Prvými reprezentantmi v ľadovom hokeji boli bankový úradník i lekár

V obchodoch stúpa dopyt po slovenských vlajočkách na auto, zástavách, vuvuzelách, rapkáčoch. Celé Slovensko sa pomaly pripravuje na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Od roku 1920 sa tí chlapi, ktorí prepadli hokejovému ošiaľu stretávajú, aby si zmerali sily a zistili, kto na svete je najväčší macher na „kanadský hockey“. Slovenská národná knižnica pri príležitosti 86. majstrovstiev sveta v Petrohrade ponúka pohľad do zdigitalizovaných novinových archívov a hokejových zaujímavostí.

hokej_ST_1933_19_reklama

Dobová reklama na korčule (Športový týždeň, č. 19/1933)

Ako sa kedysi hral hokej (ilustračné zábery z dobovej tlače – Športový týždeň, 30. roky 20. storočia):

kolaz_2_ST_1930_08

hokej_ST_1934_06_s1

hokej_ST_1935_49

Hokej na letnej olympiáde

Znie to možno neuveriteľne, ale prvé majstrovstvá sveta v kanadskom hokeji boli súčasťou letnej olympiády v roku 1920 v Antverpách. Turnaju sa zúčastnilo sedem mužstiev. Aj napriek tomu, že nás Kanada deklasovala 15:0 a USA 16:0, vyhrali sme nad Švédmi jediným gólom na šampionáte 1:0 a pre náš tím to znamenalo získanie bronzu. Našim strelcom bol Jan Šroubek, futbalista, hokejista a zároveň fotograf, predstaviteľ secesného piktorializmu. V reprezentácii nebol žiadny Slovák, pretože hokej bol u nás ešte v plienkach. V tíme bol bankový úradník i dvojnásobný doktor. Ľavoruký obranca a filmový režisér Jan Palouš točil komédie (Nočný des, Čertisko, Šestnáctiletá) a po vzniku Československa aj tzv. vlastivedné filmy. Štýlom vynikal brankár Jan Peka – chytal v obyčajnom šále, hrubom svetri a „rákoskových“ chráničoch. Hokejku nepoužíval pri zákrokoch často – väčšinou puky vykopával alebo ich chytal v pokľaku na ľade. V prvej svetovej vojne padol v Grécku do zajatia a do brány sa postavil až v roku 1925. Možno práve táto životná skúška ho naučila pokoju a rozvahe, ktorými vynikal nad protihráčmi.

Veľkým fešákom bol futbalista-hokejista, doktor prírodných vied a doktor farmácie, Karel Pešek, zvaný Káďa. Jeho mama viedla krčmu pri pražskom štadióne, v ktorej začínal ako komik Vlasta Burian.

„Hockeyi“ na stránkach tlače z 1. polovice 20. storočia (Športový týždeň, 30. roky 20. storočia):

kolaz_3_ST

hokej_ST_1937_15_03

kolaz_4_ST

ME v Tatrách – hralo sa na plese

Skutočný záujem Slovákov a tlače o kanadský hokej nastáva prakticky v roku 1925, keď sa Tatrám neplánovane predviedli tí najlepší z najlepších. Majstrovstvá Európy sa mali hrať v Prahe a ešte na Vianoce 1924 všade mrzlo, len tak prašťalo. Pred majstrákom sa však ľad náhle roztopil a ihrisko pražskej Slávie bolo pod vodou. Plánom B bol v tomto prípade rybník v Tábore, no pred Troma kráľmi v roku 1926 aj v ňom nastali určité „trhliny“.

hokej_Slovenska_politika_1925-01-08_1

Správa o tom, že sa napokon uskutočnia ME v Tatrách (Slovenská politika, 8. 1. 1925, s. 1)

A tak prišli na rad Vysoké Tatry – ortuť na teplomery na Štrbskom plese nebolo vidno, a tak sa 8. januára mohli odohrať prvé zápasy. Mohli, keby organizátorov neskrížila plány snehová víchrica a nemusela organizátorom pomáhať armáda. Československí reprezentanti tu získali ďalší titul majstrov Európy. Hviezdou bol v tom čase Josef Maleček, multifunkčný športovec, ktorý dokonca začiatkom 20. tych rokov vytvoril v behu na 400 m cez prekážky československý rekord. V roku 1935 bol nominovaný do All Stars tímu Európy proti Kanade.

