Veľkí grécki myslitelia, svetoví vynálezcovia či politici boli vegetariáni

Mäsojedáci a rostlinojedi, fructiforovia a carnivorci – aj takto sa kedysi častovali vzájomne vegetariáni a konzumenti mäsa. Slovenská národná knižnica (SNK) sa pripája k svetovému dňu vegetariánov zaujímavosťami zo svojich zdigitalizovaných knižných fondov.

Hrachom proti rozumu?

Už v staroveku sa mnohí filozofi nevedeli stotožniť so zabíjaním zvierat na jedlo. Veď čo ak sa po smrti prevtelia práve do zvieracej podoby a budú zabití? Taktiež bolo mnohým jasné, že Zem nebude môcť jedného dňa nasýtiť zvieratá aj ľudí mäsom. A tak sa vrhol Pytagoras zo Samu (cca 6. str. p.n.l.) na tzv. pythagorovskú diétu, bezmäsité stravovanie. Autor známeho „a2 + b2 = c2“ sa snažil popularizovať vegetariánstvo a uviesť do praxe zákaz zabíjať zvieratá na mäso. „Tak dlho, ako budú ľudia masakrovať zvieratá, budú sa zabíjať navzájom. Vskutku ten, kto rozsieva semeno vraždy a bolesti, nemôže žať radosť a lásku.” Jeho žiak Platón zašiel ďalej a vo svojom diele Ústava (Republika) vydedukoval, že vlastne ideálna je krajina vegetariánov, lebo mäso je luxusom, ktoré vedie k úpadku a vojnám.

 Platonis_Opera Senecae P_Ovidii_Naso

Diela antických autorov z fondov SNK

Zikmund Winter píše v diele Kuchyně a stůl našich předků (r. 1892; ID 226) tvrdí, že „mudrc ten (Pythagoras) prý tvrdil, že hrách hubí rozum.“

Svoje pacifistické zmýšľanie a vegetariánske stravovanie v zhýralom Ríme musel za vlády cisára Caligulu skrývať filozof Seneca. Aj napriek tomu, že cisár svojho obľúbeného koňa urobil konzulom, jeho láska k zvieratám končila tam, kde sa začínala ich konzumácia. Senecove stravovacie presvedčenie sa vraj zrodilo počas krvavých gladiátorských hier, ktoré sa tam konávali.

Jeden zo starovekých vegetariánov bol aj rímsky básnik Publius Ovidius Naso. Jeho diela sú aj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice.

SVK_pohlady_1892_s663-666

Slovenské pohľady: Rastlinná potrava; 1892 s. 633 – 666 (pre zobrazenie celého článku kliknite na obrázok)

Vegetariáni skôr nasilu či prirodzene?

Pokiaľ naši prarodičia v stredoveku neboli urodzení alebo bohatí, nemali veľmi na výber. Živili ich najmä strukoviny, obilniny, zelenina a ovocie.

Barthova_1909_Prvni_ceska_vegetarska_kucharka_titul

První česká vegetářska kuchařka z roku 1909 vo fondoch SNK

Mäso – ak ho mali – bývalo na tanieroch zriedkavo a vonkoncom nie cez pracovné dni. Podstatnú časť roka tvorili piatky a cirkevné pôsty, počas ktorých sa červené mäso nesmelo jesť a ani rastlinné jedlo nesmelo pripravovať na živočíšnych tukoch, len sa vo vode variť. Mohli sa jesť morské (riečne) zvieratá – teda okrem klasických rýb si naši predkovia pôstne pojedali aj bobra, v severnejších oblastiach tuleňa či kapybaru, ktoré boli teológmi zo Sorbony prehlásené za ryby.

Tolstoj_L_N_Voskresenie

Ilustrácia z knihy Leva N. Tolstého, vegetariána a pacifistu: Vzkriesenie

Barthova_1909_Prvni_ceska_vegetarska_kucharka_1

Ukážka receptov z První české vegetářské kuchařky, 1909

Samozrejme, zoznam jedál bol dosť jednoduchý možno až jednotvárny. Určite nemali k dispozícii toľko surovín ako dnes – nepoznali tofu, sóju a iné – takže by sme mohli povedať, že boli vegetariánmi skôr nasilu ako dobrovoľne. Podľa výskumov Z. Wintera sa napríklad Česi v 15. storočí živili najmä hrachom, cibuľou a syrom, Moraváci syrovými polievkami, Lužickí Srbi hubami a syrovátkou, Sasi slaninou, Nemci vajcami na masle a ovsenou kašou. Ovocie bývalo veľkou pochutinou a ľudia ho jedli v oveľa väčších množstvách ako dnes. „Rakovničtí ctili si Vladislava i Ludvíka krále, když k nim přišli, hruškami a vínem,“ opisuje pomery v českej kuchyni zo 16. storočia Zikmund Winter.

