Vysvedčenia slovenských osobností – Ako sa učili naši dejatelia? I

Ach, tá škola! Časy milé, zábavné, ale aj útrpné až otravné. Ani osobnosti nášho kultúrneho a spoločenského života neboli žiadnymi školopovinnými výnimkami a užili si dranie lavíc so všetkým, čo k tomu patrí. Práve v tomto čase, keď sa pred katedrou odohrávajú tuhé boje o lepšie koncoročné známky, prinášame vám v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (www.dikda.eu) pohľad do študentských výsledkov našich 19 dejateľov s 29 vysvedčeniami. Najstaršie vysvedčenie je 205-ročným jubilantom.

V prvom z troch dielov nášho seriálu si posvietime aj na spisovateľa, učiteľa a evanjelického kňaza Jána Chalupku (1791 – 1871), brata nemenej známeho Sama Chalupku. Rodák z Hornej Mičinej patril k príkladným žiakom a študentom.

Chalupka_K 5_2

Ján Chalupka, reprodukcia olejomaľby od neznámeho autora (LA SNK, K 5/2)

Vzdelanie získal nielen od svojho otca evanjelického farára Adama Chalupku, ale i počas štúdií v Slovenskej Ľupči, Brezne, Ožďanoch, Levoči, Prešove, Sárospataku či Jene. Na vysvedčeniach z gymnázia v Levoči z roku 1809 a lýcea v Sárospataku z roku 1813 je vidieť, že exceloval. Autor divadelnej hry Kocúrkovo (plný, pôvodný názov: Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali) mal nielen výborný pozorovací talent, no i bystrú myseľ.

 Chalupka_M 37 A 8 - 001  Chalupka_M 37 A 8 - 002

Vysvedčenie z Evanjelického a. v. gymnázia v Levoči, 11. 7. 1809 (LA SNK, M 37 A 8)

Školské vysvedčenie z lýcea v Sárospataku, 28. 6. 1813 (LA SNK, M 37 A 8)

Preto je pochopiteľné, že svoje vedomosti odovzdával ďalej ako pedagóg doma i vo Viedni. Kuriozita života zariadila, že Ján Chalupka na svojho o 20 rokov mladšieho brata Sama dohliadal ako pedagóg na lýceu v Kežmarku. Domovským sídlom sa preňho stala fara v Brezne a neoddeliteľnou súčasťou zhmotnených vedomostí vtipný, satirický a kritický pohľad na spoločnosť v podobe jeho diel, vydávaných aj anonymne.

Snaživých študentov 19. storočia dopĺňa starý otec spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského a architekta Dušana JurkovičaSamuel Jurkovič

Jurkovic_SJ 21_14

Samuel Jurkovič (1796 – 1873), dagerotypia (LA SNK, SJ 21/14)

Zrejme nikoho neprekvapí, že neskorší ľudovo-výchovný pracovník, organizátor družstevníctva, osvetový pracovník a učiteľ v jednej osobe nosil ako žiak na vysvedčeniach rodičom do Brezovej pod Bradlom dobré správy.

Jurkovic_M 23 U 28

Vysvedčenie z Evanjelického a. v. gymnázia v Banskej Bystrici, 29.  6. 1811 (LA SNK, M 23 U 28)

Pri pohľade na vysvedčenie je vidieť, že otcovi Anny Hurbanovej – Jurkovičovej, prvej slovenskej ochotníckej herečky, nerobila problémy náboženská výchova, maďarčina ani zemepis.

Úplne iný pohľad sa nám naskytne pri skúmaní školskej dochádzky jeho vnuka Svetozára Hurbana Vajanského.

Vajansky_K 23_81

Svetozár Hurban Vajanský (1847 – 1916) v roku 1865 v čase štúdia v Stendale (LA SNK, K 23/81)

Vo vysvedčeniach rodáka z Hlbokého je zastúpená takmer celá škála hodnotenia. Ako mladý študent demonštroval jednoznačný názor na národnú situáciu Slovákov, čo sa odrazilo v hodnotení, napríklad, štvorkou z maďarského jazyka na maturitnom vysvedčení. To bol len začiatok. Bystrého, sčítaného a scestovaného spisovateľa, redaktora, vedca a politika sprevádzali neskôr, počas produktívneho života problémy s maďarskou justíciou a opakovaná väzba.

Vajansky_M 23 U 7 - 001

Vysvedčenie z prvej triedy nemeckého evanjelického gymnázia v Modre, 26. 7. 1858 (LA SNK, M 23 U 7)

Zaujímavosťou je, že jeho vysvedčenie z gymnázia v Modre podpísal Ján Kalinčiak (autor humoresky Reštavrácia), ktorý na škole pôsobil od roku 1846 ako profesor latinčiny, maďarčiny a nemčiny a neskôr ako jej riaditeľ. Kalinčiakov podpis sa objavil aj na Vajanského vysvedčení z roku 1861 v časoch jeho štúdia na tešínskom gymnáziu. Riaditeľoval tu v rokoch 1858 – 1869.