hokej_rozhovor_ST_1931_a  hokej_foto_ST_1931_a

Rozhovor s populárnym hockeyistom Josefom Malečkom (Športový týždeň, č. 2 – 6, 1931)

hokej_ST_1932_8

Karikatúra techniky úspešného hokejistu (Športový týždeň, č. 8, 1932)

hokej_majstrovstva_1_ST_1931_a  hokej_majstrovstva_2_ST_1931_a

hokej_Slovenska_politika_1925-01-04_5

Správa o prvom medzinárodnom zápase kanadsko-hokejovom v Bratislave
(Slovenská politika, 4. 1. 1925, s. 5)

hokej_ST_1933_MS_1 hokej_ST_1933_MS_2

hokej_ST_1933_MS_foto_5

Majstrovstvá Európy v roku 1933 v Prahe (Športový týždeň, č. 9, 1933)

hokej_ST_1933_karikatura

Karikatúra k zápasu s Kanadou (Športový týždeň, č. 9/1933)

Viac výsledkov, viac fotiek

V roku 1928 konečne vzniká celorepublikový Športový týždeň, týždenník, ktorý píše o športových udalostiach nielen ako o kuriozite, ale prináša textové i obrazové informácie o naplno sa rozvíjajúcich športových odvetviach v Československu. Aj vďaka nemu Slovenská národná knižnica prináša a v tomto roku ešte prinesie fanúšikom hokeja či ďalších športov zábery, informácie a opisy atmosféry, aká vládla na športoviskách pred 70 rokmi.

„Hockeyi“ na stránkach tlače z 1. polovice 20. storočia

kolaz_5_ST

kolaz_1_ST_1935_4

Prvý Slovák – omylom Poliak

Ladislav Troják bol prvým Slovákom, ktorý štartoval v reprezentačnom drese na medzinárodnom zápase proti Kanade pred Vianocami 1934. Bohužiaľ, vysvitlo, že má poľské občianstvo, takže dvere svetového šampionátu sa mu pred nosom zabuchli, až kým nedovŕšil 21 rokov. V Československu to bol vek dosiahnutia plnoletosti a mohol si zmeniť občianstvo, ktoré Troják dovtedy zdieľal po otcovi. Ten k nemu prišiel „omylom“ v čase rozpadu Rakúsko-Uhorska, vzniku Československa a ukončenia svetovej vojny.

hokej_ST_1935_46

Náčrt olympijského štadiónu v Garmisch-Partenkirchene, kde si po prvýkrát obliekol reprezentačný dres aj Slovák.

Prvý repre zápas teda odohral v roku 1936 na zimnej olympiáde v Garmisch-Parten Kirchen. Rodený Košičan bol jedným z tých členov tímu, ktorí zahynuli vo vlnách kanálu La Manche v novembri 1948.

hokej_Pravda-1948-11-12_s8

Pravda, roč. V., č. 261, 12. novembra 1948, str. 8

hokej_Pravda-1948-11-10_s8

Pravda, roč. V., č. 259, 10. novembra 1948, str. 8

Za zlato dostali urán

Písal sa rok 1950 a naši zlatí chlapci z rokov 1947 a 1949, strieborní zo zimnej olympiády v St. Moritzi v roku 1948, sa chystajú obhajovať zlato do Londýna. Režim, ktorý si po februári 1948 stále upevňuje svoju moc, im to však nedovolil a miesto do Londýna ich poslal do jáchymovských uránových baní. Zrejme zo strachu, aby počas majstrovstiev neemigrovali – pretože viacerí z nich dostali ponuky z NHL. Len pár mesiacov predtým takto socialistický režim zahanbila napríklad majsterka sveta v krasokorčuľovaní Ája Vrzánová ale aj tenista Jaroslav Drobný. Jedenásť hokejistov dostalo vo vykonštruovaných procesoch 8 mesiacov až 15 rokov natvrdo nútených prác v uránových baniach.

hokej_Pravda-1948-11-11_s8

Pravda, Roč. V., č. 260, 11. novembra 1948, str. 8

Séria nešťastných náhod, ktoré vyvrcholili uväznením hokejistov sa zrejme začala 12. novembra 1948, keď časť hokejovej reprezentácie ČSR zahynula v lietadle nad kanálom La Manche a štátna bezpečnosť bola presvedčená o tom, že členovia posádky emigrovali.