Vyznaj lásku ako Hurban! – Prepis jedného z viac ako 100 listov adresovaných Aničke Jurkovičovej

K 4a_15
Srdce evanjelického kňaza, spisovateľa a jedného z hlavných organizátorov národného hnutia v rokoch 1848 – 1849 Jozefa Miloslava Hurbana (1817 – 1888) patrilo Aničke Jurkovičovej, ktorá sa neskôr stala aj jeho manželkou. Prečítajte si jeden z viac ako sto listov Jozefa Miloslava Hurbana adresovaných Anne, ktoré sú uložené v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice (SNK).

Divadelná ochotníčka Anna Jurkovičová bola vzdelaná, inteligentná, odvážna a veľmi pekná. Zaujala nejedného muža a boli do nej zaľúbení aj viacerí Štúrovi študenti. Jej prirodzená inteligencia, odvaha a vrelý vzťah k národu našli odozvu u Hurbana a vzájomná úcta a obdiv prerástli do lásky. Napriek nesúhlasu okolia s ich zväzkom Hurban videl v ich manželstve priaznivé prostredie pre národnú prácu. Anička mala pre svojho manžela nielen pochopenie, ale ho aj aktívne podporovala a stála po jeho boku počas ťažkých chvíľ, kedy bol vyhlásený za vlastizradcu a pansláva a bol na neho vydaný zatykač. Z ich manželstva sa narodilo päť synov a štyri dcéry.

Slovenská národná knižnica (SNK) v súčasnosti realizuje národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z fondov Európskej únie. Digitalizácia knižničných dokumentov z archívov SNK prebieha v špecializovanom pracovisku vo Vrútkach, ktoré je vybavené špičkovými modernými technológiami. Ukážky zdigitalizovanej ľúbostnej korešpondencie významných slovenských osobností, ako aj iných hodnotných a zaujímavých diel môžete nájsť na www.snk.sk alebo www.dikda.eu

Originál listu:

M 23 CH 41 - List 2 - 001  M 23 CH 41 - List 2 - 002

Prepis listu napísaného v Záhrebe, dňa 4. červenca 1848:

Anička moja, anjel môj!

Píšem Ti po dlhom mlčaní. Daj Boh, aby Ťa tieto riadky našli v dobrom zdraví, Teba i synka i všetkých Vás, na ktorých si tak často spomínam. Nevídané a neslýchané sa vo svete dejú veci. Kto by to chcel aj opisovať? Ja práve teraz na opisovanie nie som súci. Rád bych sa len tak s Tebou trocha pozhováral. Dostal som sa sem zdravý, a veselo v spoločnosti zhovorčivých Srbov, ktorí so mnou z Telčaku až sem išli. Chorvátsky snem menoval bána za diktátora, to jest za neohraničeného pána na čas tohto nebezpečenstva. On bude teda veliť samostatne. Zo všetkých strán sa prípravy robia. Maďari, ako počujeme, si vraj zúfajú. A veď aj majú za čo zúfať.

Ja som sa doteraz dobre mal vo zdraví, iba čo mi to prechladnuté ucho trochu galibu robilo, bol som totiž 2 dni skoro celkom hluchý na to jedno, ľavé ucho. Zavalil sa mi doňho celý hrbol. Teraz ale mi je už dobre. Budúcne Ti, duša moja, viac budem písať zo sveta novosti, teraz len tak s Tebou pobesedujem.

Posielam Ti 30 zlatých na Tvoje potreby. Keď si už taká opustená – nemaj aspoň nedostatok iný. Veď pán Boh premení utiekania naše v krásnejšiu budúcnosť. Dotrpieť málo musíme. Žalostná si nejeden raz, to viem, ako aj ja nad Tebou nejeden raz žalostím; lebo ja sa prebijem cez bríse a krútňavy života, ale Ty slabušká znášať musíš žiaľ a utrpenia. Len som rád ešte, že si na Morave, lebo Branko, ktorý prišiel predsa, mi hovoril, že jeden oficier, husársky Maďar, hrozne sa zastrájal na mňa, a keď nie mňa, že by aj Teba vraj zabil. Tam tie pľuhy budú riadiť škaredo do času!

Takých junákov, ako som tu videl, nevidel som ešte jakživ. (Severani) hraničiari sú ako levy a tigre, z tých jeden sa vezme na 10 husárov maďarských. Predivné sa vypravujú histórie o týchto ľuďoch. Teraz ale nestihnem nič vypravovať Vám. Ponáhľam, abych mohol čo skôr list oddať na poštu, lebo nechodí vždy peňažná pošta. Hneď ako dostaneš list i peniaze, uisti ma o tom, žes prijala, a napíš mi dačo o Apkovi. Branko hovorí, že sú už na Br. celkom prenesení a v Hlb. že je Moštenan. S pánom Bohom. Danko nech adresuje list na Karla Schuleka, Mitredacteur der „Novine Hervatsko-slav. dalmatinske“ in Agram. Bozkávam ťa aj Svetozára. Pán Boh Ťa opatruj, duša moja. Pozdravujem a bozkávam aj Danka, Julku, Miloslava. Pán Boh Vás všetkých ochráň. Tu všade Slovanstvo kvitnúť počína. Daj nám Bože dožiť čo skôr, aby sme to i o Tatrách mohli povedať. S Bohom! Moja duša, ľúb ma ako Ťa ja večne ľúbim

Tvoj Miloslav

Tu som od kníhkupca dostal peniaze, nech píše Danko Jarosl. Pospíšilovi, aby zotrel dlh, ví jak a peniaze poslal Tebe naňho. Nech mu píše vľúdne a položí na srdce môj stav terajší, žeby aspoň 30 zlatých on poslal, tak by si bola na čas opatrená. S Bohom!

Písal som Ti dva raz, či si dostala frankovanie listy? Jeden z Viedne a druhý z Telčaku? Oba som frankiruval.