Wilsonovo mesto alebo Krásavica na Dunaji?

Milý čitateľ, milá čitateľka,
marec je plný významných výročí, ktoré sa viažu k osobnostiam či udalostiam – SNK Vám dnes ale ponúka možnosť pripomenúť si výročie jedného mesta. Mesta, ktoré stanica CNN zaradila do zoznamu šiestich najfascinujúcejších pohraničných miest v Európe. Viete, kde leží Wilsonovo mesto (podľa prezidenta USA, W. Wilsona), Mesto Mieru (titul udelený Svetovou radou mieru – WPC) alebo inak Krásavica na Dunaji? Ak nie, nevadí, pretože toto mesto malo vo svojej bohatej histórii veľa pomenovaní a od roku 1919 ho oficiálne voláme Bratislava. Prijmite preto naše pozvanie na historický exkurz menami a zobrazeniami Bratislavy prostredníctvom fondov SNK.

Veduta Bratislavy z r. 1593

Veduta Bratislavy (Pisonium; Posonium; Pressburg) z roku 1593
s vyobrazením rieky Dunaj a Bratislavského hradu.

Jedno z najstarších známych znázornení mesta známeho pod trojicou mien:
Pressburg (nemecky) – Poszony (maďarsky) – Prešporok (slovensky), pochádza z obdobia okolo roku 1593. Ide o vedutu – kolorovanú medirytinu Bratislavy (Pisonium; Posonium; Pressburg) s vyobrazením rieky Dunaj s dominantou Bratislavského hradu. Autorom predlohy je holandský majster Joris Hoefnagel (1540-1600) a vyryl ju jeho syn Jacob Hoefnagel (1575-1630). Z dielne týchto majstrov pochádzajú aj rovnako známe veduty Prahy, Viedne, Brna, Krakova a ďalších európskych miest. V Konzervačnom fonde SNK sa veduta nachádza pod označením OSA 437 Slovenská národná knižnica v Martine.

Kým sa ale v histórii dostaneme až do 16. storočia, keď Bratislava bola hlavným mestom Uhorska a zároveň aj korunovačným mestom panovníkov z rodu Habsburgovcov (v rokoch 1563 – 1830 tu bolo korunovaných 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovských manželiek), vysvetlime si aspoň v skratke ako ju naši predkovia volali.

805 Uratislaburgium / Wratisslaburgium, Pisonium (po latinsky) podľa zápisov bavorského letopisca Aventina zo 16. storočia dalo roku 805 moravské knieža Uratislaus (prepis Vratislav) postaviť na mieste zničenej rímskej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nazval podľa svojho mena.

okolo roku 850 Istropolis (z gréčtiny, Istros – Dunaj, polis – mesto) názov z obdobia christianizácie, ktorý neskôr používali aj humanistickí vzdelanci 15. storočia – napríklad kráľ Matej Korvín ho použil v názve univerzity Academia Istropolitana (1465 – 1491).

9. storočie Braslavъ – ide o rekonštruovanú stredovekú slovanskú formu názvu podľa slovanského kniežaťa Braslava, vyjadruje vlastnícku formu Braslavov (základ mena – brati znamenal „bojovať“).

907 – zo zápisov o bitke medzi Bavarmi a maďarskými kmeňmi sú známe pomenovania Braslaverspurch (stratené Anales Juvavenses antiqui, Aventinus) a Brezalauspurc (Salzburské anály – Annales Juvavenses maximi, ide o 1. doložený súdobý názov). Kým staršie pramene odvodzujú názov od Braslava, novšie pramene uvádzajú pôvod názvu od Preslava, zrejme tretieho syna kniežaťa Svätopluka (anály Altahenses z 12. storočia pri roku 1052 uvádzajú názov Preslawaspurch). Záznamy z tohto obdobia často zamieňali písmená P a B v rakúskych a bavorských menách. Polemiky pri pôvode názvu mesta však nie sú ojedinelé ani neskôr.

Po roku 1000 uhorský kráľ Štefan I. razil mince s názvom Preslav(v)a Civitas (latinský názov pre Hrad Preslava / Bratislava) v kruhopise.

