Včelárstvo na Slovensku

Počiatky včelárstva na území Slovenska siahajú hlboko do antických čias a sú úzko späté s našimi predkami, Slovanmi. Prvú zmienku o včelárení, výrobe medu a medoviny na našom území zaznamenal už grécky diplomat a historik Priscus, ktorý v roku 448 ako posol východorímskeho cisára Theodósia navštívil dvor hunského vládcu Attilu. Miestne obyvateľstvo ho pohostilo neznámym nápojom medos: „Z dedín nám prinášali ľudia potravu, namiesto obilia proso a namiesto vína med, tak menujú to obyvatelia týchto miest.“ Z neskorších období historické doklady o včelárstve-brtníctve pribúdajú a prinášajú nám oveľa konkrétnejšie informácie o získavaní a výrobe medu medzi Slovanmi. Z obdobia Veľkej Moravy sa zachovala zmienka o drevených nádobách (ulidž), do ktorých včely znášajú nektár. Po rozpade Veľkej Moravy a následnom postupnom začlenení jej územia do štruktúr Uhorského kráľovstva včelárska tradícia nezaznamenala ujmy a pretrvala.
Najstaršou včelárskou písomnou pamiatkou z čias uhorského štátu je zakladacia listina kláštora v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. v roku 1075, v ktorej je napísané: „ … kde daroval som (kláštoru) … včelárov. Týchto povinnosťou bude každoročne dávať dvanásť džberov medu …“ Časom sa včelári-brtníci začali združovať do spoločenstiev, na čele so starostom, ktorý ich zastupoval pred vrchnosťou a staral sa o to, aby sa dodržiavali artikuly, ktoré obsahovali ich práva a povinnosti. Nezhody medzi sebou riešili aj pomocou právnych dokumentov, akými boli Žilinské rojové právo z roku 1378, či Dolnorakúsky traktát z roku 1678. Prirodzeným vývojom začali včelári-brtníci prenášať kmene stromov s rojmi včiel bližšie k svojim obydliam a používať úle podobné tým dnešným. Chov včiel sa stal významným hospodárskym odvetvím a mal aj tomu zodpovedajúce privilégiá. V rokoch 1775 a 1776 vydala Mária Terézia včelárske patenty, ktorými monarchia podporovala rozvoj včelárstva. Panovník Ferdinand V. v roku 1836 zrušil tzv. malú dežmu, do ktorej patrila aj daň zo včiel. V priebehu 19. storočia sa slovenskí včelári na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali na miestnej a regionálnej úrovni združovať do spolkov. Ako prvá vznikla v Banskej Bystrici Spoločnosť priateľov včelárstva (1810). Podobne sa včelári organizovali do hospodársko-záhradníckych spolkov aj v Spišskej župe (1841), v Bratislave (1861), v Spišskom Podhradí (1864), v Kežmarku (1865) a Košiciach (1865). Podmienky na organizovanie včelárov v celoslovenskom rozsahu sa zlepšili po vzniku Československa, kedy bolo založené Zemské ústredie včelárskych spolkov na Slovensku. Od tej doby včelárstvo prešlo výrazným vývojom, bolo inštitucionálne zastrešené, vznikali včelárske školy a výskumné včelárske centrá.

Kaunic, Samuel: Rozmlauwánj o včelařstvj

Kaunic, Samuel: Rozmlauwánj o včelařstvj (r.1816)

Kratke Naučenj o Wčeličkách (r.1848)

Kratke Naučenj o Wčeličkách (r.1848)

Toth, A.: Prostonárodní Wčelár (r.1871)

Toth, A.: Prostonárodní Wčelár (r.1871)

 

Glosius, Ján: Obsah Potřebných Navčenj (r.1792)

Glosius, Ján: Obsah Potřebných Navčenj (r.1792)

Wytah Znowo-Skuseneho Wčelaře (r.1775)

Wytah Znowo-Skuseneho Wčelaře (r.1775)