Z histórie Turčianskej záhradky


Kostolište, Dvorec, Kevice, Brčná – aj takéto názvy obcí a usadlostí v Turci nájdete na v zemepisných mapách a atlasoch 17. a 18. storočia. Hoci kedysi zažívali rozkvet, dnes už ostali len v spomienkach kroník – buď zanikli úplne, alebo splynuli s inými obcami.

Lúštiac nemecké, latinské, slovenské či maďarské starodávne písané texty historických fondov Slovenskej národnej knižnice, dozvedáme sa slovíčko po slovíčku rôzne zaujímavosti. Napríklad o obežníkoch v niekoľkých obciach, ktoré ľuďom zakazovali v nedeľu pracovať, zabávať sa, tancovať, ba dokonca aj tajne fajčiť v prielukách medzi domami.

Mošovská bosorka

Pred súdnou radou mesta Mošovce sa 26. apríla 1630 ocitla Wierka Kowaczka. Priznala sa k čiernej mágii a k tomu, že svojimi odvarmi uškodila 20 ženám z blízkych osád a dedín. Odvar z bolehlavu, prášok z gaštana i benedikta lekárskeho do piva svojim obetiam pridávala, ale aj iné praktiky používala Vierka Kovačka na to, aby „porobila“. Okrem toho, „vyznala, že na hrobiech brala s tou zemou a k tomu iné veci byli a tak jsem škodila.“ Ako skončila, sa zo spisu nedozvedáme. Ale keďže povestné Kladivo na čarodejnice už bolo dávno zavedené do praxe, zrejme jej život skončil v utrpení a bolestiach.

 LA_J_779_mosovska_bosorka_1a
Zápis súdnej rady mesta Mošovce z roku 1630 s Wierkou Kowaczkou (Literárny archív SNK, sign. J 779)

Prečítajte si zápis zo súdneho procesu:

LA_J_779_mosovska_bosorka_1a LA_J_779_mosovska_bosorka_2a

Beštia z Turian

V Turčeku rozčerila verejnú mienku v roku 1599 smrť zbojníka Michala Wolandta. Keďže richtár ani prísažní neohlásili jeho smrť úradom, zbojníkovu mŕtvolu dovliekli pred súd, dali na koleso a richtár s radnými dostali mastnú pokutu. Wolandt viedol lúpežný život a nebol pobožný, nemohol byť teda pochovaný ako kresťan.

LA_J_786_Wolandt_z_Turceka

Protocollum… z roku 1599 hovoriace o osude zbojníka Michala Wolandta z Turčeka
(Literárny archív SNK, sign. J 786)

V januári 1626 prestali povestné ruže kvitnúť aj zbojníkovi Andrejovi Kochilovi z Turian. Obvinili ho z vraždy 68-ročného Necpalčana Benického, ktorý bol osobným tajomníkom Františka II. Rákocziho. Odpis súdneho výroku vykresľuje Kochilu ako vraha a lúpežníka. S kumpánmi vypálil niekoľko domov a zavraždil niekoľkých ľudí, ďalších postrieľal. Porušoval božie prikázania – nepokradneš a nezabiješ a bol odsúdený na trest smrti. Ešte predtým však bol podrobený za prítomnosti mestského richtára, kapitána a iných predstaviteľov verejného života mučeniu. „Mučený vypovedal pravda, všetko, čo chceli, lebo podrobili ho i „strarcher torture“ – teda mučeniu vyššieho stupňa. To mohlo zahŕňať mučenie rozžeravenými kliešťami, ktoré sa v písomnosti spomínajú. Nuž, akú požičaj, takú vráť…”

LA_J_746_kachila_z_Turian

Odpis súdneho výroku nad Adamom Kochilom z Turian z roku 1626 (Literárny archív SNK, sign. Z 746)

Babka a dedko Jána Jesenia

Dokladmi o predkoch Jána Jesenia, politika, lekára a vykonateľa prvej verejnej pitvy, sa môže popýšiť obec Rakovo. On sám sa síce narodil už v poľskej Wroclavi, ale jeho babka z otcovej strany bola Barbora Rakovská z Rakova a dedko Štefan Jesenský z Veľkého Jasena. Ich syn Baltazár sa okolo roku 1567 vysťahoval do Poľska, kde sa jemu a jeho manželke Marte Schillerovej narodil v roku 1566 malý Janko – budúci „prvý verejný patológ“.

