SNK: Vynálezy, ktoré zmenili svet

Kulma, elektrická maselnička, ionizátor vzduchu, vysávač, domáce chladiarne vína. Slovenská národná knižnica (SNK) ukrýva vo svojich depozitoch zmienky o najrôznejších užitočných i menej užitočných vynálezoch. Niektoré z nich tento svet síce nezmenili, ale aspoň sa na nich pousmejete. Prežite s našimi zdigitalizovanými fondmi príjemný 15. november, sviatok svätého Alberta Veľkého, patróna vedcov a vynálezcov.

Svätý Albert Veľký, patrón vedcov

Sv. Albert Veľký patrí medzi veľkých teológov katolíckej cirkvi. Žil v 13. storočí a počas svojho života vynikal svojimi encyklopedickými vedomosťami, venoval sa všestrannej vedeckej činnosti a prispel tak k vedeckému rozvoju ľudstva. V roku 1931 ho pápež Pius XI. vyhlásil za svätého a o desať rokov neskôr ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna vedcov.

Albertus_Magnus_1505_2  Albertus_Magnus_Postilla

Ukážka z diel Alberta Magna, pochádzajúcich zo 16. storočia vo fondoch Slovenskej národnej knižnice

Užitoční vedci a vynálezcovia

Z dobovej tlače sa dozvedáme, že necelý rok po oficiálnom objavení rőntgenového žiarenia (1895) Wilhelmom C. Rőntgenom sa berlínski vedci chopili príležitosti a začali skúmať ako ho využiť v chirurgii. Aj dizertačnej práci Irene Currie, dcére Marie Currie Sklodowskej, o výskume alfa žiarenia polónia venovali médiá pozornosť. „Spálila som sa už niekoľkokrát. Nehrozí nám ani také nebezpečenstvo, akému sú vystavení robotníci v rôznych odvetviach priemyslu a my sa môžeme tiež lepšie chrániť. Sme tiež kontrolovaní periodickými skúškami krvi,“ mylne argumentovala neskoršia nositeľka Nobelovej ceny za chémiu, ktorá vo veku 58 rokov umrela na leukémiu.

slovensky_svet_1923_r3_c8_a

Príklady využitia rőntgenového žiarenia uvádza Slovenský svet v roku 1923 (roč. 3, č. 8)

 Narodnie_Noviny-1986_c23_1_rontgen Slovak_v_Amerike_1925_Mdm_Curie

Mená známe z vedeckých kruhov – Rőntgen a Curie nájdeme aj na stránkach novín – Národnie noviny z roku 1896 (č. 23) a Slovák v Amerike (1925)

Vedci skúmali, ako sa ľudstvu zlepšuje zrak, ako rýchlo rastie srdce, ako pracuje „železná švadlena“ - dnes známa ako šijací stroj. „Ktorá rúcho pre mladú nevestu tak skoro našila, jako keby holé ruky ľudské dvanáct obratných švadlen boly pri tom pracovaly,“ opisuje zázrak Domová pokladnica v roku 1863. Na rýchle a efektívne žehlenie prádla mala zasa byť nápomocná ďalšia praktická novinka pre domácnosť, propagovaná na stránkach Slovenského sveta z roku 1824. Pri jej používaní si dámy rozhodne precvičili telo.

obzor_1882-02-04_c5_s28

Jako rastie srdce ľudské? sa čitatelia dozvedeli v časopise Obzor (4. 2. 1882, č. 5, s. 28)

slovensky_svet_1924_r4_c6_zehliaca_doska

Modernú praktickú pomôcku do domácnosti zo Slovenského sveta z roku 1924 (roč. 4, č. 6), by sme mohli na základe ilustračných fotografií považovať aj za pomôcku cvičebnú.

Ani nie 50 rokov po tom, čo sa po prvýkrát prériou prehnal Stephensonov prvý „ohnivý kôň“, už bola zostrojená lokomotíva poháňaná slnečnou energiou. Podnet k tomu dal profesor matematiky August Mouchet, ktorý ako prvý v roku 1860 zostrojil solárne poháňaný motor a tým dokázal premeniť solárnu energiu na hnaciu silu.

Obzor_1875-10-25_c30_s236-7

Slnečné svetlo jako hýbadlo. In: Obzor z 25. 10. 1875  (č. 30, s. 236 – 237)

Ďalekozvuk Grahama Bella ohromil nielen obyvateľov amerických miest Salem a Boston ale celý svet, keď sa v káblami spojenom telefonickom silovode ozvala pieseň Yankee Doodle. Ako ten silovod fungoval a ako sa ten zvuk do ďalekosti dostal – to držal jeho vynálezca v tajnosti, svet však naisto vedel, že silovod nie je galvanickou vatrenou, ktorá je hromovinou plnená. Teda, že prístroj ani jav nefungovali na baterky… ktoré objavil Alessandro Volta.