 Vajansky_M 23 U 7 - 002 Vajansky_M 23 U 7 - 003

Vysvedčenie z druhej triedy evanjelického gymnázia v Tešíne, 31. 7. 1861 (LA SNK, M 23 U 7)

Boj za národnostné práva Slovákov však mal v krvi. Pomyselnú štafetu prebral od svojho otca Jozefa Miloslava Hurbana. Vajanský by sa ako glosátor iste neurazil, keby sme povedali, že zo štvoriek na vysvedčení by skompletizoval i súpravu do jedálne. Maturitné vysvedčenie zdobila dostatočná nielen v maďarčine, no i matematike, trojku doniesol z fyziky. Výborný bol v slovenčine, nemčine a zemepise.

 Vajansky_M 23 U 7 - 004  Vajansky_M 23 U 7 - 005  Vajansky_M 23 U 7 - 006

Maturitné vysvedčenie z Katolíckeho štátneho vyššieho gymnázia v Banskej Bystrici, 26. 7. 1867
(LA SNK, M 23 U 7)

Šprtom by sme mohli nazvať básnika a folkloristu Sama Bohdana Hroboňa (1820 – 1894), ktorý má na vysvedčení z levočského lýcea z roku 1839 odhora – nadol iba hodnotenie „eminens“, čiže výborne. Mimoriadne dobre si počínal v slohovaní, čo mu zostalo i v súkromnom živote. Jeho denník, ktorý si písal až do svojej smrti, tvoria tisíce strán textu. Nazrite do jeho vysvedčenia a porovnajte si vyučovacie predmety vtedy a dnes.

Hrobon_44 V 10

Školské vysvedčenie z Evanjelického a. v. lýcea v Levoči, 12. 7. 1839 (LA SNK, 44 V 10)

Národný mravec, ako volali Hviezdoslavovho kamaráta z Oravy – Andreja Halašu, si podľa vysvedčenia z tretej triedy gymnázia v Revúcej viedol v učení veľmi dobre.

Halasa_SH 2_20

Andrej Halaša (1852 – 1913), foto D. Schleifer, Pressburg (LA SNK, SH 2/20)

Zároveň je to prvé vysvedčenie, ktoré si môžete prečítať v slovenčine. Dočítate sa tiež, že pokým v prvom polroku mal mravnosť chválitebnú, na konci roka si ju zlepšil na príkladnú. Jeho pozornosť na hodinách bola stála a pilnosť vytrvalá. Na konci roku si pohoršil známku z latinčiny z výtečne na chválitebne. Možno to má na svedomí choroba, ktorá ho v druhom polroku zastihla. Tieto výsledky sú však mimoriadne. Bežnou praxou doby bola pre deti najprv práca a pomoc rodičom, potom škola, čo sa neraz podpísalo na horších známkach školskej dochádzky.

Halasa_37 M 24

Vysvedčenie gymnasialné Slovenského evanjelického a. v. patronátneho gymnázia v Revúcej, 26.  6. 1866 
(LA SNK, 37 M 24)

To však nebol prípad Andreja Halašu – divadelného organizátora, prekladateľa, etnografa, redaktora a právnika v jednej osobe, ktorého životným krédom bola práca. Milovník ochotníckeho divadla zorganizoval okolo 300 divadelných predstavení, pričom sám bol hercom, aranžérom, kulisárom alebo šepkárom. Národný dom v Martine, dnešné sídlo Slovenského komorného divadla stojí najmä vďaka jeho mimoriadnemu úsiliu, keď rozposlal tisíce listov aj do Ameriky.

Vo vysvedčeniach Jozefa Škultétyho (1853 – 1948), poprednej osobnosti našej národnej histórie, to však hralo farbami. Budúceho správcu Matice slovenskej, univerzitného profesora, prozaika i literárneho kritika nesprevádzali počas mladosti jednoznačné excelentné výsledky. Pedagógovia ho hodnotili ako dvojkára , prozaik, literárny historik a kritik, jazykovedec, publicista, správca Matice slovenskej, univerzitný profesor.

Skultety_2608_1966

Jozef Škultéty okolo roku 1885 (LA SNK, 2608/1966)

Na vysvedčení z učiteľskej prípravky v Revúcej zahrmela i dostatočná, a to z nemeckého jazyka. Na trojku utiahol prírodopis a hospodárstvo, ostatné predmety vrátane slovenčiny zvládal na dvojky a jednotky

Skultety_49 DH 23 - 001

Polročné vysvedčenie z druhej triedy učiteľskej prípravky v Revúcej, 11. 2. 1870 (LA SNK, 49 DH 23)

Jeho silnou stránkou bol zemepis, história a prírodopis, z ktorých mal vynikajúce výsledky aj počas štúdia v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom v roku 1873. S úžasom však možno rátať hodnotenia viacerých predmetov „elégségen“, ktorých mal na vysvedčení spolu sedem. Ide totiž o štvorky. Dvadsaťročný Jozef Škultéty takmer neprešiel ročníkom. Tipnete si dôvody?

Skultety_49 DH 23 - 002

Vysvedčenie z učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, 20. 2. 1873 (LA SNK, 49 DH 23)

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív je aj o výberovej digitalizácii. Tentokrát pre vás vyberáme z fondov SNK vysvedčenia, ktoré nás voviedli do školských čias našich národných dejateľov.

Veríme, že vás téma zaujala a už teraz sa tešíme, keď vám v II. dieli priblížime z čoho mal štvorky Jozef Gregor Tajovský a ako si v štúdiu počínali Ľudmila Podjavorinská či Jozef Cíger Hronský. Do skorého čítania!

Za spoluprácu ďakujeme Literárnemu archívu SNK.