Rakovo_2819_1964

Rakovo na historickej pohľadnici z roku 1926 (Literárny archív SNK, sign. 2819/1964)

Valaška za uchom

Neďaleko Valče sa rozprestiera majer Brčná, dnes známy najmä medzi rybármi. Zmienku o ňom nachádzame v dokumente z roku 1667, kedy ho kúpil Juraj Hilko od svojho svokra. O necelých 50 rokov sa kvôli nemu vtedajší majitelia pobili až tak, že Ján Ladik zaťal Mikulášovi Rendekovi valašku do hlavy. „po tak mnohých zlých a uštipačných rečiach Rendekovi, opovážil sa valaškou na hlavu zaťať – ako sa dá znať z klobúku prijatého, áno i z krvi, ktorú ublíženému svedkovia hodnoverní dosvedčili. Za také ublíženie jak v rečiach tak v skutkoch učinených, tento Rendek žiada od Poctivého Práva sebe zadosť z tohto Ladíka učiniti,“ píše sa v dokumente. K útoku došlo v krčme po požití niekoľkých „trúnkov“.

LA_102-J-12_valaska_za_uchom-Rendek-Ladik_a

Zápis o incidente medzi bývalým a súčasným vlastníkom majera Brčná z roku 1714.
Výsledkom sporu bola valaška v hlave (Literárny archív SNK, sign. )

Rabovačky v Jazernici

Moškovec, Jazernica i neďaleká osada Markovice mali okolo roku 1758 tú smolu, že padli do oka Jakubovi Medovarskému a jeho lúpežnej bande. Miestni mierumilovní obyvatelia sa im zrejme zdali bohatí, pretože ich vytrvalo prepadávali, rabovali a bili.

Turiec na historických mapách

mapa_turiec_1804_Korabinsky

Mapa Turca od Jána Mateja Korabinského - kartografa, pedagóga, novinára atď. – jednoducho jednej z najuniverzálnejších osobností 18. storočia. Táto mapa Turca je z jeho Príručného atlasu Uhorského kráľovstva (1804) Ide o ekonomicko-geografické 858-stranové dielo, obsahujúce stručný opis Uhorska a detailnejší opis jeho topografických, demografických, etnických ako aj hospodárských pomerov. Obsahuje taktiež register nemeckých miestnych názvov, register slovenských, chorvátskych a rumunských názvov miest a obcí a jednu mapu v prílohe.

mapa_turiec_1735_bel

Autormi druhej a pomerne známej mapy oblasti Turčianskej župy, sú Matej Bel z Očovej – najznámejší polyhistor a Samuel Mikovíny – zakladateľ modernej slovenskej kartografie. Spolu vydali Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica, 1735-42). V 2. zväzku sa nachádza mapa Turčianskej župy.

Zaujímavosťou je, že v encyklopédii sa Turčianska župa nachádza hneď za Bratislavskou, t.j na čestnom druhom mieste. Zrejme to vyplývalo z osobných vzťahov Mateja Bela k Turcu – mal napríklad veľmi dobré vzťahy s vtedajším županom Petrom (II.) Révayom a tunajším rodákom Eliášom Wanyeczim, sekretárom na dvore Karola VI.

Turiec v dokumentoch a na historických fotografiách z fondov Literárneho archívu SNK

LA_C_762_listina_1516_vrutky_a

Listina z roku 1516 o delení majetku medzi Komorovskými a Majténiovcami, kde sa spomínajú Vrútky (Literárny archív SNK, sign. C 762)

LA_C_770_olejkari

„Živnostenský list“ olejkárov z Turca okolo roku 1770 (Literárny archív SNK, sign. C 770)

sklabina_r_1906_6312_1981 Sklabina_123_1956

Sklabinský hrad na pohľadniciach (Literárny archív SNK)

 

martin-1881-poziar

Jeden z najstarších záberov z mesta Martin, pochádza z roku 1881, keď v meste vypukol požiar

cigani-Martin

Pohľad na tzv. cigánske obydlie, ktoré v začiatkoch 20. storočia stálo na tzv. Všivavom vŕšku (kopec nad ZŠ Jahodnícka, Literárny archív SNK)

martin-1890-namestie1

Pohľad na námestie a pešiu zónu mesta Martin z rokov 1890 a 1900

martin-1900-namestie

povoden-vrutky

Povodeň z roku 1925 v okolí vrútockej stanice  – pani pláva na dverách a chlapci sa tvária, akoby nič:-))

mosovce-1900 mosovce-1901

Takto vyzeral mošovský jarmok v rokoch 1900 – 1901

ZDROJ: Literárny archív SNK