SNÁRE – latinsky somniaria – knihy, v ktorých sa vysvetľujú sny

Sny sú súčasťou spánku ľudí od nepamäti. Naši predkovia v pradávnych dobách verili, že sny pochádzajú od bohov a prostredníctvom snov im bohovia oznamujú svoju vôľu, príkazy a zákazy. Pretože sny boli nejasné, bolo ich treba vysvetľovať a z mnohých skúseností sa postupne vytváralo pravidlo. Vzniklo umenie vykladačov snov, ktorí pestovali vykladačskú vedu a zo zápisov vykladačov vznikli snáre.

Prvý známy vykladač snov bol Sokratov vrstovník Antifón z Atén, ktorý sa zaoberal spoločenskými otázkami a problémami poznania. Mladší grécky básnik Panyasis z Halikarnassu napísal o snoch dve rozsiahle knihy, v ktorých rozdelil sny na určité druhy. Alexandra Veľkého, najmodernejšieho panovníka helénskeho sveta, sprevádzal na jeho výpravách Arisandros z Terlmessy, zostavovateľ snára.

Prvý snár, ktorý sa ľudstvu zachoval a stal sa základom ďalších prác, pochádzal od Artimidorosa z Efezu z 2. polovice 2. stor. a skladal sa zo 4 kníh o snoch a ich výkladoch.

Vo vykladaní snov vynikali najmä Arabi. Z orientálnych snárov čerpali snáre po celé stáročia a čerpajú z nich dodnes. Veľkej obľube sa tešil Slaidov snár, z ktorého čerpal aj najstarší český snár Snář či “Kniehy snového vykládanie”, ktorý pre kráľa Václava IV. napísal český spisovateľ husitskej doby a historik Vavřinec z Březové. Jeho snár bol prekladom latinskej verzie v stredoveku rozšíreného snára Araba Achmeta ben Sirina, známeho ako Somniarium Slaidae (Slaidov snár). Vlastným prínosom Vavřinca z Březové je predslov k snáru, v ktorom sa snaží riešiť otázku, či sa má veriť snom.

Welký Snář; Autor sa neuvádza; [1880-1897]

Welký Snář; [1880-1897]

Welký Snář, Autor sa neuvádza; [1898-1900]

Welký Snář, [1898-1900]

Knižočka ssťastia; Tatár, Peter; 1911

Knižočka ssťastia; Tatár, Peter; 1911

Prawdomluwec; Autor sa neuvádza; 1883

Prawdomluwec; 1883

Velký a najúplnejší slovenský snár; Vrbová, Oľga, 1948

Velký a najúplnejší slovenský snár; Vrbová, Oľga, 1948