Puškin zomrel tak, ako mu to predpovedala veštkyňa

 

Zomrieš skrz svoju ženu – predpovedala Puškinovi istá vedma osem rokov predtým, ako skutočne padol zasiahnutý ranou z pištole D´Anthesa. Slávnou vdovou sa stala Natália Gončarovova, ktorej začal ruský básnik dvoriť až potom, čo ho jeho „pôvodná“ snúbenica nechala práve skrz túto veštbu.

Slovenske_pohlady_1912_12_s_758

Článok o veštbe slávnemu spisovateľovi zverejnili Slovenské pohľady, 1912, str. 758

Tou snúbenicou sa mala stať Katarína Michajlovna Ušakovová, tiež krásavica svojej doby. Puškin nedbal jej prosieb, aby k slávnej veštkyni nešiel, a tak to napokon dopadlo. Katarína sa nechcela stať dôvodom jeho záhuby, preto sa ním rozišla.

 Slovenska_politika_1937_31_s3

Puškinovo ľúbostné utrpenie opisovali aj v periodiku Slovenská politika z r. 1937, č. 31, s. 3

Náhradná snúbenica

Rukou francúzskeho zvodcu, baróna Georges d´Anthésa padol kvôli Natálii Gončarovovej, ktorá si Puškina vzala. Zasnúbili sa 6. mája 1830, ale svadbu napokon museli o rok odložiť kvôli cholere, ktorá v Moskve vypukla a Alexandra Sergejeviča nevpustili do mesta. V jedinom múzeu, ktoré sídli mimo územia Ruska, Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch, ktoré patrí Slovenskej národnej knižnici, je veľa dokumentov týkajúcich sa rodiny Puškinovej. Najväčšou vzácnosťou je posmrtná maska Puškina. Na svete ich totiž existuje len niekoľko.

Puskin_posmrtna_maska

Posmrtná maska A. S. Puškina v Slovanskom múzeu v Brodzanoch

Bol zavraždený?

Sú zdroje, ktoré tvrdia, že Puškin bol záletník a so svojou švagrinou Asjou (staršou sestrou Natálie) mal milostný vzťah. Iné zdroje veria v jeho nevinnosť a dodržiavanie manželskej vernosti. Aj názory na to, prečo vlastne Puškin padol v súboji s D´Antesom sa rôznia – o sto rokov neskôr sa v tlači verejne diskutuje o tom, že celý súboj s D´Anthesom bola len provokácia a že básnik bol „úmyselne zavraždený“. Rovnako sa spochybňuje liečba lekárom L. Arndtom „Zdá sa, že jeho liečebná metóda bola skôr záhubou a príčinou skorej Puškinovej smrti,“ píše sa v Hlase práce z roku 1947. Už vtedy sa vraj cenzúra postarala o to, aby sa na verejnosť dostalo čo najmenej informácií a aby všetka pozostalosť bola spálená.

Hlas_prace_1947_2015_s3

Tajomstvo Puškinovho súboja, In: Hlas práce, 1947, č. 2015, s. 3

Oficiálne teórie hovoria, že vyzval D´Antesa na súboj preto, lebo mu s ním zahýbala manželka Natália a on dostal niekoľko anonymov na tému „vitaj v klube paroháčov“.

V roku 1937 vyšiel v Slovenskej politike článok Puškinovo ľúbostné utrpenie, v ktorom za vinníka predčasnej smrti Puškina označujú cára. „Dielo „Súboj a smrť Puškina“ tvrdí, že anonymný list Puškinovi, ktorý ho priviedol k súboju, nevzťahoval sa na D´Anthesa ale na cára Mikuláša I., ktorý mal byť podľa listu milencom jeho ženy,“ píšu noviny.

Narodnie_noviny_1910_22_s4

Národnie noviny, 1910, č. 22, s. 4

Vdova chodievala na Slovensko

„Vzťahy v cárskych kruhoch boli veľmi komplikované, poznačené intrigami a falošou. Je pravdou, že okolo Natálie Puškinovovej, ktorá bola aj po štyroch pôrodoch nádhernou ženou, sa točili muži, medzi nimi aj sám cár Mikuláš,“ hovorí Alexandra Lukáčová, vedúca oddelenia Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch. A dvoril jej aj barón Georges d´Anthés, básnikov neskorší švagor a vrah. Do Ruska prišiel v roku 1836. Fešný barón na ktorého „leteli“ ženy i muži. Spolu so svojim „adoptívnym otcom“ holandským veľvyslancom Jacobom van Heeckerenom priamo stoja za smrťou ruského velikána.
„D´Anthesa si vzala za manžela Natáliina sestra, Katarína. Keď Puškin zomrel, rodina s ňou prerušila styky. Ona sama potom zomrela pri pôrode svojho štvrtého dieťaťa,“ hovorí o rodinných spletitostiach A. Lukáčová. Natáliina a Katarínina tretia sestra, Alexandra, sa neskôr vydala za baróna Friesenhofa a usadili sa v kaštieli v Brodzanoch. Vdova po Puškinovi, Natália, ktorá sa neskôr opäť vydala a mala tri ďalšie deti, bola viackrát v Brodzanoch. Toto je dôvodom, prečo v ňom sídli Puškinove múzeum.

Puskin_rodina

Fotografie rodiny A. S. Puškina a Natálie Puškinovovej v Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch

Zdigitalizované diela básnika nájdete na dikda.snk.sk.