Barthova_1909_Prvni_ceska_vegetarska_kucharka_2

Ukážka receptov z První české vegetářské kuchařky, 1909

Z dobových listov sa dozvedáme, že őlvédske slivky a čerešne (ovocie z oblasti Veľkých Ludiniec pri Leviciach) mali veľký úspech a sám cisár Maximilián v roku 1573 požiadal ostrihomského biskupa, aby mu poslal ratolesť pre cisársku záhradu. Len o pár rokov neskôr, v roku 1613, sa prvý Európan stretol s tofu – britský kapitán John Saris ho okoštoval v Japonsku. Do zápisníka si poznačil, že Japonci poznajú množstvo syrov, žiadne maslo a nejedia ani mlieko – podľa neskoršieho popisu syrmi myslel tofu. Konkrétne „Teu Fu“ spomenul v zápisoch z roku 1655 Talian Friar Domingo Navarrete.

Narodnie_noviny_1883-12-07_s2

Národnie noviny z roku 1883 (roč. XIV, č. 144, 7. 12. 1883, s. 2)

Obzor_1882-03-25

Obzor, 25. 3. 1882

Obzor_1882-05-02

Obzor, 2. 5. 1882

 Obzor_1865-02-05_c4

Obzor, 5. 2. 1865

Obzor_1878-11-05

Obzor,5. 11. 1878

Nejedli mäso, milovali zvieratá

Vegetariánstvo sa pripisuje aj Isaacovi Newtonovi, Carlovi Linnému, Nikolovi Teslovi a iným. Názory sa rôznia a dôkazy sa už hľadajú ťažko. Technik Nikola Tesla bol známy svojim búrlivým a na zdravie náročným spôsobom života. Na vegetariánstvo sa vrhol jemne, najskôr chcel len obmedziť jedenie mäsa, po čase vylúčil zo stravy aj ryby. Nikdy sa nevzdal pitia teplého mlieka, ktoré pokladal za hlavný zdroj proteínov. V roku 1937 vyšlo v novinách takéto jeho vyjadrenie: “Viac ľudí zomrie alebo ochorie zo znečistenej vody ako z kávy, čaju, tabaku a iných podporujúcich látok. Ja prakticky len nejem mäso. Som presvedčený, že v priebehu sto rokov viac káva, čaj ani tabak nebudú v móde.“

Stefanik_La_Science_et_la_vie_1913-08-05_s183

Vynálezca Thomas A. Edison sa po komplikovanom zápale stredného ucha zriekol mäsa. Po takej rekonvalescencii bol však zo svojho zdravotného stavu nadšený a rozhodol sa vzdať mäsa úplne. Mnohých však zaráža, ako mohol presvedčený vegetarián usmrtiť v svojich laboratóriách stovky zvierat počas experimentov.

Sir Isaac Newton bol vegetariánom najmä posledné roky svojho života. Miloval zvieratá a jemu sa pripisuje vynález „mačacích dverí.“ Malých dvierok, ktoré sú najmä v Anglicku a Amerike súčasťou veľkých vchodových dvier a cez ktoré voľne môže zviera vybehnúť von. Hovorí sa, že počas písania svojho traktátu Optika sa živil len chlebom a vodou. „Pre ušľachtilého človeka nie je svätou povinnosťou len láska k blížnemu, ale aj láskyplnosť k nemým tvorom.“

Feministky nevarili

V 20. storočí sa rozmáha vegetariánstvo, začínajú vznikať vegetariánske únie, sója už je v Európe i Amerike známou plodinou. Niektorí ho pokladajú za novodobý výmysel, iní sa prikláňajú k pozitívnemu vplyvu na zdravie, kvitujú ušľachtilosť myšlienky nenásilia. V Anglicku už okolo roku 1880 otvorili prvé vegetariánske reštaurácie s pestrou ponukou. Veľmi si ich obľúbili aj anglické feministky. Brali ich ako dôkaz rýchleho varenia a toho, že žena nemusí celé dni vkuse stáť pri sporáku, aby sa plnohodnotne najedla.