Obzor_1877-03-25_c10_s68-69

Nový nástroj Telephone alebo po našom ďalekozvuk predstavuje Obzor z 25. 3. 1877 (č. 10, s. 68 – 69)

slovensky_svet_1923_r3_c23_telefon

Objavy v telefónii v roku 1923 zaujali aj Slovenský svet (r. 3, č. 23)

Chudnutie elektricky

Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa bežní ľudia nestačili diviť. Kontinenty sa spájajú cez telefón, knihy a listy sa píšu oveľa rýchlejšie písacím strojom ako perom, vzdialenosti sa prekonávajú bicyklom či automobilom. Do života sa vkrádajúca elektrická energia oživuje nových pomocníkov a stroje v domácnosti – práčku, kulmu, žehličku (aj na vlasy), fén, vysávač, šľahač, holiaci strojček, kuchynský mixér.

La_Science_et_la_vie_1913_juin_ionizer

Reklama na ionizér z časopisu La Science et La Vie (juin 1913) z knižnice M. R. Štefánika vo fondoch SNK

„Kto sa raz zoznámil s elektrickým vysávačom prachu, alebo elektrickou žehličkou, iste bude súhlasiť a kúpi si čoskoro elektrickú pračku za nejakých 3 850 Kčs,“ píše Nový svet v roku 1927 vo svojej rubrike pre gazdinky. Dokonca londýnski vedci prišli na to, že elektrické šoky pomáhajú odstraňovať vrásky a chudnúť.

 Novy_svet_ 1927-07_c10-11_s4 slovensky_svet 1923_r3_c10_pristroj_na_chudnutie

Elektrické vynálezy, ktoré pomôžu v domácnosti (Nový svet,1927, č. 10-11, s. 4) aj v starostlivosti o krásny zovňajšok (Slovenský svet, 1923, r. 3, č. 10)

Ženy si svoj vzhľad a telo vylepšujú celé stáročia. Vlasy neboli výnimkou – žehlenie, ondulovanie – každá chce mať vždy presne také vlasy, ako nemá. Mnohokrát došlo ku nehodám, ktoré majiteľke potom „naordinovali“ šatku na hlave na niekoľko týždňov. Až kým v roku 1872 parížsky kaderník Marcel Grateau neprišiel s bezpečnou kulmou, ktorá vlasy nespálila ani nezničila a ženy boli s jej kučerami spokojné tak, že boli v móde ďalších 50 rokov.

 La_Science_et_la_vie_1913_juin_1_varenie  La_Science_et_la_vie_1913_juin_2_vysavac

Propagačné články o nových pomocníkoch v domácnosti publikovali aj populárno-vedecké časopisy ako La Science et La Vie (juin 1913, 1914) z knižnice M. R. Štefánika vo fondoch SNK

La_Science_et_la_vie_1914_141_hreben

Medzi nové vynálezy roku 1913 sa dostal aj hrebeň s dutou rúčkou, ktorý šetrne sušil vlasy. V zadnej časti bola výhrevná vložka. Zuby boli tiež duté a tak cez ne prúdilo teplo a rovnomerne sušilo vlasy.

Vynálezy, ktoré sa neujali

Takto môžeme hodnotiť vynález špeciálneho prútika či slamky, ktorá mala pomôcť abstinentom, ktorí však „museli piť“. Na vzhľad prútik, no v skutočnosti tenučká oceľová rúrka ukrývala vo vnútri piest s pružinou. Po „vypití“ pohárika pohybom prsta vo vnútri nastalo vákuum a palička bola vyprázdnená nenápadne niekde do parketovej špáry, pod susedný stôl či až von mimo reštaurácie. Patent na ochranu okenného rámu pred padajúcim dažďom by sme tiež mohli pridať na zoznam podivných vedeckých vynálezov, rovnako krytý bicykel, či ako by sa dala „tá vec“ nazvať.

La_Science_et_la_vie_1914_juiliet_382_slamka  La_Science_et_la_vie_1914_umely_bicykel

Slamka pre abstinentov a krytý bicykel na stránkach La Science et La Vie (juillet 1914) z knižnice M. R. Štefánika vo fondoch SNKNie že by elektrický holiaci strojček nebol užitočný, ale pripojenie k elektrickej lampe, využívajúc statickú elektrinu na lepšie holenie, asi nie je ten najlepší nápad. Nuž a kam odložíme navlhnutý dáždnik, ktorý sa síce vyznačoval praktickými „vreckovými“ miniatúrnymi rozmermi – na to konštruktér asi nepomyslel.Reklama na hladko oholenú tvár vďaka elektrickému holiacemu strojčeku v La Science et La Vie (1918).

La_Science_et_la_vie_1918_holiaci_strojcek

Ako sme už v úvode spomenuli, niektoré vynálezy jednoducho zapadli prachom, pretože život viac skomplikovali ako uľahčili. A ich autor ostal nepochopeným géniom. Ale možno by sa potešil, keby vedel, že si po rokoch niekto na ne spomenul a aspoň na chvíľu im vrátil slávu…