Slávni kronikári zaznamenali názvy mesta odvodené aj od slovanského kniežaťa Božana (podľa etymologického výkladu mena Božan od Jána Stanislava (1982, s. 8), knieža žilo pred rokom 950):
„castrum Bosan, quod et Bresburg“ – Otto Frisingengis, 1108
Bassan / Massan  – arabský geograf Idrisi, 12. storočie
Possen / Pozzen – Kosmas, 12. storočie, ale známe sú aj pomenovania Bossen (1108), Bosonium (1146), PosonPosonium (13. a 14. storočie).

Pohľad na Bratislavu a hrad z roku 1649 od severu      Pohľad na Bratislavu a hrad z roku 1649 od severu (podľa rytiny M. Meriana).

1042 – zápis Hermana Contr., ktorý interpretuje P. J. Šafárik vo svojich Slovanských starožitnostiach (1837, s. 831): „Ve Slovácích město Brecisburg, t. Bracislaw, č. Brecislaw an. Brětislaw, nyní Prešpurek, 1. 1042 u Hermanna Contracta se připomíná“. Zo zápisu P. J. Šafárik odvodil aj pôvod názvu mesta od českého kráľa Břetislava I. Historicky síce mylná interpretácia (neskôr vyvrátená jazykovednými výskumami), tak inšpirovala generáciu štúrovcov, aby popri Prešporku (už od r. 1773 Pressporek) mesto nazývali aj Brětislaw / Brětislawa nad Dunajem / Tatranská Vratislava od r. 1843 po kodifikácii spisovnej slovenčiny Braťislava (nad Dunajom).

Pre mesto v období 19. storočia sú typickým znakom jeho trojjazyčnosti aj jeho tri názvy: Pressburg (nemecky) – Poszony (maďarsky) – Prešporok (slovensky), ktoré pretrvali až do začiatku 20. storočia.

Pohľad na Bratislavu z hradu

Pohľad na Bratislavu z hradu

1919 – po vzniku 1. Československej republiky vládne nariadenie o pomenovaní mesta zaviedlo názov Bratislav. Keďže ale koncovka –av je česká, názov bol neskôr upravený a 27. marca 1919 – Úradné noviny Župy prešporskej č. 13 publikovali rozhodnutie o ustálení používania názvu Bratislava.

Od roku 1919 teda Bratislavu Bratislavou nazývame.

Skúsme si preto aj prostredníctvom historických pohľadníc z fondov Literárneho archívu SNK pripomenúť ako v tomto období naša metropola vyzerala.

Budova Slovenského národného  divadla v BratislaveBudova Slovenského národného divadla v Bratislave. Pohľadnica prešla poštou v roku 1908.  Mostová ulica v Bratislave, v popredí hotel König von UngarnMostová ulica v Bratislave, v popredí hotel König von Ungarn. Pohľadnica prešla poštou v roku 1910. Stará tržnica v BratislaveStará tržnica v Bratislave. Pohľadnica prešla poštou v roku 1912.

Bratislavský hrad s okolím, v popredí nábrežie Dunaja

 Bratislavský hrad s okolím, v popredí nábrežie Dunaja. Pohľadnica prešla poštou v roku 1915.

Bratislavský hrad a okolie

Bratislavský hrad a okolie. Pohľadnica prešla poštou v roku 1915.

Kossuthovo námestie (dnes Hviezdoslavovo námestie) v BratislaveKossuthovo námestie (dnes Hviezdoslavovo námestie) v Bratislave. Pohľadnica prešla poštou v roku 1918. Budova Reduty v Bratislave. Fotograf: A. Chytil, PrahaBudova Reduty v Bratislave. Fotograf: A. Chytil, Praha. Pohľadnica prešla poštou v roku 1921.

Budova Štátneho reálneho gymnázia v Bratislave

Budova Štátneho reálneho gymnázia v Bratislave. Pohľadnica prešla poštou v roku 1923.

Bibliografia:
HORVÁTH, V. – LEHOTSKÁ, D. – PLEVA, J. 1982. Dejiny Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1982. 478 s. sign. snkSB 35 113 D1
LEHOTSKÁ, D. – LEHOTSKÝ, V. et al. 1992. Dejiny Bratislavy I : Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave I. Bratislava : Bratislavská informačná služba, 1992. 207 s. ISBN 80-85127-10-5. sign. snkSC 86847 1/1
STEINHÜBEL, Ján. 2004. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 576 s. ISBN 80-224-0812-3. sign. snkSC 119713 D2