Storočnica autorky kultového románu Alžbetin dvor

Nahliadnite s nami do obrazového archívu spisovateľky Hany Zelinovej

V znamení jednotky a nuly si tento rok pripomíname významnú slovenskú literátku. Už vyše 100 rokov uplynulo od narodenia prozaičky, prekladateľky, redaktorky a dramatičky Hany Zelinovej (1914 – 2004). No minulo sa aj 10 rokov od jej úmrtia. Vďaka filmovej adaptácii jej najznámejšej románovej trilógie z histórie turčianskych zemianskych rodov Alžbetin dvor ju pozná azda každý. A ak nie jej autorku, minimálne jej dielo. Veď spisovateľka vydala spolu 110 kníh a preklady jej tvorby vyšli v 15 jazykoch, dokonca i v Braillovom písme. Vytvorila spolu 31 románov a 17 kníh pre mládež, na svojom konte má tiež 25 rozhlasových hier, 18 televíznych filmov a inscenácií, ako aj jeden celovečerný film.

Ale poďme pekne po poriadku. V rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív vám pri príležitosti výročia spisovateľky prináša Slovenská národná knižnica pohľad do jej archívu fotografií a rukopisov. Hana Zelinová sa narodila 20. júla 1914 vo Vrútkach. Ľudovú a meštiansku školu ukončila v rodisku, ktorému zostala srdcom verná až do svojej smrti. Dnes jej meno nesie tamojšia mestská knižnica, ako aj základná škola. Mesto Vrútky autorke zriadilo tiež pamätnú izbu. Rovnako nájdete na vrútockom cintoríne miesto jej posledného odpočinku.

SZ 54_33 Zelinova Hana

Mladučká Hana Zelinová vo veku 14 – 15 rokov.
Fotoateliér: Fraňo Méheš, Vrútky.

(LA SNK, sign. SZ  54/33)

 SZ 54_36 Zelinova Hana

Úspešná maturantka.
(LA SNK, sign. SZ 54/36)

Pedagogické štúdiá absolvovala na Učiteľskom ústave v Bratislave. S literatúrou koketovala už od roku 1933. Svoje prvotiny uverejňovala v Slovenke, Živote, Svete socializmu, Slovenských pohľadoch, Zorničke či Ohníku. Knižne debutovala až zbierkou poviedok a čŕt Zrkadlový most (1941). Po skončení školy odišla na východ a v rokoch 1937–1938 pracovala ako redaktorka časopisov Slovenský východ a Novosti v Košiciach. V období II. svetovej vojny žila v Prešove, Bratislave a literárne tvorila. Po vojne sa opäť vrátila do Košíc, kde mala na starosti vydavateľstvo Svojeť, odkiaľ sa začiatkom 50. rokov natrvalo presťahovala do Bratislavy.

Viedla čulý spisovateľský život a svoju tvorbu konzultovala s viacerými literárnymi osobnosťami Slovenska. Dôkazom je jej úcta až bázeň pred ženským spisovateľským vzorom Boženou Slančíkovou – Timravou, ako aj rešpekt voči autorite spisovateľa Emila Boleslava Lukáča. Z korešpondencie sa dozvedáme, že E. B. Lukáč bol krstným otcom Zelinovej knihy Prístav pokoja (1944) a očakávala jeho názor na časť z románovej trilógie Hora pokušenia (1948), ktorú dokázala napísať v rekordne rýchlom čase.
126 M 21_List_Zelinova_E_B_Lukac

List Hany Zelinovej adresovaný Emilovi Boleslavovi Lukáčovi. (LA SNK, sign.  126 M 21)

126 M 21_List_Zelinova_B_S_Timrava

List Hany Zelinovej adresovaný Božene Slančíkovej Timrave, 15. 4. 1949.
(LA SNK, sign.  105 A 27)

SZ 54_25 Zelinova Hana

Spisovateľka v spoločnosti kníh. (LA SNK, sign. SZ 54/25)

V živote ju neobišlo ani neprajné obdobie, keď ju vylúčili zo Spolku slovenských spisovateľov pre neprispôsobilosť pravidlám socialistickej literatúry, čo si vyžiadalo daň v podobe 10-ročného zákazu publikovania. Hana Zelinová sa však nestratila ani v tomto čase. Nerobila jej problém práca referentky v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách, zbieranie a štúdium námetov, či písanie do „šuflíčka“. Od 60. rokov redaktorčila v obľúbenom detskom časopise Zornička a prirodzenou súčasťou jej tvorby sa stala literatúra pre deti a mládež. Najmenších čitateľov si našli jej autorské rozprávky Do videnia, Zuzanka (1966), Hanibal za bránou (1970), Pehavý noštek (1970) či Maťko a ja (1986). Vďaka jej prekladu z češtiny spoznali slovenské deti strhujúce dobrodružstvá Ferda Mravca od spisovateľa Ondřeja Sekoru.