SVK_noviny_1855-12-13_s2

Slovenské noviny 1885 (č. 146, 13. 12. 1855)

Prirodzene, vyskytli sa aj odporcovia. Uznávaný nemecký lekár bakteriológ, profesor Ferdinand Hueppe, okolo roku 1900 označil vegetariánstvo „za príznak hlavnej choroby nášho veku, takzvanej neurasthenie (to jest dráždivá slabosť nervov, čuvov). U ľudí nášho veku javí sa vraj slabosť nervov i tým, že sa zaoberajú všeliakými podivnými chúťkami a myslia o nich, že sú to vedy, na pr. Spiritismem, okkultismom, mysticismom, kneipovaním a storakými inými nápadmi. Táto chorobná náklonnosf našich časov má svoju príčinu v prevrátenom spôsobe života terajších moderných ľudí, obzvláště veľkomešfanov,“ tak sprostredkoval jeho myšlienky v magazíne Vydrove besiedky, P. Kompiš.

Narodnie_noviny_1896-09-28_s2

Národnie noviny z roku 1896 (roč. XXVII, č. 217, 28. 9. 1896, s. 2)

Prirodzení „jedáci rastlín“, za akých označoval Japoncov – žijúcich z ryže – alebo aj Slovákov, žijúcich zo zemiakov, kapusty a chleba, sú podľa neho navyknutí na takéto jedlá odmala. Gény zdedili ešte po rodičoch a dedoch a tak majú ľahšiu schopnosť rastlinnú stravu tráviť.

Kompis_O_vegetarianstve_In_Vydrove_besiedky_1912_07_s8

P. Kompiš: O vegetariánstve In: Vydrove besiedky, roč. 4, č. 7 (1912), s. 6 – 10 – prečítajte si články z historických časopisov aj online v SNK priamo v Digitálne knižnici SNK

Známi vegetariáni

Vari najznámejším vegetariánom v modernom svete bol indický duchovný, Mahátma Gándhí. Z náboženských dôvodov bol vegetariánom prakticky celý svoj život. Keď mal odísť z rodného vidieka na štúdium do Anglicka, jeho matka sa viac obávala, že poruší vegetariánsku stravu ako toho, že môže v novom zhýralom svete podľahnúť závislostiam či alkoholu.

makovicky_dusan_list_gandhiho

List Maháthmu Gándhího adresovaný Dušanovi Makovickému – Gándhí v ňom ako reprezentant filozofie nenásilia Makovickému ďakuje za objasnenie Tolstého postojov pasívneho odporu
(Literárny archív SNK)

O spisovateľovi Franzovi Kafkovi sa hovorí, že počas návštevy pražského akvária sa približne takto prihovoril rybičkám: „Už sa vám môžem pozrieť do oči, priatelia, už vás nejem.“ Spoluautor americkej Deklarácie nezávislosti, politik, novinár, podnikateľ, vynálezca a diplomat, Benjamin Franklin prestal jesť mäso v 16-tich rokoch, George Bernard Shaw v 25-tich.

Vraj boli vegetariáni

O mnohých sa však aj pochybuje. Na jednej strane sa hovorí o Voltairovej veľkej úcte k Védam, posvätnému dielu Indov, na strane druhej vraj nikdy vegetariánom nebol.

Voltaire

Na vegetariánskych zoznamoch je aj otec evolučnej teórie Charles Darwin. Iní o ňom pochybujú, pretože vraj ako univerzitný študent mal záľubu v skúšaní netradičných jedál. Na jeho jedálničku sa ocitla sova hnedá, korytnačka galapágšska či puma.

Stefanik_La_Science_et_la_vie_1914-02_s294

Už v roku 1750 abbé Lazar porovnával rastliny, pestujúce vo vnútri a vonku a zistil, že dažďová voda je lepšia na polievanie, pretože obsahuje elektricky nabité častice zo vzduchu. Ďalšie výskumy hovorili o využití elektriky na podporu rastu rastlín. Pokus dal pokusu a dnes prakticky nepotrebujeme zem na to, aby sme vypestovali ovocie či zeleninu. (La Science et La Vie, 11. Février 1914, s. 259)