Roy nebol rojko ale kráľ prekladu

Vladimír Roy, spisovateľ a vnuk národovca Jozefa Miloslava Hurbana by sa dnes dožil 130 rokov. Patril k druhej vlne slovenskej moderny, nadviazal na tvorbu I. Kraska a J. Jesenského. Ovládal šesť jazykov, dokonca prekladal z nórčiny. 

Fotografie Vladimíra Roya v detskom veku a po vysvätení za kňaza
(Literárny archív SNK, sign. SR 44/158, 44/7)

Narodil sa v Kochanovciach. Už počas vysokoškolského štúdia na teologickej fakulte v Bratislave začal zverejňovať prvé básne v časopisoch ako Dennica, Prúdy, Zborník slovenskej mládeže, Cirkevné listy, Slovenské pohľady a Národné noviny.

Ovládal šesť cudzích jazykov, prekladal najmä z angličtiny (diela E. A Poa, Ch. Dickensa, W. Shakespeara), nemčiny (J. W. Goetheho), francúzštiny (A. Dumasa), maďarčiny (M. Jókaia) ale aj z nórčiny (B. Bjőrnsona). Počas celého života pôsobil na viacerých miestach ako kaplán a farár. V roku 1910 odcestoval spolu s F. F. Ruppeldtom a M. Rázusom na pozvanie anglického historika Roberta W. Seton-Watsona na študijný pobyt do Anglicka a Škótska. Súčasne prednáškami šíril poznatky o Slovensku a Slovákoch. Seton-Watson pracoval ako expert Ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva pre strednú Európu a Balkán a intenzívne sa zaoberal dejinami slovanských národov, najmä národnostnými pomermi v Rakúsko-Uhorsku a slovenskou otázkou.

Fotografia zo študíjneho pobytu v Škótsku – pohľadnica adresovaná Š. Krčmérymu.
Datovanie: 1911, Edinburgh, Škótsko (Literárny archív SNK, sign. SR 44/11)

Počas prvej svetovej vojny bol Roy vedený ako nespoľahlivý, a tak bol vystavený neustálej perzekúcii na ruskom a neskôr talianskom fronte.

Vladimír Roy ako vojak rakúsko-uhorskej armády na fronte (tretí zľava) a v Campo Servano v máji 1918
(Literárny archív SNK, sign. SR 44/67, 44/132)

Rukopis básne Legionárska z júla 1918 (Literárny archív SNK, sign. 179 D 17)

Po októbri 1918 organizoval československé légie v Juhoslávii, po roku 1919 sa angažoval už v Československu, ku ktorého vzniku prispel svojou prácou i podporou T. G. Masaryka.

List Vladimíra Roya adresovaný T. G. Masarykovi z roku 1925 (Literárny archív SNK, sign. 179 A 50)

Fotografia z rodinného archívu – Vladimír Roy s manželkou Vierou, rod. Švehlovou
(Literárny archív SNK, sign.  SR 44 /14)

Manželke venoval báseň Pre žiaru tvojich vábnych očí, vydanú v zbierke Rosou a tŕním (1921):

Pre žiaru tvojich vábnych očí 
nevidím slnca jasný svit, 
a krok môj od ľudí vždy bočí, 
mne o nej sa len žiada sniť, 
ju zhliadať v kvapák trblietaní, 
v ligote zlatých neba hviezd, 
vymodliť si ju na kľakaní, 
a v srdce nezmenenú vniesť!

Na pohľadnicu V. Š., 1908

Tvoril aj pod pseudonymami Aeneas Phyllon, Dúžavin, Havran či Jochanan. V jeho tvorbe dominuje ľúbostná lyrika, prevládajú prvky symbolizmu a impresionizmu a rozpor medzi snom a skutočnosťou. Predvojnovú poéziu charakterizuje melancholický symbolizmus, ale aj sociálne témy. Jeho prvé básnické zbierky Rosou a tŕním a Keď miznú hmly vyšli knižne v roku 1921. V medzivojnovom období napísal veľa príležitostných a oslavných básní. Ich súbor vyšiel v roku 1927 v básnických zbierkach Peruťou sudba máva a Cez závoj. V poslednom tvorivom období sa u neho vyskytovali časté prejavy hviezdoslavovsko-vajanského lyrizmu a romantizmu.

Básnik Roy sa vo svojej tvorbe inšpiroval aj ľudovými povesťami – rukopis básnického spracovania povesti Popelvár (Literárny archív SNK, sign. 179 E 32)

Do Royovej tvorby patrili aj prozaické diela, ktoré zostali v rukopisoch, politické i literárnohistorické úvahy a state o Hviezdoslavovi, Štefánikovi, Jiráskovi a iných osobnostiach, a najmä preklady literatúry anglických, amerických, nemeckých, francúzskych aj maďarských autorov. Podľa nemeckého textu O. Schlemma preložil libreto opery J. L. Bellu Kováč Wieland. Niekoľko básní Vladimíra Roya bolo zhudobnených, napríklad skladateľmi V. F. Bystrým a A. Moyzesom.

Preklad libreta k prvej slovenskej opere J. L. Bellu Kováč Wieland (Literárny archív SNK, sign. 179 H 20)

Zomrel na tuberkulózu v sanatóriu v Novom Smokovci vo veku 51 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine, kde miesto jeho posledného odpočinku zdobí Žena s lýrou od F. Štefunka.

Náhrobník básnika Vladimíra Roya s rodinou na Národnom cintoríne v Martine
(foto: archív Literárne múzeum SNK)

[snk_web]