 SZ 54_14 Zelinova Hana  SZ 54_63

Hana Zelinová v roku 1978 a so spisovateľom Rudom Moricom (vľavo) a Vojtechom Mihálikom (vpravo) na besede so žiakmi. Foto: Jozef Janovec. (LA SNK, sign. SZ 54/14 a SZ 54/63)

Obľúbená slovenská spisovateľka nezanevrela ani na písanie pre dospelých a v roku 1971 vydala prvý diel strhujúcej historickej trilógie, jej najznámejšieho diela – Alžbetin dvor, ktoré dotvorili časti Volanie vetra (1974) a Kvet hrôzy (1977). Výborná znalosť domáceho turčianskeho prostredia, no najmä rozprávačský talent so strhujúcou dejovou líniou a morálnymi kotvami vytvorili zo životných osudov štyroch generácií zemianskych rodín od začiatku 19. storočia do pohnutých dní II. svetovej vojny námet úspešného šesťdielneho televízneho seriálu s rovnomenným názvom pod režisérskou taktovkou Andreja Lettricha.

SZ 54_64 Zelinova Hana

Slávnostné udeľovanie titulu zaslúžilý umelec ministrom kultúry SSR Miroslavom Válkom v roku 1979 (zľava Hana Zelinová, Božidara Turzonovová, Ivan Teren, Edita Nemčíková-Špannerová, Vincent Šikula
a Vladimír Müller, ktorý v sfilmovanom Alžbetinom dvore stvárnil Tadeáša Ruttkaya).
Foto: ČSTK, Bratislava. (LA SNK,  sign. SZ 54/64)

Nebola to však jediná historická trilógia z pera spisovateľky. O mikulášskych garbiarskych rodinách napísala romány Hodvábna cesta (1980), Smäd (1981) a Kľukatý let motýľa (1983). A keďže mala starých rodičov z Liptova, život tohto miesta a ľudí jej nebol vzdialený. Dokonca rada spomínala aj na stretnutie s Rázusovcami vo Vrbici, keď ju súrodenci Martin a Mária vystrojili zo záhrady s plným košíkom jabĺk. Pokračovala bohatá románová, ale aj televízna a rozhlasová dramatická tvorba, v ktorej sa stala priekopníčkou. Písala až do vysokého veku, veď nasledovný rukopis práce o narkomanovi, ktorý sa vrátil späť do života, Ruža zo samého dna, autorka vydala v roku 1997 ako 83-ročná.

 3334_99 - Hana Zelinová - 001  3334_99 - Hana Zelinová - 002

Ukážka rukopisu diela Ruža zo samého dna.
(LA SNK, osobný fond Hana Zelinová, prír. č. 3334/1999)

Hlboko veriaca, vo svojej dobe na podnety nevšedne vnímavá a tvorbou osobitne bohatá spisovateľka získala okrem titulu zaslúžilá umelkyňa tiež najvyššie štátne ocenenie za celoživotnú tvorbu – Pribinov kríž I. triedy. Pri listovaní jej dielami musíme uznať hlboký záujem reagovať na témy, ktorými žije slovenskú spoločnosť a približovať ich pútavou formou čitateľom. V jej repertoári preto nájdeme pohľady do osudov dospievajúcich dievčat či chlapca, života mladých žien, horaliek, turčianskych a liptovských rodov, beletrizované memoáre, sondy do života v domove dôchodcov, sídliskového sveta mestských detí, maturantov v roku 1939, starého manželského páru, mladej rodiny, no aj tému zákulisia parlamentnej praxe, ku ktorému „pričuchla“ v rokoch 1990 – 1992 ako poslankyňa Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu.

SZ 54_51 Zelinová Hana

Spisovateľka Hana Zelinová v roku 1995. (LA SNK, sign. SZ 54/51)

Do spisovateľského neba, kde by ju iste privítali i s výbornými koláčmi, ktoré pekávala, odišla Hana Zelinová 16. marca 2004, vo veku nedožitých 90 rokov. Jedným z autorkiných posledných diel z roku 1998 sú pohľady do jej súkromia. Ak vás zaujíma, aký bol dlhý a plodný život Hany Zelinovej jej vlastnými slovami, odporúčame vám jej spomienkovú prózu Ešte raz.