickej literatúry. Veľmi bohato je zastúpená história, svetové dejiny, dejiny Uhorska, Rakúsko-Uhorska a najmä dejiny Slovenska a Slovákov. Docent Baník sa venoval najmä literatúre a jazykovede a aj preto tlače z tejto oblasti patria k najvzácnejšej časti zbierky a vidíme, že boli profesionálne vyberané. Je tu množstvo titulov, ktoré pojednávajú o vývoji slovenského jazyka, podrobne zachytávajú vývoj slovanských a európskych jazykov napr. Oratio de gente et lingva francica z roku 1572, gramatiky, jazykové učebnice, pravopisné príručky, slovníky a rôzne jazykovedné diela. Nájdeme tu mnohé diela krásnej literatúry – stredoveké legendy o rytieroch napr. o rytierovi Pontovi, o Melusíne, diela klasikov svetovej literatúry, množstvo diel slovenskej literatúry, diela týkajúce sa vývoja a histórie národných literatúr i rôzne biografické diela. Z oblasti literatúry je aj najstaršia kniha vo fonde Baníkovej knižnice – zbierka Giovaniho G. Pontana Liber amorum z roku 1518. K najstarším v tejto skupine patrí tiež dielo starovekého bájkara Ezopa z roku 1563, či Loci communes sententiosorum z roku 1543. Baník zhromaždil aj bohatú skupinu diel filozofických, ktoré zastupujú všetky etapy vývoja filozofie od staroveku až po súčasnosť. Nájdeme tu viaceré diela Aristotela, Demokrita, Kanta, Voltaira, Feuerbacha, ale aj diela slovenských filozofov. Zozbieral takmer kompletné dielo T. G. Masaryka a Cicera. Okrem filozofie je tu množstvo diel z psychológie, logiky, etiky, politológie, ekonómie, práva, vojenstva, národopisu, folkloristiky, ale aj práce týkajúce sa rómskej otázky, osvietenských reforiem a diplomatické dokumenty a ich analýzy.
Baník pracoval ako knihovník a archivár v Matici slovenskej a s jeho prácou súvisí aj početne zastúpená knihovnícka literatúra, práce o budovaní a vybavení knižníc, o vývoji československého kníhkupectva, o počiatkoch kníhtlače a vývoji písma. O širokom diapazóne záujmov Baníka svedčí aj množstvo diel z prírodných vied – astronómie, astrológie, kozmológie, fyziky, matematiky, biológie, botaniky, medicíny atď. Medzi najstaršie prírodovedné práce patria napr. Plinius, S.C.:Liber septimus Naturalis Historiae… ďalšie. Súčasťou fondu Baníkovej knižnice je aj fond trnavských vydaní (okolo 1000 k. j.). Baník im venoval osobitnú pozornosť predovšetkým počas svojho pôsobenia v Spolku sv. Vojtecha, kde pripravoval expozíciu k výročiu trnavskej univerzity.
Zoznam tlačí 16. storočia z fondu osobnej knižnice A. A. Baníka
Na záver ešte spomeniem, že okrem knižnice A. A. Baníka máme v SNK aj rozsiahly archívny materiál z pozostalosti A. A. Baníka v rozsahu 160 krabíc archívneho formátu a fond je spracovaný pod číslom 132 a prístupný bádateľom na štúdium. Okrem toho má časť Baníkovej pozostalosti v svojich zbierkach aj Literárne múzeum SNK, ktoré spravuje 320 dedikovaných tlačí, najmä separátov. Po Baníkovej smrti ich darovala jeho manželka.
Mgr. Janka Cabadajová
Odbor správy HKD a HKF
Slovenská národná knižnica